Danica Staneková o infekcii HIV: Je lepšie ju nemať

Ak sa niekomu zdôveríte s tým, že máte rakovinu, poľutujú vás, ale v tomto vás nikto nepoľutuje, "odstavia" vás s tým, že ste promiskuitný, hovorí v rozhovore Danica Staneková o diagnóze AIDS, ktorá je v spoločnosti stále neakceptovateľná.

21.11.2016 06:00
Danica Staneková Foto:
Doc. RNDr. Danica Staneková, PhD.
debata (7)

Čo sme vedeli o infekcii HIV a o ochorení AIDS pred 25 rokmi a čo o nich vieme dnes? Bojíme sa tak veľmi, ako predtým?
Pred 25 rokmi sme s infikovaným pacientom viedli bezútešnejší rozhovor – liekov bolo minimálne, k dispozícii sme mali len zidovidin. Naozaj bolo pre nás ťažké povedať mu, že je smrteľne chorý, až tak veľmi, že sa mu nedá pomôcť. Dnes je AIDS liečiteľné ochorenie, pacienti majú väčšiu nádej, diagnostika a terapia veľmi pokročili, máme tu šesť tried liekov. Čo sa týka dĺžky a kvality, život pacienta s AIDS je takmer porovnateľný so zdravým človekom – pravdaže za predpokladu, že dodržiava terapiu a spolupracuje s lekárom. Prebiehajú tzv. „harm reduction programy“, ktoré predtým zavedené medzi užívateľmi drog neboli. Ide o aktivitu mimovládnych organizácii, ktoré chodia do ulíc a rozdávajú striekačky a kondómy. V porovnaní s ostatnými krajinami máme veľmi dobré čísla HIV-infikovaných užívateľov drog. Myslím si, že za tie roky sa toho veľa urobilo.

Je to liečiteľné ochorenie! Čiže už si nemusím dávať pozor. Ak ochoriem, nič sa nedeje, postarajú sa…
Liečba je naozaj veľmi slušná, ale treba rátať s viacerými úskaliami. Táto diagnóza zasahuje do intímnej oblasti človeka, mnohým rozvráti vzťah, rozmýšľajú, čo ďalej so životom. Majú problém nájsť si partnera a keď chcú dieťa, musia rátať, hoci s malým, ale rizikom, že by sa mohlo infikovať. Ak sa niekomu zdôveríte s tým, že máte rakovinu, poľutujú vás, ale v tomto vás nikto nepoľutuje, „odstavia“ vás s tým, že ste promiskuitný. Keďže v spoločnosti je to stále neakceptovateľná diagnóza, pacienti majú strach o nej hovoriť, boja sa, že stratia zamestnanie. Nehovoriac o tom, že to musia každému lekárovi povedať, čo je nepríjemné. Tiež chcem upozorniť na to, že síce poisťovne terapiu, až na niektoré lieky, preplácajú, ale aj to sa môže skončiť. Riziko infekcie HIV netreba podceňovať.

Takže predsa je lepšie chrániť sa…
Je lepšie sa chrániť. Keď už hovoríme o terapii, aj tá má svoje úskalia. Treba ju pravidelne dodržiavať. Sú pacienti, ktorí sa cítia dobre a myslia si, že nemusia brať lieky. Ak ich prestanú užívať, môže vzniknúť rezistencia na lieky a tým pádom sa budú preňho stále ťažšie hľadať nové a nové. Aj z toho dôvodu nám ročne zopár pacientov zomrie. Tí, čo sú dlhšie na liekoch, môžu byť infikovaní napríklad multirezistentným kmeňom vírusu, ktorý si v sebe vypestovali sami, vďaka tomu, že nedodržiavali terapiu. Ale môže sa stať aj to, že sa človek infikuje od iného liečeného pacienta už rezistentným či multirezistentným kmeňom vírusu. Čiže v každom prípade je lepšie infekciu nemať a chrániť sa.

