Niektorí ľudia dokonca kýchajú, keď svieti slnko, jedia horúcu či pikantnú polievku, kefujú si vlasy, vytrhávajú obočie či chĺpky z nosa alebo voňajú špeciálne parfumy.
Kýchanie je prirodzenou reakciou, ktorá vzniká po podráždení nosovej sliznice. Kýchnutím sa zbavujeme škodlivých látok z nosa a priedušiek. Je to dobrá ochrana! Ak by sme kýchanie mali charakterizovať ďalej, tak ho možno označiť aj za „hlučný proces“ zbavovania sa vírov a baktérií v nose. Táto „miniexplózia“ v čuchovom orgáne dosahuje rýchlosť až 165 km/h a častokrát je nepríjemná, niekedy dokonca až trápna. Tak či onak, tento príliš silný „výdych“ opradený mnohými mýtmi a nepravdami, má zmysel.
Vedci odhadujú, že „centrum pre obranný reflex kýchania“ sídli v predĺženej mieche, kde sa spracúvajú signály z nosnej sliznice. Avšak proces kýchania je veľmi zložitý a stále nie celkom objasnený. Zatiaľ vieme, že každé kýchnutie prebieha podobne. Najprv dráždenie v nose, potom hlboký nádych, ktorý nadvihne mäkké podnebie a uzavrie pritom spojenie medzi nosom a hltanom. Brušné a hrudné svaly sú pri kýchaní napäté a zvýšený tlak exploduje cez nos – a v ideálnom prípade aj s „vinníkom“, ktorý podráždenie spôsobil. Jedným banálnym „hapčí“ pošleme do vzduchu malé kvapôčky – ak si pred ústa nedáme ruku, môžu zaletieť až do vzdialenosti do troch metrov.
Táto samočistiaca funkcia je sama o sebe čudná a preto mnohé pozoruhodné mýty a fámy nedali na seba dlho čakať. Možno ste v detstve počuli o tom, že kýchanie je vlastne nebezpečné, pretože sa ním zastavia všetky telesné funkcie (aj srdca). Ani ďalšia fáma nezaostáva za prvou. Tá hovorí o tom, že nám počas tejto „činnosti“ môžu vypadnúť oči z jamiek a náš mozog sa môže silným kýchnutím poškodiť. A do tretice – pri kýchaní vraj v žiadnom prípade nesmieme zavrieť oči a zapchať si nos…
Nič z uvedeného sa nezakladá na pravde. Ak pred niečím, čo súvisí s kýchaním, varujú lekári, potom je to tlak, ktorý (len v zriedkavých prípadoch!!) môže poškodiť bubienok. Aj to, že počas spánku nekýchame, pretože „naše nervy spia“, patrí k informáciám, ktoré sú pravdivé.
Vedeli ste, že kýchanie je u nás, aj v okolitých krajinách tolerované? Ak sa však posunieme prstom na mape ďalej, nie všade je to takto. Sú krajiny, v ktorých sa kýchanie považuje za spoločenské faux pas, podobne ako napríklad u nás grganie. Ak si niekto v našej blízkosti kýchne, zdvorilo mu prajeme „na zdravie“, čím zároveň vyjadrujeme prianie aj pre seba, aby sme sa nenakazili. Jedna zo štatistík totiž uvádza, že silným kýchnutím odošleme do vzduchu až 100-tisíc baktérií.
Vo východnej Ázii je pomerne rozšírená milá povera, že počas kýchania na nás niekto láskavo spomína – u nás porovnateľné so štikútkou. V Latinskej Amerike sa zas spúšťa kaskáda prianí. Pri prvom kýchnutí sa praje zdravie, pri druhom peniaze a pri treťom to najkrajšie – láska. Oplatí sa kýchnuť trikrát!
Pozor, kýchanie môže byť aj príznakom niektorých chorôb. Patria sem alergie, suchý kašeľ, prechladnutie, chrípka či zápal dutín.