Hoci v súčasnosti rezonuje najmä vírus zika, malária naďalej ostáva významnou zdravotníckou hrozbou pre cestovateľov a jedným z najväčších zabijakov ľudskej populácie. Malarický komár je schopný prežiť aj viachodinovú cestu a hoci sa lietadlá sprejujú, vyletieť môže aj z oblasti podvozku lietadla, pričom si udržal svoju infekčnosť. Toto ochorenie prenášajú samičky komára rodu Anopheles, ktoré sú aktívne od súmraku do brieždenia.
„Prítomnosť plazmódií v krvi vyvoláva opakované záchvaty zimnice, horúčky a potenia, následne sa telesná teplota znormalizuje. Tento cyklus sa obyčajne opakuje každý tretí, štvrtý deň v závislosti od druhu malarického parazita a pri najnebezpečnejšej tropickej malárii sa môžu záchvaty objavovať nepravidelne v rôznych časových intervaloch. Ďalšími sprievodnými príznakmi môžu byť nechutenstvo, nevoľnosť, hnačka, bolesti hlavy, kĺbov a svalov. V pokročilejších fázach sa môže objaviť anémia alebo zožltnutie kože, psychické poruchy, poruchy vedomia až kóma,“ píše doc. MUDr. Rastislav Maďar, PhD., epidemiológ a expert na infekčné ochorenia pôvodom zo Žiliny, ktorý žije v Ostrave, v odbornom časopise Očkování a cestovní medicína. Ochorenie spôsobuje päť druhov plazmódií, z ktorých je najnebezpečnejší pôvodca tropickej formy malárie.
Desaťročia klinických pokusov smerujúcich k vývoju účinnej očkovacej látky sa neskončili ktovieakým úspechom. Aj keď vakcína nedávno získala európsku registráciu, jej účinnosť nedosahuje ani 50¤% a u najrizikovejších najmenších detí je účinok ešte nižší. Vzhľadom na dávkovanie a vekovú indikáciu nebude vhodná pre bežných cestovateľov. „Najúčinnejším ochranným opatrením naďalej ostáva antimalarická chemoprofylaxia doplnená o použitie repelentov s obsahom nie viac ako 50¤% DEET. A, samozrejme, použitie moskytiér, ochranných sietí, v období od západu slnka do svitania,“ tvrdí doc. Maďar. V malarických oblastiach sa odporúča obmedzovať počas tmy pobyt vonku, nosiť ponožky, košele s dlhými rukávmi, dlhé nohavice zo svetlej látky, prípadne aj šatku na krk.
„Existuje viacero liečiv, ktoré bránia plazmódiám, aby po prieniku do organizmu uplatnili svoj patogénny účinok. Všetky sa majú užívať s jedlom a dobre zapiť,“ upozorňuje odborník. Patrí sem hydroxychlorochín (Plaquenil), ktorý bol po dlhú dobu najpoužívanejší, v súčasnosti je však na účinnú látku v mnohých oblastiach vytvorená rezistencia. Toto liečivo niekedy zhoršuje priebeh psoriázy a nemali by ho užívať epileptici. Väčšina cestovateľov veľmi dobre toleruje meflochín (známy Lariam), ktorého výhodou je jednoduchosť užívania – v rámci prevencie jedna tableta týždenne. Na meflochín je rezistencia vo východnej časti Barmy, v niektorých provinciách Kambodže a v malarických oblastiach Thajska. Na Slovensku aj v Čechách je však momentálne nedostupný.
Antimalariká sú v rozvojových krajinách často dostupné bez lekárskeho predpisu, v predaji sú však aj státisíce balení falošných liekov, ktoré od pravých nerozozná ani špecialista v odbore infekčných ochorení. Medzi nežiaduce účinky meflochínu patrí nevoľnosť, zvláštne sny, závraty, zmeny nálady, nespavosť, bolesť hlavy či hnačka – sú však väčšinou mierne a trvajú krátke obdobie u 20–30¤% cestovateľov. Užívanie sa navyše neodporúča pilotom, horolezcom, potápačom pre možnú poruchu priestorovej orientácie.
Najlacnejším variantom antimalarickej profylaxie je doxycyklín, čo je vlastne antibiotikum. Zvyšuje však citlivosť kože na slnečné žiarenie aj riziko gynekologických kvasinkových infekcií u žien cestovateliek. Najmodernejšou a súčasne najdrahšou možnosťou ochrany pred pôvodcom tropickej malárie je kombinácia dvoch účinných látok pod obchodným názvom Malarone. Po podaní prípravku bol popísaný výskyt závratov, môže teda narúšať činnosť vyžadujúcu zvýšenú pozornosť. Liek sa má zajesť mastnejším jedlom alebo zapiť mliekom. Vo vyššej dávke je vhodný aj na pohotovostnú samoliečbu.
„Žiadny zo spôsobov ochrany pred maláriou nie je stopercentne účinný,“ zdôrazňuje docent Maďar. Prevencia musí zohľadňovať malarickú situáciu v krajine, kam človek cestuje, vrátane rezistencie, ale aj oblasť a charakter pobytu, ročné obdobie, plánované výlety, vek, hmotnosť, zdravotný stav cestovateľa. To môžu posúdiť len v ambulanciách cestovnej medicíny. Pri horúčkovitom ochorení po príchode domov treba na maláriu vždy myslieť a vyšetriť vzorky krvi odobratej z bruška prsta, prípadne zo žily. Je to rýchla a lacná metóda, ktorá môže pacientovi s maláriou zachrániť život. „V Európe sa už vyskytlo niekoľko smrteľných prípadov, keď sa úvodné príznaky malárie chybne považovali za chrípku a na správnu diagnózu sa prišlo neskoro.“
Málo sa vie o tom, že posledný pacient sa na Slovensku nakazil maláriou iba pred 50 rokmi. Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila Slovensko za nemalarickú oblasť až v roku 1963. Komár rodu Anopheles, ktorý pôvodcu ochorenia prenáša z človeka na človeka, tu však ostal. Na to, aby sa choroba rozšírila na Slovensku, musí byť u nás veľa nakazených ľudí, ktorí majú v krvi parazita plazmódium. Potenciálne to môžu byť napríklad utečenci z afrických krajín. Dnes sa na Slovensku vyskytujú prípady malárie u turistov alebo prisťahovalcov z iných, prevažne tropických krajín. Klimatológovia však varujú, že masívne otepľovanie môže výrazne zmeniť mapu výskytu tohto ochorenia!