Homocysteín: Zanáša cievy, ale nie tukom

Počuli ste už o homocysteíne? Negatívny vplyv vysokých koncentrácií homocysteínu pri vzniku aterosklerózy sa zistil už koncom 60. rokov. V roku 1969 americký patológ McCully prezentoval výsledky dvoch detí s vysokou hladinou tejto látky, ktoré zomreli veľmi skoro a pri pitve sa u nich zistili ťažké sklerotické zmeny v cievach.

27.05.2016 06:00
krv, výskum, skúmavka, laboratórium Foto:
Ilustračné foto.
debata

Zaujímavé bolo, že aterosklerotický plak neobsahoval žiadne lipidy. McCully bol prvý, kto poukázal na spojenie aterosklerózy s vysokou hladinou homocysteínu.

Homocysteín nie je nezávislým rizikovým faktorom, považuje sa jednoznačne len za jeden z rizikových faktorov aterosklerózy, ktorých je asi dvesto. Okrem fajčenia, vysokého krvného tlaku, cukrovky, nadváhy, vysokého cholesterolu, aterogénnych tukov, dysfunkcie cievnej výstelky (endotelu) či zápalu v plaku, čiže v cievnej usadenine. Homocysteín je organická zlúčenina, patrí medzi základné stavebné jednotky bielkovín. Laikovi stačí vedieť, že jej hladinu je možné zistiť z krvi, podobne ako hladinu cholesterolu. Podľa najnovších vedomostí a odporúčaní American Heart Association je optimálna (bezriziková) hodnota homocysteínu do 10 mikromol na liter.

Trojica „béčok“ odbúrava homocysteín

„Záujem o stanovenie hladiny homocysteínu je pomerne veľký najmä v zahraničí,“ konštatuje doc. Pavol Blažíček, odborný garant pre klinickú biochémiu z laboratória špeciálnych metód Alphamedical v Bratislave. „Najdôležitejšie a pritom atraktívne na tom je, že pacienti so správnou diétou, respektíve racionálnym stravovaním, si môžu udržať nízku hladinu homocysteínu a predchádzať tak vzniku aterosklerotických komplikácií. Tu sa jednoznačne ukazuje dôležitosť racionálnej výživy. V civilizovaných krajinách býva u pacientov s ďalším rizikovým faktorom ischemickej choroby srdca zlatým štandardom aj automatické stanovenie homocysteínu, pretože existuje tzv. synergický efekt, čiže rizikové faktory sa pri súčasnom výskyte násobia.“

Podľa odborníka na biochémiu je dokázané, že 30 % pacientov s aterosklerózou má zvýšené hladiny homocysteínu a sú nosičmi génu, ktorý negatívne ovplyvňuje látkovú premenu homocysteínu. Zvýšená hladina homocysteínu v krvi teda môže vzniknúť z genetických, hormonálnych alebo toxických príčin. Najčastejšie ju však spôsobujú civilizačné zmeny v skladbe potravy. Homocysteín je totiž pod kontrolou troch vitamínov zo skupiny B: B6 (pyridoxínu), B9 (kyseliny listovej) a B12. Homocysteín, ktorý prirodzene koluje v krvi, sa v zdravom organizme prostredníctvom enzymatických reakcií rýchlo metabolizuje na aminokyseliny metionín alebo cysteín, aby sa zabránilo jeho hromadeniu v krvnom obehu. Proces premeny na metionín si však vyžaduje prítomnosť spomínaných „béčkových“ vitamínov.

Vegáni a vegetariáni, pozor!

Životnosť homocysteínu je pri správnom fungovaní jeho látkovej premeny veľmi krátka. Ak však dôjde k jej poruche, hromadí sa v bunkách, prechádza do krvi a začne škodiť. Má na svedomí nielen poškodzovanie vnútornej výstelky ciev, ale deštruktívne pôsobí aj na väzivové vlákna spevňujúce kožu – narúša v nich tvorbu kolagénu. U budúcich mamičiek má na svedomí defekty vývoja nervovej trubice plodu a holandskí gynekológovia zistili, že ženám s vysokou hladinou homocysteínu sa častejšie rodia deti s rôznymi vývojovými poruchami. Preukázalo sa tiež, že proces metabolických premien homocysteínu majú narušený mnohé autistické deti.

Kto nekonzumuje 5-krát zeleninu a ovocie, má vyšší vek, zhubnú anémiu, gastritídu, je vegetariánom alebo vegánom, fajčí, resp. vie, že trpí deficitom B6, B12 a folátov (kyseliny listovej), mal by tieto vitamíny užívať v nejakom nutričnom doplnku. Aj tehotné ženy by mali si mali dopĺňať aspoň kyselinu listovú (B9) v rámci prevencie rázštepov u dieťaťa. Na Slovensku má 20 % ľudí nedostatok pyridoxínu (vitamín B6) a až 40 % starších ľudí má deficit vitamínu B12. Varujúcim údajom je aj to, že nedostatok B12 má vyše 70 % vegánov! Výskum z roku 2003 dokázal, že ak vegáni s deficitom B12. a vysokou koncentráciou homocysteínu dostávali tento B-vitamín injekčne, výrazne sa im znížila hladina homocysteínu a stúpla koncentrácia B12 v krvi.

„Samotná zelenina a ovocie totiž vitamín B12 neobsahuje,“ dodáva doc. Blažíček. „Treba preto jesť aj ryby, králičie, kuracie a morčacie mäso aspoň dvakrát týždenne.“ Iný výskum z roku 2009 dokázal, že slovenské lakto-ovo-vegetariánky majú v porovnaní so štandardne sa stravujúcimi ženami vyššiu hladinu homocysteínu a zvýšené riziko rednutia kostí. Zvýšená hladina homocysteínu sa teda spája aj so zvýšeným rizikom zlomeniny.

Čo z toho vyplýva? Boj s homocysteínom by mohol byť jednoduchší ako s inými tukmi v krvi v podobe cholesterolu či triglyceridov, keďže jeho koncentráciu znižuje antihomocysteínový komplex vitamínov B6 (pyridoxín) , B9 (kyselina listová) a B12. Čo myslíte, máte týchto „béčok“ dostatok?

Čo zvyšuje hladinu škodlivého homocysteínu?

  1. Fajčenie (zvýšenie 0,5 – 1 % na každú cigaretu)
  2. Alkohol
  3. Vegetariánstvo – najmä vegánstvo – nedostatok vitamínu B12
  4. Malnutrícia – nedostatok kyseliny listovej a vitamínu B6
  5. Kofeinizmus
  6. Nízka fyzická aktivita
  7. Menopauza

Vitamíny skupiny B

  • B1 – tiamín
  • B2 – riboflavín
  • B3 – niacín
  • B5 – kyselina pantoténová
  • B6 – pyridoxín
  • B8 – biotín
  • B9 – kyselina listová
  • B12 – kyanokobalamín

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #krv #tuk #cievy #homocysteín #ateroskleróza