Chronická obštrukčná choroba pľúc: Liečiteľná, ak pacient spolupracuje

Spočiatku len občasný kašeľ a dýchavica pri námahe. Príznaky, ako pri bežnej infekcii dýchacích ciest, ktorú sa mnohí snažia liečiť svojpomocne. Tieto ťažkosti však môže spôsobovať chronická obštrukčná choroba pľúc, ktorá si vyžaduje liečbu u pneumológa.

13.05.2016 06:00
pľúca, človek, CHOCHP Foto:
Ilustračné foto.
debata

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie ňou trpí 580 miliónov ľudí a je štvrtou najčastejšou príčinou smrti. V súčasnosti je druhou najrozšírenejšou neinfekčnou chorobou obyvateľstva rozvinutého sveta.

„Chronická obštrukčná choroba pľúc máva u mnohých pacientov fatálne následky. Pritom ide o liečiteľné ochorenie, ktorého priebeh a prognózu vieme ovplyvniť. Poškodenie pľúc, ktoré choroba spôsobí pred nasadením liečby, je však nezvratné, preto je podmienkou včasná, správna diagnostika a spolupráca pacienta s lekárom,“ hovorí docentka Marta Hájková, hlavná odborníčka rezortu zdravotníctva pre pneumológiu a ftizeológiu.

Najčastejšie postihuje fajčiarov nad 40 rokov. Je ochorením, pri ktorom postupne dochádza k čoraz väčšiemu obmedzeniu prietoku vzduchu v dýchacích cestách a k zápalovej reakcii, ktorá postupne ničí tkanivo pľúc. Zmeny na pľúcach a hustý hlien v dýchacích cestách bránia kyslíku dostať sa do alveol, v ktorých prebieha výmena kyslíka s oxidom uhličitým. Ako choroba postupuje, človek začne pociťovať problémy – najprv kašeľ, ktorým sa dýchacie cesty snažia zbaviť hlienu, neskôr aj problémy s dýchaním, najmä pri námahe. „Závažnou komplikáciou sú exacerbácie – akútne prepuknutie alebo zhoršenie príznakov ochorenia, ktoré si často vyžaduje hospitalizáciu a záchrannú liečbu. Pri každej exacerbácii dochádza k nezvratnému poškodeniu pľúcneho tkaniva a k celkovému zhoršeniu zdravotného stavu, čo zhoršuje aj celkové vyhliadky pacienta,“ upozorňuje docentka Hájková.

Budúcnosť a prognózu pacientov v súčasnosti lekári dokážu ovplyvniť, potrebujú však záujem a spoluprácu pacientov, keďže ide o dlhodobú a pravidelnú liečbu. Podľa docentky Hájkovej lieky dokážu spomaliť postup ochorenia, stabilizovať ho a spomaliť pokles pľúcnych funkcií. „Nestačí ich však užívať pri zhoršení stavu, ale práve naopak, pravidelnou liečbou je možné exacerbáciám predchádzať, a tým zlepšiť prognózu a predĺžiť život. Výskumy ukázali, že to, či pacient užíva liečbu pravidelne a správne, ovplyvňuje najmä frekvencia užívania lieku, rýchlosť nástupu účinku a tiež jednoduchosť užívania a inhalačný systém, pomocou ktorého sa liek užíva,“ upozorňuje. Na trhu sú už dostupné kombinované dlhodobo pôsobiace bronchodilatanciá. Udržiavajú priechodnosť dýchacích ciest, uľahčujú dýchanie, majú jednoduchšie dávkovanie, sú účinnejšie a majú menej nežiaducich účinkov.

„Aj keď je chronická obštrukčná choroba pľúc závažným ochorením, správna a včasná diagnostika, individuálny prístup a najmodernejšia liečba môžu priniesť pacientom roky plnohodnotného života. Stačí, ak vyhľadajú lekára včas, budú s ním spolupracovať a liečbu dodržiavať,“ dodáva docentka Hájková.

Pohľad psychológa na pľúcne ochorenie

Klinická psychologička PhDr. Pavla Nôtová.

PhDr. Pavla Nôtová, PhD.,
klinický psychológ

Chronická obštrukčná choroba pľúc je závažné ochorenie a aj tu zohráva svoju úlohu psychika, respektíve psychologické faktory. To, v akom štádiu ochorenia sa pacient dozvie svoju „diagnózu“, je dôležité nielen z medicínskeho, ale aj z psychologického hľadiska. Počiatočné štádiá vyrovnávania sa s ochorením, ako je šok, popretie a nahnevanosť, sú často zdrojom aktuálnej alebo aj neskoršej nespolupráce so zdravotníkmi. Kladú nároky nielen na pacienta, ale aj na zdravotníkov.

