Včasná liečba inzulínom môže zastaviť rozvoj diabetu

Niet vari rodiny na Slovensku, v ktorej by nežil aspoň jeden diabetik. Touto diagnózou u nás trpí približne 400-tisíc ľudí. Inzulín si pravidelne aplikuje 30 až 40 percent pacientov s cukrovkou 2. typu. Odborníci však tvrdia, že táto liečba by prospela oveľa väčšiemu počtu. Najnovšie výskumy tiež potvrdzujú, že čím skôr sa diabetikovi nasadí inzulín, tým úspešnejšie je možné zastaviť rozvoj choroby a zabrániť vzniku diabetických komplikácií.

11.01.2017 06:00
diabetes Foto:
So správne liečenou cukrovkou sa dá viesť plnohodnotný život.
debata (1)

Počet diabetikov sa za posledných dvadsať rokov výrazne zvýšil. K príčinám nárastu tohto ochorenia patria genetické faktory, nesprávny životný štýl, najmä nedostatok pohybu, nevhodná strava, stres a obezita. Pritom až osem z desiatich prípadov diabetu 2. typu by bolo možné zabrániť zmenou životného štýlu. „Pacienti majú po zistení diagnózy obavy z budúcnosti. Boja sa bolesti, zdravotných komplikácií aj ďalšieho života pod ustavičnou kontrolou. So správne liečenou cukrovkou sa však dá viesť plnohodnotný život. Skorá diagnostika a včasná, správne zvolená liečba spolu s dodržiavaním zásad životného štýlu, pravidelnou kontrolou hodnôt cukru v krvi a správnou výživou dokáže zabrániť vážnym komplikáciám diabetu alebo ich významne oddialiť,“ hovorí diabetológ Vladimír Uličiansky.

Súčasťou liečby sú diétne opatrenia, režimové a pohybové opatrenia a lieky. Nenahraditeľnou možnosťou liečby sú rôzne druhy inzulínu, ktoré sa aplikujú raz, dvakrát či niekoľkokrát denne. Inzulín je považovaný za najefektívnejšiu liečbu pri znižovaní vysokých glykémií. Jeho správne podanie dokáže rýchlo a účinne znížiť hladinu glykémie na požadovanú hodnotu. Inzulínová liečba môže mať aj iné priaznivé metabolické vplyvy. Udržiavanie glykémie v normálnom rozmedzí je rozhodujúce nielen pre predchádzanie rozvoja chronických komplikácií, ale aj pre celkový zdravotný stav.

„Dôležitou súčasťou liečby diabetu je aj pravidelné monitorovanie hladiny glukózy v krvi – selfmonitoring. Skúsenosti z diabetologických ambulancií ukazujú, že ak diabetik pozná svoju aktuálnu glykémiu, pomáha mu to dodržiavať diétne opatrenia a zásady životosprávy,“ približuje dôležitosť samokontroly diabetológ docent Zbyněk Schroner. „Pacient môže aktívne ovplyvňovať svoje glykémie v bežnom živote. Vďaka selfmonitoringu sa dokáže prispôsobiť aj pri výrazných zmenách denného režimu, ako sú cestovanie, dovolenky, sviatky, pri vyššej alebo nezvyčajnej fyzickej aktivite.“

Pravidelné kontrolovanie glykémií aj diabetológovi pomáha lepšie rozhodnúť o úpravách liečebného režimu a takzvane „ušiť pacientovi liečbu na mieru“. Dobré výsledky glykémií potom motivujú pacienta pri ďalšej spoluúčasti na liečbe a dodržiavaní zásad správneho životného štýlu. „Vzdelávanie diabetika sa nekončí a neustrnie v jednom bode, jeho dialóg s lekárom musí byť pokračujúci, pretože sa vyvíja aj jeho choroba a potreby. Ak je edukácia správna a pacient dobre spolupracuje, mimo ordinácie by mal byť predĺženou rukou lekára na základe jeho pokynov a odporúčaní,“ dodal docent Schroner.