Viete o tom, že kondóm je medzi mužmi dosť nepopulárny, neradi ho používajú…?
Intímny život s ním je asi menej krajší (smiech). Je to otázka životného štýlu, treba si vybrať. Buď striedam partnerov, alebo idem do intímneho vzťahu s človekom, ktorého zdravotný stav nepoznám, vtedy je lepšie používať kondóm. Pri trvalom vzťahu je nutné poznať zdravotný stav partnera, otestovať sa a byť si verný. Potom ten kondóm netreba používať, lebo s ním sa ani dieťatko nedá splodiť.

V praxi si to neviem dobre predstaviť. „Poďme spolu na testy a keď budú negatívne, potom budeme spolu chodiť.“ Tak?
Vnášať takéto racio v období zaľúbenia je ťažké, viem. Nie som puritán, ale myslím si, že ľudia spolu nemusia hneď sexuálne žiť. Aj pri vstupe do manželstva sa hovorí: „Poznám zdravotný stav partnera, som s ním oboznámený.“ Veľa ľudí si neuvedomuje, čo tá veta znamená. Občas sa stáva, že príde pár spolu na testy, s tým, že chcú navzájom poznať svoj výsledok, čo je podľa mňa super. V úvode zaľúbenia je možné použiť kondóm, ale myslím si, že otvoriť túto otázku nie je zlé. Je to podľa mňa prejav dospelosti a zodpovednosti. Veď každý partner si do vzťahu nesie aj svoju minulosť.

Každá choroba je opradená mýtmi a inak to nie je ani v prípade AIDS. Niekto považuje za ochranu pred HIV vírusom antikoncepciu. Naozaj?
Môže byť. Máme otázky rôzneho typu. Antikoncepcia chráni pred otehotnením, nie pred infekciou HIV, to je úplne jasné.

Aj kondóm muži skôr používajú ako prevenciu pred otehotnením, ako pred chorobami. Môj názor.
Určite áno. Často nám na linku dôvery volajú ľudia, alebo prídu k nám do ambulancie s tým, že „nie som homosexuál, ani si nepichám, ale predsa som prišiel.“ Aj keď sa bavíme s infikovaným, povie nám: „Mne to vôbec nenapadlo, on vyzeral tak zdravo“. Jednoducho, veľa ľudí na infekciu HIV vôbec nemyslí. Ona je zákerná v tom, že sa dlho symptomaticky neprejavuje, na rozdiel od napríklad syfilisu, kvapavky či herpesu. Prvotné príznaky pri infekcii HIV, ako sú zvýšené teploty či zväčšené uzliny, môžu, ale vôbec nemusia byť, takže rozmýšľať nad ňou mnohým ani nenapadne.

Prednedávnom zomrel spevák Prince – špekuľovalo sa, že mal AIDS a odmietal sa liečiť. Prečo sa ľudia odmietajú liečiť, keď už je jasné, že ochorenie sa liečiť dá?
Lieky treba brať pravidelne, do konca života. Pre mnohých z nich je to napríklad psychicky namáhavé. Poznám aj takých, ktorí tým liekom neveria, majú pocit, že majú veľa nepriaznivých účinkov a tým sa oni chcú vyhnúť. Alebo sa cítia dobre, tak načo… Čo sa týka Princea, možno sa bál, že sa o tom svet dozvie, ktovie. Naši pacienti sa boja toho, že sa to o nich prevalí, keď ich niekto uvidí na infekčnej klinike. To nie je jednoduché.

Ako zomiera pacient, ktorý sa nelieči?
Môže zomrieť aj na bežnú chrípku, oportúnnu infekciu, onkologické ochorenie… Za pozadím je zlyhanie imunitného systému.

Kondóm. Dosť nepopulárny, pri sexe neobľúbený... Foto: SHUTTERSTOCK
kondómy, prezervatívy, prevencia, ochrana Kondóm. Dosť nepopulárny, pri sexe neobľúbený...

Vravíte, že toto ochorenie sa netýka len homosexuálov a prostitútok. Koho ešte?
Kohokoľvek, bez ohľadu na sexuálnu orientáciu a vek, kto má nechránený sexuálny styk s osobou, ktorej zdravotný stav nepozná. To je najčastejší spôsob prenosu. A potom sú to samozrejme injekční užívatelia drog.

