Prvá pomoc: Jej podaním nemôžete nič pokaziť

Záchrannej zdravotnej službe trvá v priemere 11 minút, kým príde na miesto nehody. Dovtedy je prvá pomoc v rukách laikov. Vedieť ju poskytnúť môže znamenať záchranu života vašich najbližších. Až 75 % úrazov a nehôd sa stáva v prítomnosti príbuzných či priateľov.

07.01.2017 06:00
zranenie, úraz, prvá pomoc Foto:
Podľa odhadov záchranárov vie účinne poskytnúť prvú pomoc len päť percent Slovákov.
debata (4)

Prvá pomoc nie je o zložitých vedomostiach či zručnostiach, ale o odhodlaní, pripravenosti a vôli. Niekoľko jednoduchých úkonov je základom pre ďalšiu pomoc lekárov záchrannej služby a nemocnice. Strach, nevedomosť a z nich plynúca nečinnosť oberajú mnohých o šancu na prežitie. „Vždy by ste mali mať na pamäti, že akákoľvek prvá pomoc je lepšia ako žiadna,“ hovorí lekár, záchranár a odborný garant projektu Krajina záchrancov, docent Viliam Dobiáš. „Nevedomosť a strach poskytnúť prvú pomoc pripravuje mnohých o šancu na prežitie do príchodu odbornej pomoci,“ konštatoval.

Podľa odhadov záchranárov vie účinne poskytnúť prvú pomoc len päť percent Slovákov. Podľa údajov Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR zasahovali záchranári počas týchto letných prázdnin pri viac ako 3-tisíc prípadoch úrazov u maloletých. Najčastejšie to boli povrchové poranenia hlavy a otrasy mozgu. Mladí ľudia sa denne dostávajú do situácií, keď treba pomôcť. „Až 70 % detí utrpí počas povinnej školskej dochádzky nejaký úraz, nikto ich však neučí, ako sa v takýchto situáciách zachovať. Deti pritom baví učiť sa poskytovať prvú pomoc, je to pre ne dobrodružstvo,“ hovorí Janka Sušková, riaditeľka územného spolku SČK Bratislava-mesto.

Michal Kubovčík z projektu Baštrng dokázal prekonať odpor mladých k povinnej literatúre a teraz sa snaží pomôcť prekonať strach z poskytovania prvej pomoci. „Doterajší úspech Baštrngu nás motivuje pracovať ďalej. Ďalšou témou je prvá pomoc. A bude to „Sedlácka“ prvá pomoc, lebo na poskytnutie prvej pomoci stačia dve ruky a zdravý sedliacky rozum. Nečinne čakať do príchodu záchranárov je to najhoršie, čo môžete spraviť. Spolu s Krajinou záchrancov sa snažíme priblížiť prvú pomoc mladým,“ vysvetlil Kubovčík.

Mnohí z nás nevedia nielen to, ako prvú pomoc poskytnúť, ale ani to, kedy volať číslo 155 a kedy 112. „Číslo 155 je určené pre volajúcich, ktorí majú zdravotný problém. Pri dopravných nehodách, haváriách, závaloch, pádoch do hĺbky treba volať na číslo 112, čo je linka Integrovaného záchranného systému. Ale v princípe rozlišovanie nie je až také dôležité, operátori 112 aj 155 majú pracovisko spolu a sú navzájom prepojení počítačmi. Na 155 dvíhajú telefón zdravotníci, na 112 nezdravotnícky operátor alebo hasič. Ten preberie adresu a hovor odovzdá zdravotníkovi na doplnenie údajov,“ hovorí docent Dobiáš. Záchranka medzitým vyráža na adresu. Pred jej príchodom je vhodné zavrieť psy a iné voľne behajúce domáce zvieratá, pripraviť kartu poistenca, užívané lieky a ak máte doma aj zdravotnú dokumentáciu, tak aj tú. „Dlhodobo chorí by mali mať doma kópiu lekárskeho vyšetrenia špecialistom alebo z pobytu v nemocnici na porovnanie súčasného a predchádzajúceho stavu,“ dodal.

3 mýty o prvej pomoci

Za posledných 20 rokov sa ukázalo, že príliš zložité postupy prvej pomoci nefungujú. Odborníci ich preto zjednodušili. Napriek tomu sú medzi ľuďmi stále populárne mnohé mýty, ktoré môžu potenciálneho záchrancu pomýliť natoľko, že namiesto podania prvej pomoci neurobí nič.

