Ochorenie postihuje celosvetovo viac ako milión ľudí, často napáda mladých vo veku 15 až 30 rokov a je dokonca tretím najčastejším detským onkologickým ochorením. Na Slovensku ročne pribudne približne 500 pacientov s touto diagnózou.
Prejavuje sa nočným potením, slabosťou, pocitmi únavy, teda typickými prejavmi chrípky. Možno je to iba zápal, ale ak sa pridružia aj zväčšené uzliny, môže to byť už signál vážneho ochorenia. „Najčastejším príznakom lymfómu je hmatná zväčšená uzlina v rôznych oblastiach – krk, pazucha, oblasť rozkroku. Podozrivé sú najmä uzliny väčšie ako dva centimetre. Zväčšené uzliny nezriedka spôsobia bolesť v dôsledku tlaku napríklad na nerv, opuch končatiny v dôsledku tlaku na cievy, kašeľ či pocit tlaku a bolesti na hrudníku, ak je veľký zhluk uzlín v hrudníku,“ hovorí onkologička Veronika Ballová z Národného onkologického ústavu v Bratislave.
„Medzi celkové príznaky patrí výrazné potenie, horúčky, nechcené chudnutie, svrbenie kože, nezvyčajná únava. Sú to nešpecifické ťažkosti, po príčinách ktorých treba pátrať. Medzi varovné príznaky patrí aj pretrvávajúci kašeľ napriek opakovanému preliečeniu antibiotikami, náhle vzniknutý opuch končatiny, tváre a hlavy.“
Väčšina lymfómov má spočiatku nenápadný priebeh. „Ako pri každej chorobe, aj pri lymfóme platí, že čím skôr sa ochorenie zistí, tým skôr sa môže začať s liečbou. Správna a včasná liečba najmä pri tomto ochorení dáva nádej aj na úplné vyliečenie. Pri liečbe sa využíva najmä chemoterapia, rádioterapia, liečba cielenými liekmi – tzv. monoklonovými protilátkami, ale aj transplantácia kmeňových buniek. Poznáme viacero typov lymfómov. Každý sa prejavuje inak, odlišne rýchlo rastie a inak sa aj lieči,“ hovorí doktorka Ballová.
„U absolútnej väčšiny chorých príčinu jeho vzniku nepoznáme a ani nevieme zistiť. Sú však známe určité rizikové faktory. Medzi ne patria stavy spojené s ťažkou poruchou imunitného systému, tzv. imunodeficitné stavy – napr. pacienti s infekciou HIV, pacienti po orgánových transplantáciách, ktorí musia dlhodobo užívať lieky na potláčanie imunity, alebo niektoré vrodené poruchy imunitného systému,“ konštatuje onkologička. „Zvýšené riziko majú aj pacienti s vírusovou hepatitídou B a C a tiež pacienti s chronickou infekciou žalúdka spôsobenou baktériou Helikobakter pylori.“ U väčšiny ľudí s uvedenými rizikovými faktormi však ochorenie nevznikne.
Aj keď ide o závažné ochorenie, rakovinu lymfatického systému vedia lekári v mnohých prípadoch úspešne vyliečiť. Tak ako aj pri iných ochoreniach, je však dôležitá včasná diagnostika a správna liečba. Alarmujúce sú preto výsledky vlaňajšieho globálneho pacientskeho prieskumu. Na zlý prístup k diagnostike a liečbe sa sťažovalo 60 % z asi 3 500 zapojených pacientov. Prieskum tiež odhalil nelichotivú štatistiku. Správnu diagnózu si pri prvotných prejavoch lymfómu vypočula ani nie pätina chorých. Problémom sa stáva aj „ťažký“ prístup k inovatívnej liečbe.
Problémy s diagnostikou sú aj na Slovensku. Tohtoročný prieskum medzi slovenskými pacientmi ukázal, že väčšina pacientov (66,5 %) si správnu diagnózu vypočula do dvoch mesiacov. Vyše desatina chorých však pátrala po diagnóze dlhšie ako rok. Pacienti v otvorených odpovediach upozornili na dôležitú úlohu všeobecného lekára a špecialistu v štádiu pátrania po diagnóze. „Ako prvoradá sa ukazuje potreba pacientov byť lepšie informovaní o dostupnej liečbe a liečebných postupoch, a práve tu chceme pomôcť. Iba informovaný pacient, ktorý rozumie, ako systém funguje a aké má práva a možnosti, dokáže byť rovnocenným partnerom pre lekárov, poisťovne, sociálne úrady,“ vraví Miroslava Fekiačová, prezidentka pacientskej organizácie OZ Lymfoma Slovensko.