Typy diabetu

  • Glykémia môže stúpať z niekoľkých dôvodov, a podľa toho rozoznávame niekoľko typov diabetu. Najdôležitejšie sú dva z nich: diabetes mellitus 1. typu a diabetes mellitus 2. typu. Pri oboch stúpa glykémia, ale pri každom type je to z inej príčiny.
  • Diabetes mellitus 1. typu vzniká preto že, beta bunky v Langerhansových ostrovčekoch v pankrease prestávajú vyrábať inzulín. Glukóza sa neukladá do zásob a koluje vo veľkom množstve v krvi, glykémia je vysoká a stúpa, aj keď človek neje. Bunky nemôžu glukózu z krvi využívať, rozkladať ju a získavať z nej energiu, chýba im na to inzulín, ktorý by ich pre glukózu „otvoril“. Jediným liečením, ktoré môže odvrátiť tento hrozivý stav, je celoživotné podávanie inzulínu. Tento typ diabetu je najčastejší u detí a mladých dospelých, je to až 95 % prípadov. Ide o autoimunitné ochorenie, poznávacím znamením je vysoká hladina protilátok proti beta bunkám. Vznik diabetu 1. typu nesúvisí s tým, či je človek obézny, alebo štíhly, ani s prísunom cukru v strave.
  • Diabetes mellitus 2. typu sa vyznačuje tým, že telo nedokáže na inzulín dostatočne reagovať. Inzulínu je dostatok, ale má znížený účinok na svaly, tukové tkanivo a pečeň, ktoré sú na tento hormón menej citlivé. Vlohy k tomuto ochoreniu sa dedia, ale faktory rozhodujúce o vzniku choroby môže človek sám ovplyvniť. K takým patrí: nadváha a obezita, fajčenie, nedostatok pohybu, nevhodné zloženie stravy, neprimerane veľké porcie jedla, stres, psychické problémy, iné.

Diabetik pod vlastnou kontrolou

Súčasťou úspešného manažmentu diabetu je aj pravidelné monitorovanie hladiny glukózy v krvi. Pod pojmom selfmonitoring (sebakontrola) rozumieme v užšom zmysle slova kontrolovanie glykémií. Pacient si pomocou glukomera stanovuje hladiny cukru nalačno a po jedle v priebehu dňa a noci.

Skúsenosti z diabetologických ambulancií ukazujú, že ak diabetik pozná svoju aktuálnu glykémiu, pomáha mu to dodržiavať diétne opatrenia a zásady životosprávy. „Pacient môže aktívne ovplyvňovať svoje glykémie v bežnom živote, ale aj počas „zvláštnych“ situácií, ako sú ochorenia spojené s teplotami či hnačkami, pri hyperglykémii aj hypoglykémii,“ hovorí diabetológ, docent Zbyněk Schroner.

Foto: SHUTTERSTOCK
diabetik

Vďaka selfmonitoringu sa dokáže prispôsobiť aj pri výrazných zmenách denného režimu, ako sú cestovanie, dovolenky, sviatky, pri vyššej alebo nezvyčajnej fyzickej aktivite. Početnosť a načasovanie kontrol glykémií sú individuálne. Nestačí však svoje hodnoty len zaznamenávať a zhromažďovať. Pacient by mal vedieť aj správne tieto dáta vyhodnotiť. Napríklad ak je vysoká alebo nízka glykémia, mal by si to vedieť dať do súvisu s tým, či jedol veľa, alebo málo, či sa hýbal dostatočne, alebo nie, či si má upraviť dávku inzulínu alebo liekov, prípadne si ku glykémii zapísať poznámku a následne ju prediskutovať so svojím diabetológom. Aby pacient dokázal úspešne robiť selfmonitoring, musí úzko spolupracovať so svojím lekárom. Pacient musí vedieť, ako pri selfmonitoringu postupovať a ako s nameranými výsledkami narábať vo svojom bežnom dennom fungovaní.

„Pravidelné kontrolovanie glykémií aj diabetológovi pomáha lepšie rozhodnúť o úpravách liečebného režimu. Dobré výsledky glykémií motivujú pacienta pri ďalšej spoluúčasti na liečbe. Len menšina pacientov však samokontrolu zvláda predpisovo. Dôvodom nie je len neochota a neznalosť pacientov, ale aj nepohodlie pri odbere vzorky krvi či manipulácia s glukometrom. V súčasnosti sa preto výrobcovia snažia nielen o čo najvyššiu presnosť merania, ale aj o čo najvyšší komfort pre pacienta,“ konštatoval.

Aj selfmonitoring má ale svoje limity. Pacient si napríklad kontroluje glykémiu v rovnakých denných dobách, čím môžu uniknúť problematické časové úseky. Nedá sa robiť v zamestnaní, počas športovania či v spánku. Táto metóda „samokontroly“ nie je vhodná ani pre nespolupracujúcich pacientov, starých ľudí alebo ľudí s duševnými ochoreniami či mentálnym postihnutím.

Lekár – diabetik – rodina: Partnerský trojuholník, ktorý funguje

Diabetes mellitus 2. typu je ochorenie, ktoré pacient zvládne len s podporou najbližších a s pomocou lekára. Spolu tvoria partnerský trojuholník. Všetky tri strany musia vzájomne spolupracovať, aby bola liečba úspešná.

Keď človeku diagnostikujú cukrovku, je normálne, že má obavy, ako bude s touto chorobou ďalej žiť. Diabetes pre mnohých znamená predstavu ďalšieho života pod ustavičnou kontrolou. Pacienti majú tiež obavy z bolesti a vážnych zdravotných problémov, ktoré im choroba môže priniesť. Nič z toho sa však nemusí udiať.