Veľmi často sa pri tomto ochorení vyskytuje úzkosť, ktorá má viacero zdrojov. Samotným zdrojom masívnej úzkosti pacienta sú samotné symptómy ochorenia, nejasná perspektíva, ohrozenie života, očakávanie možných zdravotných komplikácií. Pacienti pociťujú úzkosť aj z výsledkov vyšetrení, obávajú sa vedľajších účinkov liekov. Pri tomto ochorení je špecifické aj to, že na jar sa symptomatológia výrazne zhoršuje (čo je zdrojom tzv. anticipačnej úzkosti), taktiež obava z nesprávnej manipulácie s inhalátorom patrí pri tomto ochorení k špecifickým zdrojom úzkosti.

Samozrejme, intenzita úzkosti sa odvíja od predisponovanej osobnosti pacienta, výraznejšia je u pacientov, ktorí sú primárne úzkostní, a u pacientov trpiacich úzkostnou alebo panickou poruchou, či u pacientov, ktorí reagujú na stres hyperventilačným syndrómom. Nemožno podceniť ani taký zdroj úzkosti, ako sú samotné medicínske informácie (ich množstvo, ich zrozumiteľnosť a podobne), takisto aj komunikačné šumy vznikajúce zákonite pri komunikácii zdravotník – pacient – zdravotník.

Ďalším psychologickým faktorom, ktorý sa často vyskytuje, je depresívna nálada (ako reakcia na strach z ohrozenia, možnej straty) a depresia (ako vážne psychické ochorenie, ktoré s touto chorobou súvisí aj z fyziologického hľadiska). Pri depresívnej nálade môže byť efektívna okrem odbornej pomoci (psychoterapia) aj laická pomoc (podpora rodiny, priateľov). Pri depresii (psychickej poruche), je potrebná odborná pomoc (vo forme farmakoterapie a psychoterapie).

Depresia sa u týchto pacientov vyskytuje v rozpätí 10 až 42%, výrazne zhoršuje kvalitu života pacientov, pacienti často z dôvodu depresie nepokračujú v liečbe, častejšie sú hospitalizovaní, a čo je veľmi dôležité, depresia výrazne zhoršuje spoluprácu pacient a lekár.

Tak ako pri iných závažných ochoreniach, aj v pri tomto ochorení musíme počítať so skupinou pacientov, tzv. nespolupracujúcich. Pri tomto ochorení sa udáva výskyt v 20 až 50%, čo je závažný a alarmujúci fakt. Nespolupráca pacientov s lekárom má za následok zhoršovanie kvality života pacientov, zhoršenie kontroly symptómov, zvýšenie počtu relapsov. Mortalita u nespolupracu­júcich pacientov je vyššia dva- až trikrát, výrazne zhoršená je aj efektivita celkovej liečby (až 15% pacientov preruší liečbu po šiestich mesiacoch). V neposlednom rade treba upozorniť na zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť (až o 30 až 40%).

Jednou z možností, ako zredukovať počet nespolupracujúcich pacientov, je edukácia. Edukácia (podávanie informácií pacientovi) má byť veľmi individuálna (odvíjať by sa mala od charakteristík osobnosti pacienta, od jeho vzdelania, intelektu). Mala by byť šitá na mieru, postupná, a najmä citlivá. Tieto požiadavky na vzdelávanie (alebo jemnejšie povedané podmienky) sú však v podmienkach našich zdravotníckych zariadení ťažko splniteľné (málo času a priestoru na pacienta, rezervy v komunikácii). Samostatnú „kapitolu“ tvoria edukačné príručky, ktorých je síce k dispozícii dostatok, ale často nerešpektujú uvedené pravidlá. Často k nim absentuje podrobné „dovysvetľovanie“ a nie je priestor na pacientove otázky, čím sa efektivita takejto edukácie výrazne redukuje.

Z psychologického pohľadu pri tejto chorobe zohrávajú významnú úlohu depresia a úzkosť, rezervy v spolupráci, efektivita edukácie a predovšetkým pacientove spôsoby vyrovnávania sa s ochorením.

Ako by mala vyzerať životospráva

Strava významne ovplyvňuje zdravie a kvalitu života. Správna výživa je dôležitá nielen pre zdravý organizmus, ale aj pre organizmus postihnutý ochorením. Presne definovaná energeticky bohatá výživa pomáha znížiť pravdepodobnosť infekcií a zlepšiť výkonnosť pacienta. Je dôležité zabezpečiť dostatočný príjem tekutín, aby pacient ľahko odkašliaval.

Hlieny sú potom tekutejšie a neusadzujú sa tak ľahko v dýchacích cestách. Dostatočným príjmom tekutín je príjem minimálne 1,5 litra energeticky chudobných nápojov, ako je voda alebo nesladený čaj. Ak sa chcete zdravo stravovať, je potrebné, aby váš príjem potravín bol v rovnováhe s energetickou potrebou organizmu. Rastlinné potraviny by mali tvoriť najväčší podiel potravín – najmä ovocie, zelenina, obilniny a zemiaky. Len asi jednu štvrtinu by mali tvoriť živočíšne potraviny. Je potrebné nezabúdať ani na bielkovinové jedlá, ako je mäso, ryby, vajcia, mlieko, sója. Najmenší diel by mali tvoriť oleje a tuky.

