Dôvodom sú na jednej strane zvýšené predispozície alergických reakcií, ale i stále narastajúca urbanizácia. Navyše, podľa zistenia Svetovej zdravotníckej organizácie, viac ako polovica pacientov s chronickým ochorením preruší alebo ukončí liečbu do roka. Dôvody sú rôzne, jeden z najčastejších je ten, že ak sa čo len trochu zlepší stav, pacient sa uspokojí a nepovažuje užívanie liekov za nutné. Pri pacientoch s astmou je to približne 30 %.
„Pacienti, či už s respiračnými alebo inými chronickými ochoreniami, odchádzajú najčastejšie od lekára s odporúčaním pravidelného režimu liečby. Nie všetci ale užívajú liečbu tak, ako im to odporučil lekár. Časť pacientov si režim liečby upraví na sezónne užívanie a užívanie liekov podľa potreby, pri pociťovaní zhoršenia stavu,“ upozornil alergológ, profesor Peter Pružinec. „Pravidelne jeden alebo viackrát denne by malo užívať liečbu väčšie množstvo pacientov, ako ju v skutočnosti užíva. Dodržiavanie liečby je síce časté, ale nájdu sa aj takí, ktorí si ju "upravia“. Pacienti zvyknú vynechávať užívanie lieku, alebo si znižovať dávkovanie. Mnohí uprednostňujú alternatívnu liečbu. Väčšina pacientov chodí aspoň občas na pravidelné kontroly. Keď už navštívia lekára, majú vo zvyku priznať sa, že neužívajú liečbu podľa toho, ako im to odporučil," konštatoval profesor Pružinec.
Mnohí si neuvedomujú riziká takéhoto svojho konania. „Pacienti, ktorí nedodržiavajú liečbu, zomierajú takmer trikrát častejšie. Z prieskumov vyplýva, že viac ako 60 % pacientov má nedostatočné vedomosti o astme, asi 40 % si myslí, že ide o ochorenie, ktoré sa dá vyliečiť úplne, viac ako 40 % si myslí, že musia užívať úľavové lieky denne,“ upozornila doktorka Helena Leščišinová, primárka poliklinického oddelenia tuberkulózy a pľúcnych chorôb v Bardejove.
Medzi hlavné príčiny nedostatočného užívania liekov patria aj obavy z ich nežiaducich účinkov, ceny, „šetrenie“ liekov, neprimerané očakávania, hnev na ochorenie, podcenenie závažnosti ochorenia, jeho následkov, nespokojnosť s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti… Pacienti majú aj mylné informácie o liečbe – ak je stav dobrý, nie je nutné v nej pokračovať, že z kortikoidov sa priberá a pacienti majú akné, že z inhalácie je pacient zachrípnutý, že pri užívaní antibiotík a pri akútnom, aj vírusovom ochorení treba inhalačnú liečbu vynechať, že fajčenie neovplyvňuje astmu, že astmatik by sa mal vyhýbať fyzickej aktivite.
Ako upozornil profesor Pružinec, jedným zo základných pilierov liečby je edukácia pacienta. „Napriek moderným liekom astmu stále nemá pod kontrolou väčšina astmatikov. Neliečená astma pritom môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám a v niektorých prípadoch môže spôsobiť aj smrť. Medzi pacientmi s vysokým rizikom úmrtia patria tí, ktorí majú v anamnéze ťažké astmatické záchvaty, pacienti, ktorí neužívajú preventívnu liečbu a majú preto vysokú spotrebu úľavových liekov a pacienti liečení vysokými dávkami systémových kortikosteroidov. Najväčšiu skupinu však tvoria tí, ktorí nespolupracujú s lekárom a nedodržujú režim liečby. Ak má astmatik dostatok informácií, kontroluje a samo-manažuje svoje ochorenie, môže viesť plnohodnotný život,“ konštatoval profesor Pružinec.
Ako sa astma prejavuje
Chronickým zápalom zmenené dýchacie cesty prehnane reagujú na také podnety, ktoré u zdravého človeka nevyvolávajú žiadnu reakciu. Táto ich vlastnosť sa nazýva bronchiálna hyperreaktivita.
Zápalom postihnuté priedušky reagujú zúžením a to má má za následok vznik astmatických ťažkostí, ktoré sa prejavujú najčastejšie v noci a nadránom, ale môžu sa vyskytovať kedykoľvek. Prejavuje sa záchvatmi prevažne suchého, dráždivého kašľa, pocitom dychovej tiesne a počuteľným dýchaním (piskot, chripenie a podobne).
