Letné horúčavy. Ako ich v zdraví prežiť?

Leto nie je iba časom dovoleniek, ale aj príjemných zážitkov a relaxu. Leto je ale aj časom zvýšených zdravotných rizík. Môže ísť len o maličkosti, niektoré však môžu mať dlhodobé následky. Preto je dôležitá prevencia.

05.06.2016 06:00
leto, dievčatá, klobúk, okuliare, móda Foto:
Ilustračné foto.
debata (2)

„Záťaž teplom môže viesť k poklesu výkonnosti, zvýšenej únave a môže spôsobiť až prehriatie organizmu so zvýšením telesnej teploty, s malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi, nevoľnosťou,“ upozorňuje na stránke Úradu verejného zdravotníctva hlavný hygienik SR profesor Ivan Rovný. Preto by sme najmä v lete nemali zabúdať na pitný režim. Ideálna je čistá voda. Ak zistíte, že pijete málo, začnite si deň po dni pridávať po troškách.

Rýchly prísun tekutín telo spracovať nedokáže. Dôraz treba klásť aj na kupované potraviny a prípravu jedál. Uplatňovať treba zásady „ľahšej stravy“ – potraviny s vyššou stráviteľnosťou a nižšou energetickou hodnotou. Strava by mala byť vyvážená a pestrá, mala by obsahovať dostatok celozrnných výrobkov, ovocia a zeleniny, nízkotučných mliečnych výrobkov, rýb, hydiny, zemiakov a strukovín, menej jedál a potravín bohatých na tuky a jednoduché sacharidy.

Kto by nechcel mať krásne opálenú pokožku. Aj slnenie však musí byť bezpečné. „Slnečné lúče sú pre človeka nenahraditeľným zdrojom vitamínu D. V rozumnej miere slnečné lúče pozitívne vplývajú aj na tvorbu červených a bielych krviniek. Pozitívnych vplyvov je viac, vždy však iba pri vystavovaní sa slnku v rozumnej miere. Pri dlhodobejšom pôsobení slnečných lúčov môžeme hovoriť o chronických zmenách, ako sú starnutie kože, vznik suchej kože, vrások či dokonca o rakovine kože,“ hovorí dermatologička Michaela Blaško z bratislavskej Interklinik "Aby mohla koža plne vykonávať svoju ochrannú funkciu, musí byť dostatočne vyživená a hydratovaná.

Inak má sklony k rôznym ekzémom. Špeciálnu starostlivosť potrebuje najmä atopická koža, ktorá trpí oslabenou kožnou bariérou. Čiastočky nečistôt, alergény a baktérie tak do nej môžu ľahšie preniknúť. Pre zmiernenie prejavov ochorení treba kožu dostatočne hydratovať a pomôcť jej tým znova získať stratenú stabilitu," vysvetľuje doktorka Blaško.

Ochranu pokožky nepodceňujte najmä zo zdravotných dôvodov. Prílišné vystavovanie sa slnku môže vyvolať veľmi nepriaznivé reakcie. Popri popáleninách spôsobených prehnaným opaľovaním dávajú UVA a UVB lúče podnet k vzniku vrások, urýchľujú predčasné starnutie pleti a na pokožke sa môžu objaviť aj pigmentové škvrny. Nadmerné opaľovanie môže dokonca vyústiť v rakovinu kože. „Každý rok sa počet novodiagnosti­kovaných malígnych melanómov zvýši o päť percent. Toto ochorenie má celosvetovo stúpajúci trend,“ upozorňuje dermatoonkologička Desana Borecká z Národného onkologického ústavu v Bratislave. „Situácia je o to vážnejšia, že sa objavuje o čoraz mladších ľudí,“ dodala.

V lete sú viac namáhané aj naše vlasy. Nielen silné slnko, suchý vzduch, ale najmä časté kúpanie, môže z nich vysať zdravý vzhľad. Doprajte im vlasové masky, ktoré dodajú vlasu potrebné živiny.

I keď sa to mnohým nezdá, treba si dať záležať aj na výbere vhodného oblečenia. Podľa možnosti by malo mať svetlé farby a malo by byť z prírodných materiálov, ľahké, vzdušné a voľného strihu. Počas pobytu vonku si chráňte zrak slnečnými okuliarmi a používajte pokrývku hlavy.

Leto a pitný režim

Voda tvorí podstatnú časť ľudského tela (u dospelých cca 60 %) a okrem mnohých iných funkcií pomáha regulovať telesnú teplotu a zabraňuje tak prehrievaniu organizmu. Množstvo tekutín, ktoré by mal dospelý človek skonzumovať, sa za bežných klimatických podmienok nachádza v rozmedzí 2 (ženy) až 2,5 (muži) litra tekutín denne, pričom 80 % tohto množstva by malo pochádzať z nápojov (teda 1,6 a 2 litre).

Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
pitný režim, voda Ilustračné foto.

Množstvo tekutín, ktoré by mali za bežných podmienok vypiť deti:

od 2 do 3 rokov 1,3 litra tekutín
od 4 do 8 rokov 1,6 litra tekutín
od 9 do 13 rokov 1,9 (dievčatá), 2,1 (chlapci) litra tekutín

(deti od 14 rokov sú považované za dospelých)

Medzi hlavné faktory, ktoré potrebné množstvo tekutín ovplyvňujú, napríklad patrí: zdravotný stav, bežné aktivity, ktoré počas dňa vykonávame, športové aktivity, prostredie, v ktorom sa nachádzame.

