O srdce sa musíme starať

Srdcové choroby a cievna mozgová príhoda sú najčastejšou príčinou smrti a každý rok im podľahne 17,3 milióna ľudí a predpokladá sa, že do roku 2030 sa tento počet zvýši až na 23 miliónov.

06.10.2016 06:00
srdce, lekár, ochorenia Foto:
Ilustračné foto.
debata

Podľa odborníkov 80 % predčasných úmrtí spôsobených srdcovými chorobami alebo cievnymi mozgovými príhodami by sa dalo predísť, ak by boli pod kontrolou hlavné rizikové faktory, fajčenie, nezdravé stravovanie a nedostatok fyzickej aktivity.

Srdce poháňa celé naše telo, umožňuje nám milovať, smiať sa a žiť naplno. Preto je dôležité starať sa oň. Ak tak nerobíme, zvyšujeme svoje kardiovaskulárne riziko. „Dobrou správou je, že mnohým prípadom kardiovaskulárnych ochorení môžeme zabrániť jednoduchými zmenami. Prvým krokom k zdravému srdcu je informovanosť. Venovať pozornosť tomu, koľko prejdeme, by malo byť také ľahké, ako sledovať si jedálny lístok. Mnohým predčasným úmrtiam je možné predísť dodržaním odporúčanej minimálnej hranice 30 minút bežnej fyzickej aktivity, napríklad svižnej chôdze, najmenej päťkrát za týždeň,” uviedol docent Ján Lietava, prezident Slovenskej ligy Srdce Srdcu.

Nebezpečná je najmä náhla kardiálna smrť, ktorá má viac než 60-percentný podiel na celkovej úmrtnosti z kardiovasku­lárnych príčin, čím predstavuje v rozvinutých krajinách najčastejšiu príčinu smrti v dospelej populácii. Na Slovensku si ročne vyžiada do 10-tisíc obetí. Pacienti po prekonaní infarktu myokardu a s chronickým srdcovým zlyhávaním patria medzi najrizikovejšie skupiny. Prevenciou je dobre kontrolovaný krvný tlak, nefajčiť a hýbať sa. Riziko náhlej kardiálnej smrti nezvyšuje ani mierna konzumácia kávy – do päť šálok denne, vyššia konzumácia sa spája s miernym zvýšením rizika.

"Náhla srdcová smrť v dôsledku fatálnych arytmií spôsobuje na Slovensku najmenej 5 000 úmrtí ročne. Časť ohrozenej populácie vieme identifikovať skôr, ako k takejto tragickej príhode dôjde. Najohrozenejšími sú pacienti, ktorí trpia chronickým srdcovým zlyhávaním po infarkte myokardu. Je životne dôležité, aby si pacienti a ich príbuzní boli vedomí tejto hrozby a vedeli, že súčasná kardiológia má k dispozícii viaceré liečebné stratégie, ktoré riziko náhleho úmrtia významne znižujú. V prípade, ak už dôjde k zastaveniu srdca v dôsledku arytmie, je správne a rýchle poskytnutie laickej resuscitácie svedkami udalosti nezriedka rozhodujúci faktor návratu obete do života,” uviedol profesor Robert Hatala, prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti.

Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
muž, pohyb, cvičenie, zdravé srdce Ilustračné foto.

Nefarmakologickou prevenciou náhlej srdcovej smrti je implantovateľný defibrilátor, ktorý sleduje a upravuje srdcové arytmie. Pozostáva z generátora impulzov, ktorý je obvykle implantovaný v oblasti hrudníka. Podľa typu prístroja sú do srdca zavedené a k defibrilátoru pripojené jedna až tri elektródy. Defibrilátor neustále sleduje elektrickú činnosť srdca a reaguje hneď, ako zistí poruchy rytmu. V ostatných rokoch sa dostal do pozície najefektívnejšieho terapeutického nástroja na prevenciu náhlej arytmickej kardiálnej smrti.

Zásady, ktoré by ste mali dodržiavať

  • Sledujte rodinnú anamnézu. Ak je v rodine častý výskyt srdcových ochorení, riziko vzniku a rozvoja chorôb obehovej sústavy sa potenciálne týka i vás.
  • Nezabúdajte na preventívne prehliadky. Včasná diagnóza ochorenia dáva možnosť začať s liečbou, a tak zabrániť či spomaliť ďalší rozvoj ochorenia.
  • Limity hodnôt faktorov ovplyvňujúcich toto ochorenie

Krvný tlak:

  • optimálny krvný tlak: 120/80 mmHg,
  • u hypertonikov možno akceptovať tlak nižší ako 140/90 mmHg,
  • u diabetikov možno akceptovať tlak nižší ako 135/85 mmHg.