1. Hľadanie dlahy na znehybnenie končatiny
Spomínate si, ako vám na kurze prvej pomoci kládli na srdce, že zlomenú ruku či nohu treba znehybniť konárom, doskou či iným pevným predmetom? Zabudnite na to. „Na znehybnenie končatiny úplne stačí použiť trojrohú šatku z lekárničky. Nie, naozaj nie je nutné nechať raneného na mieste nehody, ísť si do najbližšieho domu požičať sekeru, aby ste mohli bežať do lesa vyťať konár, na pripevnenie ktorého budete aj tak potrebovať trojrohú šatku,“ konštatuje docent Viliam Dobiáš, prezident Slovenského Červeného kríža a garant projektu Krajina záchrancov. Na provizórnu dlahu sa preto, ľudovo povedané, pokojne vykašlite. „Kto má skúsenosti so znehybňovaním, odporúča šatky. Kto je fanúšikom romantických filmov z osídľovania Aljašky spred 200 rokmi, bude hľadať konár,“ dodáva dlhoročný záchranár.

2. Na štípance je najlepšia cibuľa
Možno ste vždy mali pocit, že to naozaj pomáha, v skutočnosti však ide o placebo efekt. Je pravda, že cibuľová šťava deaktivuje toxíny včelieho a osieho jedu, ale jedine vtedy, ak ich požijeme ako liek. „Priložená cibuľa neprenikne cez kožu, takže nemôže fungovať. V rámci hesla v jednoduchosti je krása, radím siahnuť po najjednoduchšom riešení – chladení,“ radí Viliam Dobiáš. Lokálne chladenie spomaľuje vstrebávanie jedu a poskytuje úľavu.

3. Kliešťa nevytáčajte, neduste, nekývajte
„Najprv sme kliešte vytáčali a otázkou bolo, či v smere, alebo proti smeru hodinových ručičiek. Potom prišli digitálne hodinky a odporúčanie sa zmenilo na vykývanie zľava doprava, lebo hryzadlá kliešťa nie sú rotačné,“ konštatuje záchranár. Kliešť je však taký malý, že často ani s lupou nevidíme, ktorým smerom ho máme kývať. Aby to nebolo také jednoduché, pridalo sa tvrdenie, že stláčanie pinzetou vytlačí do podkožia ďalšie toxíny a my sa tak vlastnou vinou infikujeme chorobami, ktoré kliešte prenášajú. Veľké „nie“ tiež platí pre vatový tampón napustený mydlom alebo olejom, ktorý kliešťa zadusí, a ten zasa v predsmrtnom kŕči vytlačí toxíny.

„Vyzerá to tak, kliešťa by sme vlastne mali nechať tam, kde je, lebo akékoľvek odstraňovanie je nebezpečné. Keďže sa však zatiaľ nenašiel krotiteľ, ktorý by ho dokázal dobrovoľne dostať živého spod kože, môžeme použiť zdravý rozum: kliešť vytlačí toxíny už pri prisatí sa ku koži, čím skôr ho teda vyberieme, tým lepšie,“ dodáva Viliam Dobiáš. Keďže pinzetu nemusíme mať vždy pri sebe, pokojne použime vatu a krém, alebo to, čo máme po ruke a po 15 až 20 minútach kliešťa zotrite plochým predmetom (tupá strana nožíka, karta a podobne).

To, že neposkytneme prvú pomoc, môže mať fatálne následky. Štatistiky svedčia o tom, že väčšina kritických prípadov sa udeje v blízkosti rodiny, priateľov či známych. Napriek tomu len veľmi malé percento Slovákov dokáže v kritickej situácii svojim blízkym poskytnúť prvú pomoc. Vo väčšine prípadov platí, že poskytnúť základnú a jednoduchú pomoc je vždy lepšie, ako neurobiť nič.

Zdroj: prvapomoc.sk

Majte prvú pomoc stále pri sebe

Projekt Krajina záchrancov pripravil mobilnú aplikáciu, ktorá pomáha zvládnuť základné postupy prvej pomoci od prvého kontaktu s postihnutým až po resuscitáciu. Je na stiahnutie zadarmo pre platformy iOS aj Android.

Aplikácia vás prevedie postupmi záchrany života, otestuje základné vedomosti o prvej pomoci. „Kedysi sme so sebou nosievali príručky mladých svišťov. Doba sa však mení a dnes sa nikto bez mobilu nepohne ani na krok. Preto niet lepšieho nosiča, ako dostať informácie o prvej pomoci medzi ľudí. Ak by zvládli aspoň polovicu z toho, čo aplikácia obsahuje, zásadným spôsobom by to mnohým zvýšilo šance na prežitie,“ konštatuje docent Viliam Dobiáš, odborný garant projektu Krajina záchrancov.

V aplikácii nájdete: 15 najčastejších situácií a príslušných scenárov prvej pomoci, ilustrované inštrukcie a video postupy k jednotlivým zraneniam, GPS lokalizáciu a kontakt na najbližších poskytovateľov kurzov prvej pomoci, interaktívny test s využitým dotykového displeja, zvukovú signalizáciu, ktorá pomáha dodržať frekvenciu stláčaní hrudníka pri resuscitácii, priame volanie na tiesňovú linku.