Problémom sa ukazujú byť aj úhrady pre inovatívne lieky. Krajiny, kde sa ich z verejného zdravotného poistenia hradí najmenej, ako Bulharsko, Srbsko, Slovinsko či Turecko, zaznamenali nárast úmrtnosti na lymfóm. Napríklad v Bulharsku bolo z celkovo 68 liečiv schválených Európskou liekovou agentúrou hradených len 10. Na Slovensku má úhradu 31 liečiv z celkového počtu 72 registrovaných, čo predstavuje len 43 % liečiv, ktoré sú hradené z verejného zdravotného poistenia.
Zo všetkých typov má najlepšiu prognózu Hodgkinov lymfóm. Najrozšírenejšie sú však non-Hodgkinove lymfómy. Kým v prípade niektorých lymfómov sa volí metóda pozorovania pacienta, v prípade tých agresívnych treba začať liečbu okamžite. V takom prípade sa využíva chemoterapia, rádioterapia, liečba cielenými liekmi – tzv. monoklonovými protilátkami a transplantácia kmeňových buniek.
O tomto ochorení sa často hovorí ako o rakovine mladých ľudí. Podľa Ballovej to nie je celkom tak. Jedným z rizikových faktorov je aj vek, čo znamená, že so zvyšujúcim sa vekom sa riziko zvyšuje. „Sú však niektoré typy lymfómov, ktoré sa typicky vyskytujú práve u mladých ľudí. Medzi také patrí napríklad Hodgkinov lymfóm a tiež niektoré typy non-Hodgkinových lymfómov, ktoré sa typicky manifestujú veľkým zhlukom lymfatických uzlín v hrudníku.“
Podľa rýchlosti rastu nádoru sa lymfómy delia do dvoch skupín – na tzv. indolentné a agresívne. Agresívne rastú rýchlo, no vďaka tomu je ich zároveň možné rýchlo odhaliť a začať včas liečiť. Naopak, indolentné sa delia a množia pomaly, čím však zároveň komplikujú prvotnú diagnózu. Pacienti môžu žiť s indolentným lymfómom aj niekoľko rokov bez toho, aby o tom vedeli. Aj keď patrí lymfóm medzi pomerne dobre liečiteľné typy rakoviny, do života pacienta a jeho blízkych prináša nečakané zmeny. Už niekoľko rokov im podáva pomocnú ruku občianske združenie Lymfoma, ktorého cieľom je pomáhať ľuďom postihnutým lymfómom lepšie porozumieť tejto diagnóze. Na stránke www.lymfom.sk prináša informácie o tejto chorobe, rady pre pacientov a tiež príbehy tých, ktorí túto chorobu prekonali.
Lymfatický systém v skratke
- Ľudské telo je každodenne vystavené útokom rôznych vírusov a baktérií. Bráni sa im vďaka imunitnému systému, ktorý možno považovať za akýsi obranný štít človeka pred ochoreniami. Jeho súčasťou je aj lymfatický systém, niekedy si ľudia tieto pojmy aj zamieňajú.
- Lymfatický systém si veľmi zjednodušene môžeme predstaviť ako ľudskú kanalizáciu, keďže ide okrem iného o sieť ciev popri žilách a tepnách. Prúdi v nich lymfa. Na filtrovanie nečistôt slúžia lymfatické uzliny, ktoré z lymfy zachytávajú škodlivé látky. Sú to rozšírenia v lymfatických cievach rôznej veľkosti až po tri centimetre v priemere. Každá uzlina je tvorená tenkým väzivovým puzdrom a vnútorným lymfatickým tkanivom. Pri ochorení sa zduria a slúžia ako bariéra pre mikroorganizmy.
- Lymfatický systém tvoria okrem lymfatických ciev a uzlín i slezina (čistí lymfatický systém), mandle (prvotná bariéra pre cudzorodé látky), týmus (v detstve sa podieľa na vývoji imunity, tvoria sa v ňom T-lymfocyty), slepé črevo (likviduje baktérie v tráviacom trakte) a kostná dreň (tvorba krvotvorných buniek – červená a biele krvinky, krvné doštičky).
Lymfóm
Keď však bunky lymfatického systému začnú z neznámej príčiny nekontrolovane bujnieť, stáva sa z obranného pomocníka človeka zabijak. Zhubné nádorové ochorenie lymfatického systému – lymfóm pritom nehľadí na vek a postihuje aj mladých ľudí i deti. Najčastejšie vzniká v lymfatických uzlinách, slezine, kostnej dreni, môže sa však rozvinúť aj v iných orgánoch. Postihuje celosvetovo viac ako milión pacientov a je tretím najčastejším detským onkologickým ochorením.
Za vznikom rakoviny lymfatického systému treba hľadať spomínané bunky lymfatického systému, nazývajú sa lymfocyty. Vyskytujú sa vo všetkých častiach tela a tvoria lymfatické tkanivo, koncentrujú sa v lymfatických uzlinách. Ide o typ bielych krviniek – leukocytov vznikajúcich v kostnej dreni. Majú schopnosť neutralizovať a ničiť baktérie i vírusy. Po tele sú distribuované prostredníctvom lymfatického systému.