Stačí aj to, že ma podvedie manžel.
Áno. Aj vy ste potom v riziku.

Hovorí sa, že „99 percent“ mužov podvádza. Ako potom majú mať ženy istotu?
Som zástanca vernosti, ale stretávam sa s mimovládkami, ktoré pracujú s ľuďmi v sexbiznise a musia hovoriť o kondómoch. Navrhujem, aby sme sa skúsili od kondómov dostať trochu hlbšie, na duchovnú stránku, skúsme si veriť a byť si verní. Oponujú mi tým, že „a keď vás partner podvedie“? Budeme používať kondóm s tým, že „čo ak ma môj partner do dvoch rokov podvedie“? Áno, sú medzi našimi pacientkami ženy, ktoré doplatili na to, že dôverovali. Ale zas – nebudete dôverovať? Lebo keď vnesiete nedôveru do vzťahu, môžete vyvolať nedôveru. To je dvojsečná zbraň.

Mali ste už pacienta dôchodcu?
Mali sme 75-ročného pacienta, ktorý prišiel pre istotu s tým, že mal kamarátov, ktorí na túto infekciu zomreli. Infekcia HIV sa týka hocijakého veku, pokiaľ je človek sexuálne aktívny.

Predstavme si ľudí, ktorí čítajú tento rozhovor a tiež chcú „pre istotu“ prísť. Kam? Robí sa toto testovanie len u vás?
Povinné testovanie sa týka darcov – spermií, krvi, orgánov, mlieka, atď. O vyšetrenie sa dá požiadať aj na infekčných klinikách, v laboratóriách mikrobiológie… K všeobecnému lekárovi sa ľudia zväčša hanbia ísť – stará sa o nich celý život a chodí k nemu povedzme celá rodina, nie vždy sa cítia komfortne. Dá sa ísť k nám, robíme dokonca aj anonymné testovanie. Ak s tým má niekto problém, môže prísť pod kódom a pod kódom dostane aj výsledok. Dokonca aj pozitívny výsledok, ale vysvetlíme mu, že by bolo dobré, keby sa liečil – pacient sa nasadzuje na liečbu hneď po tom, ako sa dozvie výsledok, aby sa mu imunitný systém neoslabil a aby sa dalo pokračovať v terapii. Liečba je veľmi drahá, preplácajú ju však poisťovne, preto v prípade liečby musí vystúpiť z anonymity.

Poďme na testy spolu, postavme sa k tomu... Foto: SHUTTERSTOCK
láska, ruky, držať sa, prechádza, pár, milenci, dvojica, zamilovaný Poďme na testy spolu, postavme sa k tomu zodpovedne, tá infekcia tu je...

Blíži sa 1. december, deň boja proti AIDS. Bude možnosť testovania?
U nás v centre robíme odbery každý deň v doobedňajších hodinách, od pondelka do štvrtka. 1. decembra budeme mať predĺžené hodiny. Ponúkame tiež možnosti testovania od pondelka 21.11. do piatka 25.11. počas „European HIV-hepatitis testing week 2016“. Je dobré dozvedieť sa o diagnóze čím skôr, aby sa dalo predísť chorobe AIDS. Imunitný systém sa podchytí, zregeneruje a dá sa udržať v dobrom stave. Ľudia, ktorí sú často v riziku, by mali chodiť na testy pravidelne, minimálne raz za rok.

Ale poznáte ten strach: Tak sa bojím, že radšej nejdem.
… ale tá diagnóza vás dobehne. V roku 1996 sme na gay diskotékach robili testy na dôkaz protilátok zo slín, pre výsledky nám záujemci mohli pod kódom zavolať a my sme im oznámili, či má zmysel prísť aj na odber krvi. Volal nám takto jeden mladý muž, pretože zo slín sa dá zistiť len predbežný výsledok. Povedali sme mu, aby prišiel a on neprišiel. Pripomenul sa o desať rokov, už mal AIDS a veľmi oslabený imunitný systém. Presne toto povedal:.“Možno si ma nepamätáte, bál som sa prísť“. Ak sa bojíte výsledku, oddialite len možnosť liečby.