Stiahnuť si ju môžete zadarmo z www.prvapomoc.sk/aplikacia.

Ako privolať záchranku

Ilustračné foto.

Na dispečingu (operačnom stredisku ZZS) slúžia zdravotníci, ktorí od vás potrebujú vedieť:

  1. Meno volajúceho a číslo telefónu. Aj keď sa číslo vášho telefónu zobrazí v dispečingu na obrazovke, je dobré vedieť, kto volá. V prípade prerušenia vám môžu zavolať, podobne aj v prípade, že zvonček pri bráne nefunguje.
  2. Čo sa stalo, aké sú príznaky.
  3. Presná adresa pacienta, miesto nehody, orientačné body.
  4. Počet, pohlavie a približný vek postihnutých, druh poranení.
  5. Podrobnosti, špeciality.
  6. Čakajte na ďalšie otázky.

Kedy volať 112 a kedy 155?

  • Číslo 155 voláme pri výskyte výlučne zdravotných ťažkostí, ušetríte tým cenné minúty.
  • Číslo 112 je číslo integračného záchranného systému. Voláme ho vtedy, ak okrem zdravotných ťažkostí predpokladáme aj potrebu technickej pomoci – hasičov. Príkladom sú dopravné nehody, pády do hĺbky, úrazy v uzavretých a ťažko prístupných priestoroch, pri úniku škodlivých kvapalín, chemikálií, požiari a hrozbe požiaru.
  • Políciu cez linku 112 žiadajte v prípade podozrenia, že situácia bola spôsobená inou osobou, napr. bitky, napadnutia, pracovné úrazy, agresívne osoby pod vplyvom omamných látok, ozbrojení jedinci.
  • Ak si nie ste istí tým, na ktoré číslo treba volať, volajte ktorékoľvek. Operátori 155 aj 112 sú navzájom prepojení v jednom spoločnom centre, vždy v krajskom meste.

Čo ak som na dovolenke?

  • Na horách: Ak dovolenkujete na horách, presvedčte sa, že máte v pamäti aj v telefóne uložené číslo horskej služby 18 300.
  • V zahraničí: V štátoch Európskej únie, vo Švajčiarsku, väčšine európskych krajín mimo únie, ale aj v mnohých iných štátoch sveta, ako sú Egypt, Maroko, Čína, Indonézia, Kórea, funguje jednotné tiesňové číslo 112.
  • V USA: V prevažnej väčšine štátov Severnej a Južnej Ameriky, Austrálii a Oceánii funguje jednotné tiesňové číslo 911.

Chystáte sa na lyžovačku? Dajte si pozor na zranenia

Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
lyže, lyžovanie, pád, úraz, lyžovačka Ilustračné foto.

Počet zranení na horách stúpa každým rokom. Veľká časť smrteľných nehôd by sa nemusela skončiť tragicky, keby ich obetiam niekto poskytol prvú pomoc. A čo vy? Vedeli by ste pomôcť pri zlomenine či vykĺbenom ramene?

Najčastejšie zimné zranenia:

  • poranenie ramena vykĺbením, zlomeniny kľúčnej kosti – tieto zranenia sú typické najmä u snoubordistov vďaka natiahnutej ruke pri páde,
  • natiahnutie a pretrhnutie kolenných väzov,
  • „lyžiarsky palec“ – najčastejšie u lyžiarov a snoubordistov pri náraze palca na zem pri páde

Prvá pomoc

  • napriek tomu, že nevieme rozlíšiť, či ide o zmliaždenie svalu, vyvrtnutie, vykĺbenie, alebo zlomeninu, príznaky sú rovnaké a prvá pomoc tiež
  • ako prvé je dôležité vytvoriť oporu na poranenej končatine podložením rúk a vytvoriť tak jej znehybnenie. Hornú končatinu dáme buď do závesu z trojrohej šatky alebo použijeme priamo rukáv z odevu. Pri zlomenine dolnej končatiny je dôležité jej znehybnenie prostredníctvom priloženia zdravej končatiny k zranenej a následne ich zviazanie. Pri veľkej deformácii možno využiť taktiež rôzne druhy obloženia na znehybnenie
  • ak ste nováčik na svahu alebo aj dlhoročný a skúsený lyžiar, vyhnite sa nepozornosti, dodržiavajte vyznačené pokyny a hlavne nepreceňujte svoje schopnosti. Môžete sa tak vyhnúť nepríjemnému zraneniu.
Zdroj: prvapomoc.sk

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #prvá pomoc #Viliam Dobiáš #záchranka