Podľa toho, v ktorom mieste v tela sa tvoria, sa rozdeľujú na dva typy. Ide o B-lymfocyty dozrievajúce v kostnej dreni alebo lymfatických orgánoch a T-lymfocyty dozrievajú v týmuse. B-lymfocyty v tele striehnu na cudzorodé látky a pri kontakte sa zmenia na plazmatické bunky produkujúce protilátky. Tie upozornia ďalšie bunky – makrofágy, ktoré nepriateľa zlikvidujú. T-lymfocyty vedia na rozdiel od B-lymfocytov vírusy a infikované bunky zlikvidovať priamo samy, a to vrátane nádorových buniek. Sú to však práve T-lymfocyty, ktoré sú väčšinou zodpovedné za vznik lymfómu. Zhubné bujnenie ich postihuje častejšie ako B-lymfocyty.
Príčiny a príznaky ochorenia
- Jedným z rizikových faktorov pre vznik lymfómu je výrazné oslabenie imunity ako napríklad pri HIV infekcii či dlhodobom užívaní liekov na potlačenie imunity napríklad po transplantácii orgánu alebo kostnej drene. Zvýšené riziko majú aj pacienti s hepatitídou B a C. Preukázal sa aj súvis medzi bakteriálnou infekciou Helicobacter pylori a vznikom niektorých typov lymfómov. Baktéria totiž dráždi a poškodzuje lymfatické tkanivo v tráviacom trakte.
- Ďalším známym rizikovým faktorom je vek, so zvyšujúcim sa vekom narastá riziko vzniku lymfómu.
- Na vznik lymfómu tak nemajú vplyv ani časté nádchy, prechladnutie, životný štýl, stravovacie návyky či dedičnosť, respektíve jej vplyv je zanedbateľný. Ochorenie si teda vlastným pričinením nemôžeme spôsobiť, ani mu, žiaľ, vhodnou prevenciou predísť.
- Existujú štúdie, ktoré ukazujú aj na vplyv niektorých faktorov z vonkajšieho prostredia, ako sú chemické rozpúšťadlá, pesticídy alebo niektoré ďalšie karcinogénne chemické látky.
Príznaky? Často nenápadné
- Napriek tomu, že ľudí s lymfómom každoročne mierne pribúda, mnohí toto život ohrozujúce ochorenie nepoznajú. Väčšina lymfómov má spočiatku nenápadný priebeh. Včasné rozpoznanie príznakov pritom môže zachrániť pacientovi život. Lymfóm sa môže spočiatku prejavovať ako bežné ochorenie, napríklad chrípka či viróza. Príznaky však nezmiznú a nedajú sa vysvetliť žiadnym iným ochorením. Pri liečbe pacientov je tak ako aj pri iných ochoreniach nesmierne dôležitá včasná diagnostika. V súčasnosti však v prípade lymfómu neexistuje žiadny skríningový test, zvyčajne ho neodhalia ani krvné testy, môže sa zaznamenať iba mierne zvýšená sedimentácia alebo zvýšenie zápalových ukazovateľov.
- Najčastejším príznakom lymfómu sú zväčšené lymfatické uzliny, ktorých je v ľudskom tele viac ako 600. Väčšinou si ich ľudia nájdu na krku alebo v podpazuší, opuch sa však môže objaviť aj v iných častiach tela. Napríklad v rozkroku, keď môže spôsobiť opuch nôh alebo členkov, či v bruchu, keď sa zase podpisuje pod vznik kŕčov a nadúvania. U niektorých pacientov sa však opuch neobjaví vôbec. Zdurené uzliny však neznamenajú automaticky rakovinu, zväčšené môžu byť aj v dôsledku bežnej choroby. Pokiaľ však opuch nemizne, treba im venovať zvýšenú pozornosť a vyhľadať lekára. Na lymfóm môže poukazovať aj nočné potenie, úbytok hmotnosti, zimnica, nedostatok energie alebo svrbenie.
- Najčastejšie príznaky: nebolestivý opuch lymfatickej uzliny; zimnica/výkyvy teplôt; opakujúce sa horúčky a nadmerné potenie v noci; úbytok na váhe; strata chuti do jedla; trvalá únava a nedostatok energie; dýchavičnosť a kašeľ; trvalé svrbenie po celom tele bez zjavnej príčiny alebo vyrážka; celková únava; zväčšené mandle; bolesť hlavy
- Ďalšie príznaky: bolesť v lymfatických uzlinách po požití alkoholu; opuch končatín (zväčšená lymfatická uzlina tlačí na žilu); znecitlivenie alebo mravčenie v končatinách (zväčšená lymfatická uzlina tlačí na nerv); bolesti v chrbte; častejšie infekcie.