Existuje nejaká ochrana, ako pred otehotnením, niečo ako „rýchla tabletka“, ak zažijeme „udalosť“, ktorá nám nedá spávať?
Ak mal človek nechránený sexuálny kontakt a je si vedomý rizika, môže požiadať o postexpozičnú profylaxiu, ale túto liečbu neprepláca poisťovňa. Stojí okolo tisíc eur, už ju zopár ľudí využilo. Uvažuje sa aj o zavedení predexpozičnej profyaxie pre tých, ktorí nie sú schopní prijať do svojho života kondóm a sú veľmi promiskuitní.

Čo je na vašej práci najťažšie? Predstavujem si, že asi „odovzdávanie diagnózy“, teda náročný a smutný rozhovor s pacientom…
Áno, to býva ťažké. Túto informáciu odovzdávame akoby na dvakrát. Na základe prvého výsledku približne vieme, či môže byť pacient negatívny, môže mať akoby nejasný výsledok, to je niečo medzi. Sme povinní urobiť druhý odber, z rôznych dôvodov, jedným z nich je aj ten, že môže prísť k chybe pri zaslaní materiálu, musíme pripustiť chybu aj u nás, je to vážna diagnóza. Po prvom odbere pacientovi vysvetľujeme, že je v riziku, žiaľ, môže byť infikovaný, ale ďalšie testovanie môže vyjsť aj dobre, pretože sú niektoré diagnózy (autoimunitné, onkologické ochorenia), ktoré do určitej miery túto infekciu akoby imitujú. To ešte neznamená, že pacient je pozitívny, ale my ho na túto alternatívu pripravíme, s tým, že asi o týždeň si môže prísť po výsledok. Za ten čas si o AIDS väčšina ľudí veľa prečíta, lebo sú vystresovaní, a prídu oboznámení s tým, o čo ide, čo by im mohlo pomôcť a vzhľadom na dnes už účinnú terapiu sa nám s nimi oveľa ľahšie rozpráva. Pacienti však majú vážnu povinnosť nešíriť túto infekciu ďalej, čo pre nich býva stresujúce, boja sa, aby sa to o nich nedozvedelo okolie. Samozrejme, tá práca prináša aj potrebu riešenia iných problémov, terapia s diagnostikou sa zlepšujú, pribúdajú nám nové diagnostické metódy. Je to zmes práce rôzneho typu, vrátane prevencie.

Pacient s AIDS môže zomrieť aj na... Foto: SHUTTERSTOCK
chlap, muž, chrípka, prechladnutie, nádcha, teplota, teplomer Pacient s AIDS môže zomrieť aj na "banálnu chrípku".

Operácia, autonehoda… Pacient, ak je pri vedomí, musí lekárom a zdravotným pracovníkom oznámiť, že je pozitívny…
Aj to je pre nich problém, hlavne, keď je v ich prítomnosti človek, ktorý o tom nevie. Povinnosťou pacienta je oznámiť túto diagnózu len svojmu sexuálnemu partnerovi a ošetrujúcemu zdravotnému personálu. Nemusia to vedieť deti, rodičia, ani súrodenci.

Čo keď to pred lekárom proste zatají, nepovie, neprizná sa?
Podľa súčasnej legislatívy by mohol byť dokonca trestne stíhaný za ohrozovanie infekciou HIV.

Teraz trochu štatistiky. Týka sa HIV infekcia ľudí, ktorí sexuálne žijú, číslo sa u nás na Slovensku v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi zvyšuje, či znižuje? Týka sa infekcia HIV skôr mužov či žien?
Od roku 1985 do konca júna 2016 sa infekcia HIV/AIDS potvrdila u 717 občanov Slovenska a 140 cudzincov, 91 osôb ochorelo na AIDS a 47 na AIDS zomrelo. Asi pätinu z tohto počtu tvoria ženy a 65 percent sa týka mužov, ktorí majú pohlavný styk s mužmi. Máme len 16 užívateľov drog, čo je v porovnaní s ostatnými krajinami pekné, nízke číslo a zatiaľ nemáme infikovaného novorodenca. Táto diagnóza sa najčastejšie týka mladých ľudí vo veku od 25–29 rokov, hovoríme však o veku, kedy infekciu diagnostikujeme.

