... a umyte si ruky! Slováci patria medzi najčistejších v Európe

Dôsledné umývanie rúk je veľmi efektívnou prevenciou aj proti šíreniu chrípkových ochorení. Ako spolunažívať „so zlými bacilmi“ a nepreháňať to so sterilitou?

Slováci podľa všetkého patria medzi najčistejšie národy v Európe. Viac ako 75 % z nich považuje za veľmi dôležitú osobnú hygienu. Takmer polovica z nás strávi v kúpeľni viac ako polhodinu a sú to práve ženy, ktoré zvyšujú tento priemer. V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami sa umývame pomerne často a na pocit nečistoty sme osobitne citliví. Prieskum realizovala minulý rok spoločnosť Geberit v Slovenskej republike na vzorke tisíc respondentov vo veku 35–55 rokov s rovnomerným zastúpením mužov a žien. Uskutočnil sa aj v ďalších európskych krajinách, takže ponúka porovnanie aj s našimi susedmi.

V rámci osobnej hygieny je špeciálne dôležité umývanie rúk, činnosť, ktorú robíme viackrát za deň. Pravidelne a dôkladne si umývať ruky je naozaj dôležité, najmä po kontakte s peniazmi, návšteve chorých osôb, pred prípravou jedál a po nej, po použití toalety, odporúča sa to dokonca aj po každom zakašľaní či kýchnutí. Jedna štúdia dokázala, že správne umývanie rúk a iné procedúry súvisiace s ich dezinfekciou dokážu znížiť prenos infekcií prostredníctvom rúk až o 66¤%. Ak v zamestnaní alebo na cestách nie je čas a možnosť stále behať do kúpeľne, na trhu sú prípravky na dezinfekciu rúk bez použitia vody. Okrem vlhkých dezinfekčných vreckoviek ide o rôzne antibakteriálne gély, z ktorých väčšina obsahuje aktívnu zložku vo forme alkoholu a zvlhčujúcu zložku, napríklad glycerín, na zamedzenie vysušovania pokožky na rukách. Sú vysoko efektívne a ruky dezinfikujú, hoci treba dodať, že z nich nedokážu zmyť hrubú špinu. Zabíjanie baktérií na rukách nezníži imunitu, ale pomôže predísť ochoreniu. Dezinfekčné prostriedky na ruky obsahujúce etanol sú veľmi efektívni zabijaci baktérií.

Prenos mikroorganizmov kontaminovanými rukami je priamy alebo nepriamy. Priamy sa uskutočňuje kontaktom, dotykom rúk s kožou, prípadne sliznicou pacienta. Nepriamy je ovplyvnený schopnosťou mikroorganizmov prežiť dostatočne dlho vo vonkajšom prostredí a existenciou vhodného prostriedku, pomocou ktorého dôjde ku prenosu nákazy na pacienta. Mechanické umývanie rúk je súčasť osobnej hygieny. Niektorým ochoreniam sa aj doslova hovorí „choroba špinavých rúk“, napríklad žltačke typu A. Pokojne by sme sem však mohli zaradiť aj virózy.

Pokožka rúk je osídlená prirodzenou a prenosnou mikroflórou. Prirodzená mikroflóra je trvalá a koži vlastná, má konštantné zloženie, 20¤% mikroflóry nemožno odstrániť a väčšinou ide o nepatogénne mikroorganizmy. Prenosná mikroflóra je odrazom prostredia, v ktorom ruky pracujú. Získava sa kontaktom s kontaminovanými predmetmi a miestami, prežíva obmedzenú dobu a dá sa odstrániť umývaním a dezinfekciou. Bežné umytie rúk odstráni 50¤% prítomnej mikrobiálnej flóry. Viete, na ktorom mieste, s ktorým každodenne prichádzame do kontaktu, žije najviac baktérií? Pre väčšinu z nás predstavujú symbol nečistoty a kolónií choroboplodných zárodkov verejné záchody. Lenže nie samotná misa či záchodová doska bývajú zdrojom nákazy. Najznečistenejšie sú splachovače a kľučky na dverách toaliet. Aj preto sa odporúča pri odchode z toalety použiť na stlačenie kľučky papierovú utierku, v rámci šetrenia hoci tú, do ktorej sme si už predtým utreli ruky. Dvere zavrieť lakťom.

Nielen toalety však bývajú častým zdrojom „zlých bacilov“. Uvedomme si len to, koľko ľudí sa denne dotkne držadiel na nákupných vozíkoch, v autobusoch, kde ich už skutočne nikto neumýva dezinfekčným prostriedkom, koľko choroboplodných zárodkov sa hemží na počítačových myšiach a klávesniciach. Podobne je to aj so slúchadlami a s tlačidlami telefónov. S dezinfekčnými prostriedkami to, samozrejme, netreba preháňať. Ak je to však vhodné z hľadiska epidemiologického, napr. v čase zvýšeného výskytu viróz, či ak sa v domácnosti staráme o chorého človeka, netreba na ne zabúdať.