Cholesterol:

  • celková hladina cholesterolu nižšia ako 5 mmol/l,
  • hladina LDL cholesterolu nižšia ako 3 mmol/l.

Cukor v krvi (glykémia):

  • hladina nižšia ako 6 mmol/l

Obvod pása:

  • menej ako 94 cm u mužov,
  • menej ako 80 cm u žien.
  • Pohyb je ten správny elixír. Primeraný pohyb prispieva k dobrému zdraviu, posilneniu tela a jeho správnemu fungovaniu.
  • Fajčením si poškodzujete cievy a pomáhate tak rozvoju aterosklerózy a pridružených ochorení.
  • Snažte sa byť pozitívny. Stres je faktorom, ktorý v organizme kumuluje napätie. Pri prežívaní chronického stresu prichádza k preťaženiu organizmu, ktoré vedie k jeho zlyhaniu. Preto je relax a uvoľnenie sa dôležitý pre zdravý, spokojný a dlhý život.
  • Dodržiavajte užívanie liekov nastavené lekárom. Užívanie liekov tak, ako vám odporučil a predpísal lekár, rešpektujte. Zaznamenávajte si denne svoj stav a pri prípadných výraznejších či dlhodobejších zmenách svojho zdravotného stavu informujte lekára a poskytnite mu k nahliadnutiu svoj denník zdravotného stavu.

Hypercholeste­rolémia a kardiovaskulárne riziko

Hypercholeste­rolémia je zvýšená hladina choles­terolu v krvi vyskytujúca sa u ľudí približne od 35 rokov, v mladšom veku viac u mužov, v staršom, približne od 55 roku veku viac u žien. Je príčinou takých chorôb ako ateroskleróza a obezita. Človek prijíma 15 percent celkového cholesterolu potravou, ostatných 85 percent je tvorených v tele. Často sa však stáva, že sa v ňom cholesterol nesprávne spracuje, dôsledkom čoho je potom jeho vysoká hladina v krvi – hypercholeste­rolémia. U niektorých ľudí zvýšená hladina cholesterolu môže byť následkom zdedenej metabolickej poruchy, vtedy hovoríme o familiárnej hypercholeste­rolémii.

V rámci OECD krajín majú kardiovaskulárne ochorenia dlhodobo vedúce postavenie v príčinách úmrtnosti. Podľa OECD Health at a Glance 2015 Slovensko je za rok 2013 na 1. mieste v úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia spomedzi hodnotených 34 krajín. Slovensko patrí medzi posledné štyri krajiny s najkratšou očakávanou dĺžkou života od narodenia a od veku nad 65 rokov, čo má priamu súvislosť s vysokou mierou úmrtnosti na srdcové choroby.

Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
tlakomer, srdce Ilustračné foto.

Podľa nedávno publikovanej správy štatistického úradu Európskej únie Eurostat patrí na Slovensku až 44 percent z celkového počtu úmrtí osôb mladších ako 75 rokov do kategórie takzvaných odvrátiteľných úmrtí. Ročne tak zomrie približne 11-tisíc obyvateľov Slovenska, čo krajinu zaradilo na štvrté najhoršie miesto po Rumunsku, Lotyšsku a Litve. V prepočte na 100-tisíc obyvateľov ide na Slovensku o 188 úmrtí, pričom napríklad v Českej republike je to 125 a vo Francúzsku dokonca len 60.

Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) vyhodnotilo, že v roku 2014 najčastejšou príčinou hospitalizácií na Slovensku boli práve choroby obehovej sústavy, a to v 16,4 %.

Choroby srdca majú závažný zdravotný, sociálny i ekonomický dosah a sú viac ako z 90 % podmienené aterosklerózou. Epidemiologické, humánne genetické, experimentálne a intervenčné klinické štúdie ukázali, že s aterosklerózou je úzko spojená zvýšená hladina LDL-cholesterolu (LDL-C). Z terapeutických možností sú statíny prvolíniovou liečbou tak v sekundárnej, ako aj v primárnej prevencii. „Napriek všetkému však ani statíny nedokážu splniť niektoré ciele. Iba nízke percento najrizikovejších pacientov, na maximálnych dávkach statínov alebo na ich maximálne tolerovaných dávkach, dosahuje cieľové hodnoty pre LDL-C. Osemdesiat percent pacientov s familiárnou hypercholestro­lémiou nedosahuje cieľové hodnoty LDL-C < 2,5 mmol/l. S narastajúcim počtom pacientov liečených statínmi sa čoraz viacej stretávame s nárastom intolerancie statínov," konštatoval doktor Rudolf Uhliar, primár oddelenia funkčného vyšetrenia, Nemocnica svätého Michala, Bratislava.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #zdravé srdce #kardiovaskulárny systém #srdcovo-cievne ochorenia