„So správne liečenou cukrovkou sa ale dá viesť plnohodnotný život. Skorá diagnostika a správne zvolená liečba, spolu s dodržiavaním zásad životného štýlu, pravidelnou kontrolou hodnôt cukru v krvi a správnou výživou dokáže zabrániť vážnym komplikáciám diabetu alebo ich významne oddialiť,“ hovorí docent Zbyněk Schroner. Ako ďalej dodal, patria medzi ne srdcovo-cievne ochorenia, ktoré hrozia diabetikom dva-až štyrikrát častejšie ako dospelým bez diabetu. Ďalšími vážnymi komplikáciami sú poškodenie zraku, ktoré môže viesť až k oslepnutiu, vážne poškodenie obličiek, ako aj takzvaná diabetická noha. Prejavuje sa infekciami, vznikom vredov alebo narušením tkaniva nohy a často vedie až k amputácii končatiny. Riziko amputácie končatiny je u diabetikov 15– až 40-krát vyššie ako u zdravých ľudí.

Foto: SHUTTERSTOCK
rodina, prechádzka

Takmer v každej rodine na Slovensku dnes žije aspoň jeden diabetik, touto diagnózou u nás trpí približne 400-tisíc ľudí, pričom asi 100-tisíc diabetikov o svojom ochorení nevie. Počet cukrovkárov sa na Slovensku za posledných 20 rokov výrazne zvýšil. „K príčinám nárastu tohto ochorenia patria genetické faktory, nesprávny životný štýl, najmä nedostatok pohybu, nevhodná strava, stres a obezita. Až 8 z 10 prípadov diabetu 2. typu by bolo možné zabrániť zmenou životného štýlu,“ prízvukuje.

Medzi príznaky cukrovky patria neustály smäd, nadmerné močenie, celková vyčerpanosť, poruchy ostrosti zraku, pocit brnenia či pálenia v končatinách, opakujúce sa kožné alebo pohlavné infekcie, ale aj pomalé hojenie rán či schudnutie bez známej príčiny.

Vzdelávanie – základom je dôvera medzi pacientom a lekárom

Poučenie o príčinách choroby a princípoch liečby je súčasťou starostlivosti o pacienta. Lekár ho obvykle oboznamuje s režimovými opatreniami, spôsobom a rozvrhom podávania liekov a tiež vysvetlí, ako môže jeho ochorenie pokračovať a akú má prognózu. Edukácia diabetikov je špecifická z niekoľkých dôvodov:

  • diabetes je veľmi vážne ochorenie, bez aktívnej spolupráce pacienta je prakticky neliečiteľné
  • „nebolí“ a jeho prejavy sú pomerne dlhý čas iba laboratórnymi výsledkami, preto je možné motivovať pacienta k spolupráci s lekárom iba opakovanou edukáciou
  • je ochorenie, ktoré je deň po dni kontrolované a monitorované – či už ide o monitoring glykémií, hmotnosti či pohybu. To kladie na pacienta veľké nároky, pretože on zodpovedá za každodenné samostatné rozhodovanie o liečbe (úpravy diéty, úpravy dávok inzulínu). Ak je edukácia správna a pacient dobre spolupracuje, mimo ordinácie by mal byťpredĺženou rukou lekára na základe jeho pokynov a odporúčaní
  • liečba diabetu a najmä jeho komplikácií extrémne zaťažuje každý zdravotný systém. Náklady vynaložené na individuálnu a skupinovú edukáciu zameranú na liečbu a prevenciu sa logicky vrátia v usporených výdavkoch za liečbu a sociálnu starostlivosť
Foto: SHUTTERSTOCK
očkovanie, striekačka, ihla

Okrem praktických lekárov a diabetológov sú edukátormi pacientov aj zdravotné a diétne sestry a v budúcnosti nimi budú aj špeciálne vyškolení edukátori.

Vzdelávanie si vyžaduje špecifické podmienky:

  1. Dostatok času. Pri edukácii sa témy opakujú, lekár opakovane vysvetľuje a vracia sa k problémom pacienta. Edukovať s plnou čakárňou za chrbtom sa nedá. Preto by sa mala sústrediť do špeciálnych ordinačných hodín, čo však v podmienkach našich ambulancií nie je ľahké.
  2. Vzájomný dialóg. Lekár si overuje, čo pacient už vie, vracia sa k témam, ktoré ovláda horšie, pacient kladie doplňujúce otázky, uisťuje sa, či rozumel správne.
  3. Poznanie osobnosti pacienta. Aby lekár mohol úspešne vzdelávať, musí vedieť, či pacient svojmu ochoreniu prikladá dostatočný význam a ako je motivovaný. Mal by vedieť odhadnúť, s akou dôslednosťou bude dodržiavať jeho odporúčania a čo by ho povzbudilo k väčšej aktivite.
  4. Spolupráca s rodinou pacienta. Lekár, pacient a jeho rodina tvoria partnerský trojuholník. Ak funguje, aj liečba je úspešná.
  5. Vhodné pomôcky, edukačné materiály. Dobrá edukácia musí byť názorná, pre ľahšie zapamätanie si potrebných informácií a osvojenie správnych návykov.