Keď sa vrátime na začiatok. Predstavovali ste si pred dvadsiatimi rokmi, čomu sa zhruba budete venovať?
Bavila ma virológia a neskôr som dostala miesto na imunológii, takže sa to skombinovalo, pretože imunológia s virológiou úplne sedí na to, čo robím. Ako dieťa som rada čítala o nevyliečiteľných chorobách, to priznávam (smiech). Ale to som v tom čase netušila, že príde niečo také ako infekcia HIV a AIDS.

… ale boli ste pri nej od začiatku, cca. od roku 1980, keď sa začala šíriť?
Tak to bolo zaujímavé! V čase, keď sa objavil prvý pacient, bola som práve na materskej. Kolegyne mi hovorili: Aké šťastie, že si tu nebola! Bola tu vzorka „tej novej choroby“, aj kľučky sa umývali. Putovala z imunológie na virológiu, vtedy ešte nebola na Slovensku diagnostika a začalo sa zavádzať povinné testovanie. Bol socializmus, o veľa veciach sa nehovorilo. Keď som odišla pracovať do laboratória HIV/AIDS, mnohí sa nás pýtali, či sa nebojíme pracovať so vzorkami z celého Slovenska, s takým nebezpečným vírusom. My sme tu však vo výhode, lebo sme na to pripravení, rátame s tým. Kopec ľudí robí v teréne, nepoužívajú ani rukavice. Nevravím, že človek má v kabelke nosiť gumenné rukavice, ale keď vidím krvácajúceho človeka a zavolám rýchlu pomoc, musím rátať aj s tým, že môžem byť v ohrození. To isté platí pri sexuálnom styku.

Mnohí pacienti majú strach, že sa ich diagnóza... Foto: SHUTTERSTOCK
depresia, deviácia, úzkosť, smútok, nešťastie Mnohí pacienti majú strach, že sa ich diagnóza prevalí, boja sa o zamestnanie...

Nečervenáte sa, keď musíte toľko počúvať o sexe?
Ešte sa občas začervenáme… Na našej linke dôvery dostávame otázky, ktoré nás aj po 25 rokoch zaskočia. Táto linka je dobrá v tom, že dotyčného nevidíme a on nám niekedy dopodrobna porozpráva celú príhodu. Častokrát sa nás potom spýta, na koľko percent sa mohol, podľa toho, čo nám porozprával, nakaziť. To nie je vhodná otázka, keďže sa na ňu nedá presne odpovedať a ani malé percento rizika nemôže vylúčiť prenos infekcie. Veľakrát rozhovor končí tým, že takéhoto človeka pozveme na testy. Linka dôvery funguje počas pracovných dní, od pondelka do piatka, vždy to u nás niekto zdvihne.

Doc. RNDr. Danica Staneková, PhD.

je vedúca Národného referenčného centra pre prevenciu HIV/AIDS na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. Pochádza z Bratislavy, má 2 deti a 2 vnúčatá.

HIV nie je AIDS!

Národné referenčné centrum pre prevenciu HIV/AIDS na SZU v Bratislave v spolupráci s Asociáciou medikov Slovenska a farmaceutickou spoločnosťou Janssen rozbieha v predvečer Svetového dňa boja proti AIDS (1. december) edukačnú kampaň pre študentov stredných škôl pod názvom HIV nie je AIDS! Jej cieľom je posilniť vedomosti a informovanosť o infekcii HIV medzi mladými ľuďmi. Chce priblížiť mládeži zaujímavou formou čo najviac informácii o HIV/AIDS, a to prostredníctvom moderných komunikačných nástrojov, ktoré sú pre túto generáciu prirodzeným zdrojom získavania informácií. Všetky edukačné materiály sú preto pripravené v elektronickej verzii a dostupné na rovnomennej webovej stránke www.hivniejeaids.sk v sekcii edukačná kampaň, kde si učitelia, ale aj žiaci budú môcť stiahnuť kompletný metodický materiál.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #smrť #imunitný systém #homosexuál #kondóm #infekcia HIV #intímny život