Svetový deň AIDS: Buďme HIV neutrálni

Michael Jettmar z Čiech v Bratislave predstúpil pred novinárov. Odsúdený na smrť. Nie na tú skutočnú, ale na sociálnu smrť. Priznať fakt, že je človek HIV pozitívny, totiž znamená, že na vás do konca života budú ukazovať prstom. Ľudia si budú dezinfikovať ruky, hoci HIV sa pri bežnom spoločenskom styku – bozkom, pri používaní WC, sprchy, bazéna, spoločného kuchynského riadu – nemôže preniesť.

A čo sa v laickej verejnosti už vôbec nevie, súčasná liečba dokáže vírusovú nálož v organizme znížiť na takmer nezistiteľné množstvo. Takýto človek je minimálne infekčný. Nízke až nezistiteľné množstvo vírusu je najlepšou prevenciou poškodenia imunitného systému, ale aj prenosu infekcie. Očakávaná dĺžka života takéhoto liečeného pacienta je 75 rokov. Nezomrie na AIDS, ale s najväčšou pravdepodobnosťou na nejaké srdcovo-cievne ochorenie tak ako väčšina našej populácie.

Pred časom som robila rozhovor s lekárkou, ktorá chodí liečiť HIV pozitívne deti do Kambodže. Pýtala som sa jej, či sa nebojí brať do tamojších detských domovov aj svoju vtedy 7-ročnú dcérku. Odpovedala, že na antiretrovírusovej liečbe sú tieto deti prakticky neinfekčné. „Mnohí nevedia, že HIV nie je ani zďaleka taký nákazlivý ako napríklad hepatitída B,“ povedala.

Väčšina ľudí má pocit, že nakazený človek si svoje ochorenie nejakým spôsobom zaslúžil. Michael Jettmar žil v jednej domácnosti s priateľom. „Bol to môj jediný sexuálny kontakt. V tom čase som veľa pracoval a nevedel som, že môj druh si užíva inde. Potom u nás v práci kolega dostal infekčnú mononukleózu a ja som mal zakrátko tiež horúčku. Lekár, ktorý vedel o mojej sexuálnej orientácii, mi ponúkol aj testovanie na HIV. V živote by mi nenapadlo, že by som mohol byť pozitívny, ale súhlasil som. Oznámili mi to v čakárni pred všetkými ostatnými pacientmi: Pán Jettmar, máte v tele HIV vírus a zomriete! Uzavrel som sa do seba. Po zdravotnej stránke sa cítite fajn, ale inak ste mŕtvy. Viem to o sebe päť rokov. Po čase som sa rozhodol povedať to verejne. Vyzvať ľudí, aby sa chránili, ale nestigmatizovali nás. Buďte HIV neutrálni! Stať sa to predsa môže každému.“

Aj keď v minulosti dominoval najmä homosexuálny prenos vírusu (60 % prípadov), počet prípadov heterosexuálnym prenosom stúpa. A na Slovensku, ktoré vždy patrilo medzi krajiny s najnižším výskytom HIV v Európe, narastá výskyt HIV pozitivity tiež. Do júna tohto roka je evidovaných 857 diagnosti­kovaných pacientov. Vedie Bratislavský kraj. Štyri percentá pacientov sú vo fáze AIDS. V Českej republike sa do roku 2013 vedelo o 120 žijúcich Slovákoch s HIV – odvtedy sa tam prípady podľa národnosti neevidujú.

„Poznám ženu, ktorá začala so svojím sexuálnym životom ako neskúsená slečna z menšieho mesta,“ hovorí Miloš Štefančík, predseda Občianskeho združenia Dom svetla Slovensko. „Zamilovala sa do svojho rytiera na bielom koni a ten ju nakazil. Z anonymity nevyjde, pretože o jej HIV pozitivite nevedia ani vlastní rodičia. Veľmi sa obáva reakcií okolia, aj toho, že ju prepustia z práce. Aj to sa totiž neďaleko Bratislavy už stalo. HIV pozitívneho prepustili na nátlak kolektívu. Po období depresií si táto žena našla priateľa, s ktorým sa neskôr zobrali. Manžel to o nej vie a je naďalej HIV negatívny. Majú spolu dve deti, obe sú HIV negatívne.“

Na Slovensku sa narodilo HIV pozitívnym matkám už vyše 10 detí. Všetky sú bez vírusu. V susedných Čechách je takýchto detí 96 a šesť z nich je pozitívnych. Dieťa HIV pozitívnej matky sa musí narodiť cisárskym rezom, aby sa zamedzilo infikovaniu plodu. Zohnať pôrodníka, ktorý ho urobí, tiež nie je jednoduché. V minulosti sa v Bratislave dvaja pri takejto sekcii porezali. Sú HIV negatívni. Lieky, ktorými sa liečia HIV pozitívni pacienti, fungujú aj ako profylaxia s 90 % účinnosťou. Liečba stojí cca tisíc eur na mesiac. Hradí ju zdravotná poisťovňa. „V prípade, že príde človek s rizikovým sexuálnym správaním a požaduje takúto profylaxiu, musí si ju zaplatiť sám,“ hovorí doc. MUDr. Katarína Šimeková, PhD., infektologička z Martina.

Najväčším problémom HIV pozitívnych pacientov je lekárska starostlivosť, predovšetkým ošetrenie u stomatológa. Nikto otvorene neprizná, že ich nechce ošetriť, obyčajne sa vyhovoria na plnú kapacitu alebo na to, že pacient nie je z ich regiónu. „Nebol som u zubného lekára päť rokov,“ hovorí Michael Jettmar. HIV pozitívny človek musí upozorniť na to, že je infikovaný, inak by porušil zákon. Samozrejme, že je to tak správne, veď aj zdravotnícky pracovník má nárok na ochranu. „Na Slovensku je päť stomatológov ochotných ošetrovať HIV pozitívnych pacientov,“ hovorí Miloš Štefančík. Kontakty pacientom poskytujeme v našom centre. Ich mená prezradiť nechce a je to logické.

Cieľom terapie HIV je stav 90 : 90 : 90. Znamená to, že minimálne 90 % ľudí s vírusom HIV v tele by tento svoj stav malo poznať. Aspoň 90 % z nich by malo byť na antiretrovírusovej liečbe. A 90 % z tých, ktorí túto liečbu majú, by malo mať efektívne potlačené rozmnožovanie vírusu HIV v tele. „O to sa snažíme aj na Slovensku,“ dodáva doc. Šimeková. „Samozrejme, že by sme si priali liečbu, ktorá definitívne zlikviduje vírus z organizmu. Niekoľko rokov sa už vyvíja aj vakcína. Možno sa raz dočkáme. Najdôležitejšie je, aby pacient o svojej HIV pozitivite vedel a liečil sa. Takýto liečený pacient nepredstavuje riziko pre spoločnosť.“

HIV pozitivita sa považuje za ochorenie homosexuálov, prostitútok a neverníkov. Opýtajte sa však sami seba, koľkokrát ste pred nechráneným pohlavným stykom zisťovali zdravotný stav partnera? Môže sa to stať každému,“ povedal MUDr. Azzaden Shunnar, infektológ z Bratislavy, ktorý s takýmito pacientmi prichádza do kontaktu. A medzi nimi má mnoho takých, ktorí nevykonali „nič nemorálne, čo by si zaslúžilo byť potrestané“.