Pre zdravie očí je prevencia nevyhnutná

Preventívne prehliadky sú dôležité. A nielen tie u obvodných lekárov či gynekológov, zubárov. Málokto vie, že aj k očnému lekárovi treba zavítať aspoň raz za rok, bez ohľadu na to, či vás trápi očná chyba alebo nie. Prvýkrát by k odborníkovi mali v jednom roku života zavítať aj deti.

10.03.2016 06:00
oko Foto:
Ilustračné foto.
debata

Vidieť človeka s okuliarmi dnes nie je nič výnimočné. Krátkozrakosť je vraj daňou za civilizáciu. Do roku 2020 bude krátkozrakosťou ohrozená tretina svetovej populácie. Väčšinou býva diagnostikovaná u detí a dospievajúcich. Hlavným príznakom býva zahmlené, neostré videnie na diaľku, ktoré sa školáci pri pohľade do diaľky snažia zlepšiť žmúrením. A práve od tohto príznaku pochádza aj odborný názov – myopia, čo v gréčtine znamená „zatvorené oči“. Príčiny krátkozrakosti nie sú doteraz presne objasnené, isté však je, že ide o súhrn dedičných predpokladov rôznych vonkajších faktorov, ktoré majú za dôsledok zmeny v oku. Oproti našim predkom navyše väčšinu času trávime v uzavretých priestoroch s nedostatkom prirodzeného svetla a vlhkosti.

Len nedávno časopis Nature citoval štúdiu, ktorá práve uzavreté priestory označila za vinníka nárastu krátkozrakosti. Dokonca sa objavujú úvahy, ktoré dávajú rozvoj krátkozrakosti do súvislosti s dĺžkou školskej dochádzky. A s časom, ktorý strávia mladí ľudia vzdelávaním. Okuliarnatých japonských študentov zas spájajú so zložitými znakmi písma na začiatku školskej dochádzky.

Isté je, že nášmu zraku jednostranné zaťažovanie nesvedčí. Zberači plodov a lovci mamutov žmurkali, zatiaľ čo my vytrvalo zízame na obrazovku počítača. Preto by sme už deťom mali vštepovať jednoduché pravidlá. Napokon aj oči, rovnako ako iné svaly, potrebujú občas precvičiť. Stačí, keď sa po štyridsiatich minútach pri počítači zahľadíme na vzdialené predmety a aspoň dvadsaťkrát za sebou rýchlo zažmurkáme. Dôležitá je aj pravidelná prevencia u očného lekára.

„Prevencia sa v medicíne často zamieňa s "včasnou diagnostikou“ ochorenia. Skutočná prevencia má iné princípy a realizáciu než diagnostika. Predovšetkým udržať kvalitný zdravotný stav zrakového systému a zabrániť vzniku očných chorôb. Táto činnosť sa nazýva primárna prevencia,“ hovorí docent Jozef Čmelo z bratislavského Centra pre neurooftalmológiu. Preto medzi všeobecné preventívne opatrenia patria pravidelné očné prehliadky – deti do jedného roku v rámci prevencie amblyopie, dospelí nad 40 rokov z hľadiska prevencie glaukómu a makulopatie.

„Ak už ochorenie vznikne, opatrenia, ktoré zabrzdia jeho rozvinutie s komplikáciami sa nazývajú sekundárna prevencia. Nakoniec, ak aj ochorenie napriek týmto opatreniam a adekvátnej liečbe progreduje, je dobré pôsobiť preventívne, a to zabrániť vzniku recidívy, vzniku pridružených komplikácii a podobne,“ konštatoval.