Typické príznaky: dýchavica (pocit zovretia pľúc a priedušiek, ťažkého dýchania a nedostatku vzduchu), kašeľ (suchý a dráždivý, ktorý sa dostavuje v záchvatoch), pískanie (zúžené a opuchnuté priedušky vyvolávajú pískavé zvuky pri prechode vzduchu).
Významné zhoršenie stavu – záchvaty astmy sa dostavujú niekedy celkom neočakávane, ale zvyčajne po kontakte s rôznymi spúštačmi (stres, vírusová infekcia, alergény, prchavé výpary, vlhký a chladný vzduch, dym, fyzická námaha). Neočakávané záchvaty sa dostavujú najčastejšie v noci a nadránom, pacient sa budí na pocit sťaženého dýchania a na suchý kašeľ.
Dýchavicu a ostatné prejavy astmy spôsobuje kŕč svaloviny a opuch sliznice priedušiek a tiež prítomnosť hustého hlienu v prieduškách, ktorý ich upcháva. Ak sa zavčasu nepodá liečba, do pľúc prúdi málo vzduchu a organizmus trpí nedostatkom kyslíka, čo vyvoláva pocit dusenia. Po ústupe záchvatu (spontánne alebo účinkom liekov) astmatik väčšinou, a najmä v počiatkoch ochorenia, nepociťuje žiadne ťažkosti.
Choroba však nezmizla, len je v štádiu pokoja – zápalový proces pretrváva, ale je pod kontrolou – ak by ste v tomto pokojovom období prestali užívať protizápalové lieky (tzv. kontrolóry), došlo by opäť k zhoršeniu stavu.
Čo vyvoláva ochorenie?
- zatiaľ neexistuje jednoznačná odpoveď na to, čo astmu spôsobuje
- jedným z faktorov je nie práve najlepšie životné prostredie, ktoré má vplyv predovšetkým na ľudí vo veľkých mestách. Zároveň aj niektoré chemikálie, ktoré používame v bežnom živote (čistiace prostriedky, kozmetika) môžu neúmerne zaťažovať respiračný systém
- zvýšené riziko vzniku astmy je u tých ľudí, ktorých rodičia mali astmu alebo iné alergické ochorenie – alergickú nádchu a ekzém. Astmatici vedia, že v určitom prostredí alebo ročnom období sa im darí lepšie, v inom zasa horšie
- stav astmatika sa môže meniť aj podľa fyzickej námahy, stresu, počasia, alebo po kontakte s určitými látkami. Faktory a látky, ktoré prispievajú k tomu, že sa vrodená vloha k chorobe prejaví, sa nazývajú vyvolávače. Faktory a látky, ktoré už prítomnú chorobu zhoršujú, prípadne ju opätovne vyvolávajú, ak už bola liečbou utlmená, sa nazývajú spúšťače. Vyvolávačmi i spúšťačmi astmatického ochorenia môže byť aj peľ stromov, tráv alebo iných rastlín, zvieratá, perie, prach, roztoče, plesne, chladný vzduch, cigaretový dym, chemikálie a čistiace prostriedky, kozmetika, spreje a ďalšie látky
- astma sa zhoršuje aj pri prechladnutí a infekciách, telesnej námahe či hormonálnych zmenách (u žien napríklad pri menštruácii a v klimaktériu)
- pacienti s peľovou alergiou sa cítia najhoršie v období kvitnutia „ich“ rastlín, najmä počas suchých a veterných dní. Naopak, po daždi sa im zvykne uľaviť
- pacienti s precitlivenosťou na roztoče sa mávajú horšie doma, najmä nadránom, čo je spôsobené kontaktom s roztočovým alergénom v posteli
- každému, kto má alergiu na zvieratá sa stav zhorší po styku so psom alebo mačkou či kontakte s osobou, ktorá zviera chová
- pacientovi, u ktorého sa vyvinula alergia na látku z pracovného prostredia sa zhoršuje zdravotný stav najmä v práci, prípadne krátko po pracovnej smene a v priebehu voľných dní sa stav zlepší
- pacienti s nealergickou astmou bývajú citliví na zmeny počasia a najhorším obdobím sa pre nich stáva jesenno-zimné obdobie s častým sychravým inverzným počasím (hmla)
Foto: SHUTTERSTOCK