Pamätajte si:

  • detský organizmus je oveľa citlivejší na straty tekutín ako telo dospelého človeka, a tiež je na ne náchylnejší
  • čím je dieťa menšie, tým relatívne väčší má jeho organizmus obsah vody a zároveň aj vyššie nároky na príjem tekutín. Dieťa má v porovnaní s dospelými tiež väčší telesný povrch a aj povrch dýchacích ciest, ktorými sa voda z tela tiež stráca

Zásady správneho pitného režimu v lete:

  • pite denne minimálne 3 litre tekutín (samozrejme, v prípade väčších strát tekutín potením treba adekvátne zvýšiť ich príjem, ale súčasne aj brať do úvahy prípadnú diagnózu osoby – ide najmä o kardiovaskulárne, obličkové, metabolické ochorenia),
  • tekutiny dopĺňajte najmä konzumáciou nealkoholických nápojov, ale uvedomte si, že aj v iných potravinách sú tekutiny (najmä ovocie, zelenina, polievky),
  • vhodnejšie je piť priebežne menšie množstvá tekutín ako nárazovo väčšie množstvá,
  • nepite veľmi studené nápoje,
  • najvhodnejšími tekutinami na uhasenie smädu sú voda, bylinkové a ovocné čaje, minerálne vody, zriedené ovocné šťavy,
  • obmedzte pitie kávy, ktorá má dehydratačný účinok, príp. ju konzumujte s nealkoholickým nápojom, aby sa strata tekutín spôsobená diuretickým účinkom kávy kompenzovala,
  • obmedzte pitie alkoholických nápojov,
  • pri výbere minerálnych vôd na základe zloženia je potrebné zohľadniť prípadnú diagnózu, priebežne minerálne vody obmieňať,
  • pitie ovocných nápojov (džúsov, nektárov) vo veľkom množstve nie je vhodné pre pomerne vysoký obsah cukru, čo jednak zvyšuje ich kalorickú hodnotu a tiež vylučovanie vody z organizmu.
Zdroj: prof. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH, hlavný hygienik Slovenskej republiky

Ako sa stravovať

Strava v lete má svoje osobitosti vyplývajúce zo špecifík leta – najvyššie teploty vzduchu v roku, relatívne nízka vlhkosť vzduchu, častejšia konzumácia epidemiologicky rizikových potravín ako napr. zmrzlina a podobne. Toto predstavuje určitú záťaž najmä na kardiovaskulárny a gastrointestinálny systém a metabolickú homeostázu organizmu aj u zdravých ľudí, čo je potrebné zohľadniť aj v stravovaní. Hlavný dôraz preto treba klásť na správny pitný režim a stravu s nižšou energetickou hodnotou, potraviny s vyššou stráviteľnosťou a podobne. Dodržiavať treba aj hygienické zásady, dodržiavaním ktorých sa výrazne znižuje riziko kontaminácie potravín mikroorganizmami a následne ochorení.

Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
melón, ovocie, limetka Ilustračné foto.

Ako by ste mali jesť

  • strava má byť „ľahšia“, teda ľahko stráviteľná, s nižšou energetickou hodnotou (pretože organizmus nepotrebuje vytvárať teplo v takej miere ako v zime), súčasne však musí poskytovať dostatok výživných látok
  • zložením má byť vyvážená a pestrá – dostatok celozrnných výrobkov, ovocia a zeleniny, nízkotučných mliečnych výrobkov, rýb, hydiny, zemiakov a strukovín, menej jedál a potravín bohatých na tuky (najmä nasýtené) a jednoduché sacharidy
  • mala by obsahovať dostatok ovocia a zeleniny, ktoré okrem tekutín obsahujú množstvo cenných výživových zložiek, ako sú vitamíny a minerály, enzýmy, vlákninu. V lete je priebežné dopĺňanie vitamínov a minerálnych látok stravou potrebné, pretože slnečné žiarenie spotrebúva (najmä pri opaľovaní a masívne pri opaľovaní spojenom s fajčením) antioxidanty v organizme. Ide najmä o tieto antioxidanty, ktoré môžeme doplniť stravou – vitamíny A (resp. betakarotén- provitamín A), C a E. Vitamín A sa nachádza napr. v mrkve, paradajkách, malinách, marhuliach, masle, rybách…, vitamín C v ovocí (čierne ríbezle, jahody, citrusové ovocie, kivi, maliny, černice), zelenine (paprika, karfiol, kel, kaleráb, paradajky), zemiakoch a vitamín E v rastlinných tukoch a olejoch, zelenine, orechoch, obilných klíčkoch. Veľmi účinným antioxidantom je však aj lykopén (paradajky, červený melón)
  • vysoké teploty v lete vedú k zvýšeným stratám vody z organizmu najmä potením, čo je spojené aj so stratou minerálov, najmä sodíka. Straty tekutín a minerálnych látok je potrebné nahrádzať správnym pitným režimom a konzumáciou vyváženej stravy
  • obmedziť konzumáciu tzv. epidemiologicky rizikových potravín, najmä pokiaľ nie je zaručená dostatočná hygiena pri ich výrobe, skladovaní a manipulácii s nimi (zmrzlina, lahôdky, cukrárske výrobky, pokrmy pre dojčatá a deti). Takisto výrobky z mäsa, vajec a mlieka konzumovať len dostatočne tepelne spracované. Dôležité je dodržiavať dĺžku a teplotu pri skladovaní potravín a pokrmov
  • uprednostniť varenie, dusenie a pečenie pri spracovaní potravín pred vyprážaním, fritovaním
Zdroj: uvzsr.sk

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #leto #horúčavy #teplo #pitný režim