Ako postupovať pri príjme potravy:

  • ak pociťujete dýchavičnosť počas jedenia, jedzte pomalšie
  • nerozprávajte počas jedenia, aj keď malé prestávky sa odporúčajú
  • ak sa cítite po krátkom čase jedenia nasýtený, tak si jedlo rozdeľte na viacero menších porcií počas dňa
  • ak máte nadváhu alebo trpíte na podvýživu, poraďte sa so svojím lekárom o špeciálnej strave a nápojoch, ktoré vám pomôžu optimalizovať vašu hmotnosť

Ako by mal vyzerať životný štýl pacienta

Krok č. 1: Skončite s fajčením: Najlepšie, čo môžete pre zlepšenie kvality svojho života urobiť, je skončiť s fajčením. Môže to byť najťažšia vec, o akú ste sa v živote pokúsili. Nikotín je veľmi návykový a ľudia často skúšajú prestať fajčiť dvakrát až trikrát, alebo aj viackrát predtým, ako skutočne prestanú. Štúdie ukázali, že prestať fajčiť nikdy nie je neskoro.

Krok č. 2: Chrípka a zápal pľúc: Veľa pacientov vážne ochorie počas chrípkovej sezóny. Ak dostanete chrípku, je veľká šanca, že môžete skončiť so zápalom pľúc. Mali by ste sa preto vyhýbať ľuďom s chrípkou a prechladnutím, umývať si často ruky s cieľom neprenášať škodlivé baktérie, požiadajte svojho lekára o vakcínu proti chrípke každý rok, a to zvyčajne na konci septembra alebo začiatkom októbra.

Krok č. 3: Pochopte liečbu: Pomôžte vášmu lekárovi pripraviť plán liečby, ktorý bude pre vás najvhodnejší. Môžete to urobiť tak, že mu poviete o svojich problémoch, aktivitách, rodine a vašom životnom štýle. Povedzte lekárovi o alergiách na lieky, ak nejaké máte. Hovorte vždy pravdu a informujte lekára o akomkoľvek probléme, aj keď by podľa vás nebol závažný. Pred návštevou lekára si napíšte otázky na papier, aby ste sa nezabudli niečo opýtať.

Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
muž, raňajky, jedlo, zdravie Ilustračné foto.

Na čo nesmiete zabudnúť: Majte pri sebe vždy aktuálny zoznam liekov, ktoré užívate, vrátane zoznamu vašich alergií. Informujte sa u lekára o nežiaducich účinkoch liekov, ktoré užívate. Vždy majte záujem o informácie, ak vám lekár ordinuje nový liek. Vyhýbajte sa spúšťačom, ak viete, čo vám najviac škodí (znečistenie vzduchu, pracovná expozícia plynom a škodlivým časticiam v ovzduší, alebo aj infekcie a stres). Ak dokážete prestať s fajčením, vyhnite sa aj pasívnemu fajčeniu. Každoročným očkovaním proti chrípke a očkovaním proti pneumokokom (baktérie, ktoré môžu spôsobiť zápal pľúc) je možné sa chrániť pred akútnymi zhoršeniami ochorenia. Vyhľadajte poradenstvo o vašom ochorení (združenia pacientov, médiá, časopisy, noviny, internet a pod.). Pacienti s CHOCHP dostávajú rady od svojho pneumológa – o vhodných podporných opatreniach. Určite pre vás nie je jednoduché sám sa naučiť správnu techniku dýchania alebo zrazu začať športovať. Existujú špeciálne vyškolení terapeuti zameraní na dychovú rehabilitáciu, ktorí vám pomôžu v nácviku správnych rehabilitačných postupov buď počas hospitalizácie, alebo ambulantnou formou.

Krok č. 4: Spolupracujte s vaším lekárom: Spolupráca s lekárom je veľmi dôležitá a mala by byť založená na vzájomnej dôvere. Spolupracujte s ním, aby ste sa dozvedeli všetko o vašom lieku a jeho správnom použití. Keď začínate v živote niečo nové, vždy je to veľmi náročné. Tak je to aj s užívaním liekov. Získať tú správnu rutinu znamená užívať lieky správne, pravidelne každý deň.

Krok č. 5: Skombinujte vaše lieky s aktivitami: Skúste si nájsť aktivitu, ktorú robíte každý deň. Môže ísť napríklad o čistenie zubov, jedenie, prechádzku alebo čas, keď pozeráte váš obľúbený seriál. Najvhodnejšia aktivita je umývanie zubov a následne užitie lieku. Pokiaľ liek užívate raz denne, nemusíte na liečbu myslieť celý deň. Urobte si zoznam liekov, ktoré užívate, a tiež rozpis hodín, kedy ich treba užívať.

Zdroj: doc. MUDr. Marta Hájková, hlavná odborníčka pre pneumológiu na Slovensku a MUDr. Helena Leščišinová, primárka oddelenia tuberkulózy a pľúcnych chorôb v nemocnici Bardejov.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #kašeľ #chronická obštrukčná choroba pľúc #pľúca