O astme v skratke
- často začína, ako suchý dráždivý kašeľ, ktorý trvá niekoľko týždňov a nie je infekčného pôvodu. Nezaberajú naň napríklad antibiotiká. Často sa mylne zamieňa za bronchitídu
- je ochorenie, ktoré sa prejavuje sťaženým dýchaním
- aj keď sa astma prejavuje ako sťažené dýchanie, skutočnou príčinou tohto ochorenia je trvalý zápal dýchacích ciest, ktorý pretrváva aj v situácii, kedy človek zdanlivo nemá ťažkosti
- môžu ju vyvolávať aj nealergické zložky ovzdušia, napríklad prach, cigaretový dym, výpary chemikálií, prach z múky, či stavebný prach na pracovisku… Okrem mechanických nečistôt môže byť vyvolaná aj alergénmi, najčastejšie ide o alergény roztočov, peľ, plesne, zvieratá. Druhou najčastejšou príčinou sú vírusy – napríklad bežná nádcha
- ide o vážne ochorenie, pretože sťažené dýchanie môže ohroziť život. Vo fáze dýchacích ťažkostí sa dýchanie stáva neľahkým. Spôsobuje to kŕč v dýchacích svaloch. Sliznica dýchacích ciest opuchne, čo ešte zhoršuje dýchanie. Okrem toho sa v pľúcach začína rýchlo tvoriť hustý hlien, ktorý tvorí ďalšiu mechanickú prekážku dýchania. Toto zúženie priesvitu dýchacích ciest spôsobí často aj jasne počuteľné dýchanie s typickým zvukom jemného „pískania“ v pľúcach pri nádychu a výdychu. Často vzniká pri zaspávaní a počas noci
- mnoho ľudí považuje astmu za ochorenie, ktoré je ovplyvnené psychikou. Ak sa u dieťaťa objavuje záchvat pred písomkou, alebo pred telesnou výchovou, môže to pôsobiť ako simulácia a snaha vyhnúť sa úlohe. Astma sa totiž naozaj môže zhoršiť, keď je človek v strese, keď má strach, alebo prežíva silnú emóciu. No psychický stav sám o sebe nezvykne vyvolať záchvat
- šport je pre astmatika dôležitý. Treba ho však vykonávať inak, ako to robia zdraví ľudia. Úvod cvičenia musí byť pomalý, veľmi pozvoľný. Ak začne pomalou rozcvičkou, strečingom, postupne sa telo rozohreje a ťažkosti s dýchaním nenastanú. Ideálnymi športami sú prechádzky a bicyklovanie. Plávanie by bolo ideálne, ale v bazénoch je voda silne chlórovaná a to môže astmu zhoršovať. Vhodným športom sú aj silové cvičenia – posilňovanie s činkami. Pred cvičením sa však poraďte sa svojím lekárom a prvé cvičenia radšej absolvujte pod dohľadom trénera.
Opatrenia, ktoré by ste mali dodržiavať
- pravidelne vetrajte, najmä pri rannom upratovaní spálne, varení, sušení bielizne alebo po kúpaní
- používajte kvalitné vysávače s účinným filtrom
- materiál perín je najlepší z dutého vlákna
- prikrývky aj posteľnú bielizeň treba prať vo vode teplejšej ako 60°C, najlepšie každý týždeň
- nemali by ste mať v domácnosti psov, mačky ani iné zvieratá
- plyšové hračky treba dezinfikovať a čistiť bezchemickými metódami
- mali by ste sa vyhýbať dráždivým látkam – parfémom, čistiacim prostriedkom či cigaretovému dymu
- odstráňte z bytu koberce, závesy a iné lapače prachu a alergénov
Aká je liečba
Astmatikov ich ochorenie sprevádza po celý život. Správnou dlhodobou liečbou a dodržiavaním určitých zásad možno ochorenie dostať pod kontrolu natoľko, aby ste mohli žiť normálnym a plnohodnotným životom. Liečba astmy sa skladá z dvoch rovnocenných zložiek, ktoré musia ísť spoločne. Je to:
1. nefarmakologická liečba – liečba bez liekov (dodržiavanie zásad života astmatika, odstránenie spúšťačov, liečebná rehabilitácia – dýchacie cvičenia a klimatická liečba, napríklad pobyt v horách alebo pri mori).