Keďže mechanizmus a miesto očných chorôb sú rôznorodé, z hľadiska preventívnych opatrení je, podľa doktora Čmela, vhodné rozdeliť ochorenia na niekoľko skupín: sivý zákal, makulárna degenerácia, glaukóm, poškodenie oka pri cukrovke, syndróm suchých očí…

„Sivý zákal sa najčastejšie vyskytuje u ľudí starších ako 55 rokov, nevyhýba sa však ani mladším. Skalenie očnej šošovky je prirodzený jav spojený so starnutím. Príčinou urýchleného skaľovania môže byť nadmerné vystavovanie sa cigaretovému dymu, slnečnému žiareniu, ale aj užívanie určitých liečiv, prítomnosť cukrovky či úraz oka. V početných štúdiách bol preukázaný významný vzťah medzi stravou a výskytom katarakty. Z toho vyplýva, že najlepšie preventívne opatrenia sú dostatok minerálnych látok a vitamínov,“ vysvetľuje. Odporúča sa dostatok vitamínov C a D, ktorých je v strave pomenej. Ďalším opatrením je maximálna diétna a medikamentózna kompenzácia – liečba ochorení, ako je najmä cukrovka. „Sivý zákal sa dá spoľahlivo odstrániť a nahradiť umelou šošovkou, pacient po operácii, ak nemá pridružené iné očné choroby, vidí ako „za mlada“,“ vraví.

Pokiaľ ide o makulárnu degeneráciu – ľudovo poškodenie „žltej škvrny“, táto je veľmi zákerná. „Na rozdiel od sivého zákalu je jej liečba oveľa ťažšia a niekedy neúspešná. Poškodenie žltej škvrny je v našich zemepisných podmienkach najčastejšia príčina trvalého zhoršenia zraku u starších pacientov. Prevencia tu hrá mimoriadnu úlohu,“ upozorňuje docent Čmelo. Medzi najzávažnejšie rizikové faktory patria cievne ochorenia (cukrovka, hypertenzia, kolísavý krvný tlak spojený so stálym prežívaním stresu), nadmerné fajčenie, hormonálne faktory, genetika, ale tiež aj nedostatok výživových látok. Rizikové faktory, ako sú vek, pohlavie, rasa z pohľadu preventívnych opatrení nezohrávajú až takú zásadnú úlohu. Čo robiť, ak má človek geneticky vyššie riziko vzniku poškodenia žltej škvrny? „V prvom rade si musí uvedomiť, že jedna vec je tzv. genotyp (na čo máme predispozíciu) a druhá tzv. fenotyp (čo sa skutočne prejaví). Pokiaľ má pacient cukrovku či hypertenziu, v prvom rade musí docieliť maximálnu kompenzáciu týchto ochorení. Ak takýto pacient fajčí, mal by prestať. Fajčenie zvyšuje riziko vzniku makulopatie až štvornásobne.“ Cigaretový dym pôsobí nielen toxicky, ale aj zvyšuje nedostatok výživových látok. Predpokladom zdravej funkcie žltej škvrny je okrem iného dostatok karotenoidov (beta-karotén, luteín, zeaxantín). Podobne bolo zistené, že nadmerné užívanie aspirínu zvyšuje riziko jednej z foriem makulopatie, a to tzv. neovaskulárnu makulárnu degeneráciu.

Glaukóm, takzvaný zelený zákal, má približne 1,9 % populácie vo veku nad 40 rokov. „Približne polovica pacientov o svojom ochorení nevie – diagnostikujú im ho náhodne. Pritom môže spôsobiť výrazné zhoršenie zraku až slepotu. Vyskytuje sa častejšie u diabetikov, u ľudí s vysokým tlakom, u ľudí veľmi krátkozrakých a po očných úrazoch. Základným preventívnym opatrením sú pravidelné kontroly u očného lekára. Samotné zhodnotenie vnútroočného tlaku nepostačuje na vylúčenie alebo potvrdenie glaukómu. Ďalšími opatreniami sú opäť dostatočný prísun živín a tiež veľkú úlohu zohráva telesná aktivita,“ prízvukuje docent Čmelo. Nemusíte však preto hneď utekať do posilňovne, stačia pravidelné prechádzky, občas si zacvičiť primerane veku a kondícii. „V strave treba preferovať dostatok zeleniny a ovocia. Dôležité látky sú vitamín E, A, C, D, karotenoidy, zinok s vápnikom a horčíkom, omega 3 mastné kyseliny vo vhodnej kombinácii s omega 6 mastnými kyselinami. Včasná liečba prakticky dokáže v drvivej väčšine prípadov zabrániť zhoršeniu zraku,“ dodal.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #oči #zrak #očný lekár #preventívne prehliadky