Príznaky chrípky
Často si chrípku podľa jej slov mýlime s inými respiračnými infekciami. Chrípka sa začína vždy dramaticky a sú pre ňu charakteristické tieto príznaky: Bolesti hlavy, svalov, kĺbov, únava, následne sa dostaví zimnica, triaška, teploty nad 40 a suchý kašeľ. Naopak, ak ide o prechladnutie, príznaky sa rozvíjajú postupne. Začína sa to bolesťou hrdla, šteklením v nose, pokračuje to nádchou, na rade je kašeľ a teplota do 38. „Chrípka je sprevádzaná vysokou teplotou a celkovým "schvátením“ organizmu," vysvetlila MUDr. Krištúfková.
(Ne)liečená 7 dní
Existuje známy vtip, v ktorom sa spomínané podceňovanie chrípky podčiarkuje. Ten v podstate odporúča chrípku neliečiť, pretože neliečená chrípka prejde za týždeň, liečená za sedem dní. Epidemiologička však upozorňuje na rekonvalescenciu, ktorá je v prípade tohto ochorenia dlhá. „Ten, kto prekonal "dobrú chrípku“, vie, že sa späť do kondície, v ktorej bol predtým, dostáva veľmi dlho, trvá to aj mesiac-dva."
Prasacia chrípka
Chrípkových pandémií bolo už niekoľko. Známa bola španielska chrípka, hongkongská či ázijská, naposledy prasacia, o ktorej sa „neoprávnene“ hovorilo ako o záležitosti farmafiriem. MUDr. Krištúfková zdôraznila, že skutočne bola spôsobená novým vírusom. Ten vzniká, keď sa preskupia genetické informácie zo zvieracích aj ľudských vírusov. Pandemický vznikol z dvoch prasacích, jedného vtáčieho a jedného ľudského. „Vždy tam musí byť časť genómu ľudského vírusu, aby sa bol schopný prenášať z človeka na človeka. Tento pandemický vírus bol naozaj úplne nový, šíril sa po celom svete a zodpovedal definícii chrípky.“ Podľa slov epidemiologičky mala väčšina ochorení ľahký priebeh, ale od roku 2009 sa začali okrem všetkých chrípke podobných ochorení sledovať tzv. ťažké, závažné, respiračné infekcie. „Pandemický vírus spôsobil pandemickú vlnu a ostal tu. Každý rok tu koluje a považujeme ho za sezónny, už nie pandemický a je súčasťou vakcíny, ktorá sa pripravuje pre každú sezónu nová,“ vysvetlila MUDr. Krištúfková.
Ako sa brániť?
Epidemiologička je za očkovanie. Vysvetľuje to tým, že ide o „najúčinnejšiu prevenciu“, ktorá je zakaždým lacnejšia ako liečba. „Keď si predstavíme ďalšie komplikácie, napríklad aj absenciu v práci, je lepšie dať sa zaočkovať očkovacou látkou, hradí ju poisťovňa. Naša skúsenosť však hovorí, že ľudia preferujú rôzne vitamíny a výživové doplnky a nechajú za ne v lekárňach desiatky eur.“
Čo je očkovanie?
„Laicky povedané, podávajú sa iba čiastočky usmrteného vírusu, ktoré nie sú schopné vyvolať ochorenie,“ upozornila epidemiologička a vyvrátila mýtus, ktorý šíril opak. Ak človek tvrdí, že sa dal zaočkovať, a napriek tomu dostal chrípku, je to podľa jej slov nezmysel, pretože očkovacia látka neobsahuje živý vírus. „Po očkovaní môže dostať reakciu, nikto nevraví, že nie. Môže sa jednať o bolesti v mieste vpichu, môže sa dostaviť teplota, svrbenie či pálenie, pocit únavy. Ja moju rodinu očkujem vždy v piatok. Keby dostali reakciu, cez víkend si to vyležia.“ Vždy sú podľa nej tieto príznaky lepšie, ako prekonať naozajstnú chrípku.
Každý rok
Očkovanie proti chrípke je potrebné absolvovať každý rok, pretože zloženie očkovacej látky sa každý rok mení. Epidemiologička odporúča očkovať od októbra do novembra, teda skôr, ako sa očakáva výskyt chrípky. „To, čo tu teraz koluje, nie je vírus chrípky, ide o iné vírusy, ktoré môžu vyvolať chrípke podobné ochorenia. Vírus chrípky sa u nás začne objavovať až niekedy v decembri a postupne sa rozširuje, pričom najčastejšie vrcholí koncom januára“, spresnila. Ako ďalej informovala, človek si protilátky vytvorí za 10–14 dní. Avšak keď sa dá zaočkovať neskoro, keď tu už vírus cirkuluje, môže sa stať, že skutočne ochorie.
Nadmerná spotreba antibiotík
Slovensko patrí ku krajinám, v ktorých sú problémy s nadmernou spotrebou antibiotík. Očkovanie proti chrípke tiež prispieva k znižovaniu ich spotreby, z dvoch dôvodov. Krištúfková tvrdí, že lekári veľmi často predpisujú na chrípku antibiotiká. Chrípka je ale spôsobená vírusom a na vírusy antibiotiká neúčinkujú. Ak nie je priebeh chrípky komplikovaný, pacient ich podľa nej nemá prečo užívať. „Keď zabránime ochoreniu, zabránime aj predpisovaniu antibiotík, ktorých sa niekedy pacient dožaduje.“ Antibiotiká sa majú podľa lekárky predpisovať v prípadoch, kedy vírus chrípky oslabí sliznicu nosohltana a tá sa potom stáva vstupnou bránou pre baktérie a prichádzajú bakteriálne zápaly, či už prínosových dutín alebo priedušiek, až po zápaly pľúc a stredného ucha. „Tieto sekundárne komplikácie by nevznikli, keby nevznikla chrípka,“ myslí si MUDr. Krištúfková.
Kto má uvažovať o očkovaní
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča očkovať v prvom rade tehotné ženy, nasledujú zdravotnícki pracovníci, chronicky choré osoby, seniori a malé deti od 6 mesiacov do 5 rokov. Zaočkovať by sa však mal nechať každý, kto nechce ochorieť.