2. farmakologická liečba – liečba pomocou liekov. Keďže astma je chronické zápalové ochorenie, aj jeho liečba musí byť dlhodobá a neprerušovaná. Výber liekov a ich dávku riadi lekár – špecialista a pacient by nemal svojvoľne liečbu meniť, alebo vynechávať. Pri svojvoľnom znížení dávky alebo vynechávaní liečby môže dôjsť k prehlbovaniu chronického zápalu v dýchacích cestách, ich nezvratnému a trvalému poškodeniu a progresii ochorenia do ťažšieho stupňa. Zároveň sa zvyšuje riziko náhleho zhoršenia a ťažkého astmatického záchvatu. Čiastočný účinok liečby sa obvykle prejaví veľmi rýchlo, ale jej plný účinok sa rozvíja postupne pri pravidelnom užívaní v priebehu 1 až 3 mesiacov.
Stupne astmy
Podľa výskytu ťažkostí, liečby a funkčnosti dýchacích ciest rozdeľujeme astmu do štyroch stupňov.
1. stupeň: ľahká občasná astma
2. stupeň: ľahká pretrvávajúca astma
3. stupeň: stredne ťažká pretrvávajúca astma
4. stupeň: ťažká pretrvávajúca astma
Profesijná astma
Astma by nemala byť prekážkou budovania si kariéry, ale je dobré zohľadniť tento fakt pri zvažovaní jednotlivých pracovných príležitostí. V prvom rade je dôležité mať ochorenie pod kontrolou. To znamená, dodržiavať predpísanú liečbu, aby boli dýchacie cesty pripravené poradiť si s akýmikoľvek spúšťačmi, ktoré sa môžu na pracovisku vyskytnúť.
Kancelárske práce. Toner z kopírky alebo tlačiarne, výpary z nového nábytku, prach z kancelárskeho papiera – to všetko sú potenciálne spúšťače astmatickej reakcie v kancelárskom prostredí. Pred prijatím takéhoto pracovného miesta by ste si mali zároveň overiť, či sa v kancelárii fajčí a aké sú možnosti stravovania a oddychu.
Poľnohospodárstvo a zverolekárstvo. Seno, pesticídy, prach z múky a obilia, peľ, srsť/moč zvierat môžu byť problematické.
Medicína, zubné lekárstvo a farmácia. Spúšťače astmy v medicínskom prostredí zahŕňajú prach z latexových rukavíc, éterické plyny, dezinfekčné prostriedky a antibiotiká. Alergia na latex je jednou z najbežnejších príčin astmy vznikajúcich na pracovisku, ale našťastie sú ako antialergická alternatíva dostupné vinylové rukavice.
Strojárenstvo. Najčastejšie spúšťače sú výpary chemikálií, zváračských materiálov, aerosol zo sprejových farieb, kovy a živice.
Textilný priemysel. Na astmatikov môžu negatívne vplývať vlákna z bavlny, ľanu a konope.
Potravinárstvo. Niektorí ľudia pociťujú symptómy astmy po kontakte s určitými druhmi potravín, ako ryby, koreniny a múka.
Salóny krásy a kaderníctva. Chemické prísady používané v prípravkoch na vlasy môžu vyvolať astmatickú reakciu. Silné výpary zo zosvetľovačov a farieb na vlasy môžu vyvolať astmatické príznaky.
Stavebníctvo, stolárstvo, údržba, dekoratérstvo. Prach z dreva, chemikálie, farby, čistiace prostriedky, nátery a živice.
Záhradníctvo a kvetinárstvo. Chemikálie, peľ a pesticídy.
Zdroj: mojaastma.sk
Ako postupovať v prípade záchvatu
- Pri astmatickom záchvate konajte rýchlo, ale rozvážne.
- Použite inhalačný uvoľňovač – rýchlo účinný liek.
- Okamžite odstráňte možný spúšťač alebo sa mu vyhýbajte.
- Sadnite si a snažte sa upokojiť.
- Počkajte 5 až 10 minút – ak ťažkosti pretrvávajú, opäť použite inhalačný uvoľňovač – rýchlo účinný liek a zavolajte lekársku pomoc.
- Pripravte si všetky lieky, ktoré užívate a pri odchode do zdravotníckeho zariadenia ich zoberte so sebou.
- Ak ťažkosti neustupujú, ďalej podávajte každých 15 až 20 minút inhalačný uvoľňovač (rýchlo účinný liek) až do príchodu zdravotníka alebo do ústupu ťažkostí.
- Po odznení záchvatu čo najpodrobnejšie informujte o tejto príhode špecialistu (alergológa alebo pneumológa), ktorý vás má v starostlivosti.