Klasická diabetologická edukácia zvyčajne obsahuje v niekoľkých lekciách tieto znalosti a schopnosti:

  • Úplná informácia o potrebnom stravovacom režime, fyzickej aktivite a športe.
  • Časový plán užívania liekov, popis významov liekov, vzťah liekov k jedlu a podobne.
  • Aplikácia inzulínu vrátane dezinfekcie kože, používania dávkovača inzulínu a injekčnej striekačky. Diabetik musí poznať aj princípy skladovania inzulínu.
  • Úpravy liečby podľa výsledkov selfmonitoringu. Lekár sa vždy snaží prebrať s pacientom jeho záznamy o meranej glykémii a konkrétne s ním diskutovať o úpravách liečby.
  • Používanie konkrétneho glukomera, ktorý si pacient vybral.
  • Informácie o príznakoch hypoglykémie a ketoacidózy.
  • Edukácia o hroziacich chronických komplikáciách diabetu vrátane syndrómu diabetickej nohy.
  • Poučenie o pracovnom čase v zamestnaní a riadení motorového vozidla vo vzťahu k diabetu.
  • Vzťah diabetu k infekciám a zhoršeniu výsledkov liečby pri infekčných ochoreniach.

Spôsob vzdelávania lekár prispôsobuje veku a možnostiam diabetika, odlišný prístup uplatňuje najmä pri starších pacientoch. Súčasťou edukácie je spätná väzba. Lekári sa snažia vzdelať aj rodinu pacienta. Jednou z najdôležitejších súčastí je reagovanie na názory a pocity pacienta, edukácia by mala byť zameraná individuálne, „ušitá na mieru“ konkrétneho človeka.

Ako sa lieči cukrovka druhého typu?

Foto: SHUTTERSTOCK
stetoskop, glukomer

Najdôležitejším cieľom liečby je znížiť hladinu cukru v krvi na normálne hodnoty – 4,5 až 7,5 mmol/l. Ak má byť liečba diabetu úspešná, musí sa na nej podieľať sám pacient, jeho rodina i lekár, ktorí tvoria – fungujúci partnerský trojuholník.

Strava (diétne opatrenia) Odporúčanú stravu je nutné upraviť podľa veku, typu práce, náplne voľného času, pohybových zvyklostí, ostatných chorôb aj rodinných stereotypov.

Pohybové a režimové opatrenia
Fyzická aktivita a pohyb by mali byť samozrejmou súčasťou životosprávy. Treba vyberať aktivity, ktoré sú vhodné vzhľadom na celkový zdravotný stav, zdatnosť, šport by sa mal podieľať na dosiahnutí čo najlepšej glykémie. Vo všeobecnosti sa diabetikom odporúčajú cvičenia, ktoré zaťažujú veľké svalové skupiny a prevláda v nich vytrvalostná športová aktivita. Jej časové rozmedzie by mohlo trvať 30 až 60 minút + 5 až 10 minút rozcvičenie a vyklusanie. Pohyb zaraďte najmenej 3-krát do týždňa, v ideálnom prípade denne.

Lieky
Podľa odporúčaní odborných spoločností je nevyhnutné začať s liečbou hneď pri zistení cukrovky 2. typu. Dnes existuje mnoho skupín liekov, ktoré je možné rôzne kombinovať. Nenahraditeľnou možnosťou liečby sú rôzne druhy inzulínu. Inzulín si pravidelne aplikuje 30 až 40 % pacientov s cukrovkou 2. typu. Odborníci ale tvrdia, že by táto liečba prospela oveľa väčšiemu počtu týchto diabetikov. Výskumy preukázali, že včasný začiatok terapie inzulínom pomáha lepšie upravovať hladinu glukózy a dokonca aj zachovávať časť beta buniek, ktoré v pankrease hormón inzulín produkujú. Najnovšie lekárske poznatky tiež potvrdzujú, že čím skôr sa pacientovi s diabetom nasadí inzulín, tým úspešnejšie je možné zastaviť rozvoj diabetu a zabrániť vzniku diabetických komplikácií (zlyhanie obličiek, slepota, amputácia dolných končatín, poškodenie ciev).

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #diabetes #cukrovka #inzulín #diabetici