Základy prvej pomoci
Prvý kontakt s postihnutým
Po zistení nehody a overení si, že nehrozí nebezpečie pre záchrancu, treba zistiť, čo sa postihnutému stalo. Vyšetrenie postihnutého pozostáva z dvoch častí:
- Zistenie prítomnosti vedomia, dýchania a vonkajšieho krvácania. Je postihnutý pri vedomí? (t. j. odpovedá na otázky, alebo zareaguje na zatrasenie). Dýcha sám? Nevidíme veľké vonkajšie krvácanie? Následne môžeme pristúpiť k druhotnému vyšetreniu.
- Odhalenie príznakov, ktoré neohrozujú bezprostredne život postihnutého, ale mohli by spôsobiť komplikácie, ak by ostali neodhalené. Robíme tak rozhovorom a vyšetrením doslova od hlavy k päte.
Rozhovor: predstavenie sa postihnutému, ponúknutie pomoci, opýtanie sa na jeho pocity. Pri bezvedomí skúšame získať údaje od svedkov príhody. Ak sa dá, je vhodné zistiť čo, kedy a ako sa stalo, užívané lieky a choroby, na ktoré sa postihnutý lieči, alergie a posledný príjem jedla.
Vyšetrenie: slúži na nájdenie prípadných poranení, vysvetlenie postihnutému, čo sa ide robiť, obnaženie postihnutej časti tela. Sledujeme:
Hlava a krk: skontrolujte vlasatú časť hlavy na krvácanie a deformity, uši a nos na výtok, ústa na zvratky, potravu. Hlavou nehýbať!
Oči: zrenice zúžené, rozšírené. Nerovnako široké zrenice svedčia o vážnom stave!
Hrudník: hľadajte rany, cudzie telesá.
Brucho: hľadajte rany, výhrez orgánov, cudzie telesá.
Končatiny: skontrolujte horné a dolné končatiny na deformity, rany, krvácanie. Porovnávajte obe strany!
Chrbtica: pri podozrení na úraz chrbtice skúste citlivosť a silu končatín. Nechajte si stisnúť ruky postihnutým, tlačiť nohami proti vašej ruke!
Zastavenie dýchania a krvného obehu
Prejavy: Osoba je v bezvedomí, nereaguje ani na zatrasenie, nedýcha alebo dýcha s veľkými problémami (takzvané lapavé dýchanie).
Prvá pomoc: Postihnutého uložíme na tvrdú a rovnú podložku.
30 : 2: V prípade dospelého oživovanie začneme 30 stlačeniami hrudníka do 5 až 6 cm hĺbky, v strede hrudníka hranou dlane, potom nasledujú 2 záchranné vdychy tak, aby sme videli nadvihnutie hrudníka.
Postup opakujeme, pričom hrudník stláčame rýchlosťou 100-krát za jednu minútu. Zisťovanie prítomnosti vedomia a dýchania a záklon hlavy je potrebné vopred nacvičiť! U detí od 1 mesiaca veku do puberty resuscitáciu začíname 5 záchrannými vdychmi a potom pokračujeme ako u dospelých 30 stlačeniami hrudníka a 2 záchrannými vdychmi.
Veľké vonkajšie krvácanie
Pri úrazoch, kde sa vyskytne krvácanie, je najbezpečnejšie pamätať si takzvaných 5Z: zistiť krvácanie, zatlačiť v rane, zdvihnúť nad úroveň srdca, zabrániť šoku, zavolať 112/155 Krv môže tiecť, striekať alebo prerušovane vytekať z rany, nastúpiť môže aj šok! Postihnutému okamžite zatlačíme rukou priamo na ranu, ak máme po ruke obväz alebo čistú tkaninu, vytvoríme z nich ochrannú vrstvu a ranu prekryjeme.
Priložíme tlakový obväz. Tlakový obväz nie je lepšia pomoc ako tlak rukou v rane, ale uvoľní nám ruky na ďalšiu pomoc.
Postihnuté miesto sa snažíme znehybniť a polohovať nad úrovňou srdca. Nezabúdame na protišokové opatrenia, kontrolujeme vedomie, dýchanie a privoláme pomoc.
Cudzie telesá v rane: Krvácanie môžu skomplikovať malé cudzie telesá na povrchu rany, ako sú kamienky, piesok, tŕne a podobne – odstránime ich tampónom alebo opláchneme vodou. Zasiahnutej osobe nadvihneme poranenú časť tela a okraje rany okolo cudzieho telesa tlačíme k sebe. Cudzie teleso obložíme gázou až do jeho výšky. Začneme obväzovať. Ak teleso veľmi vyčnieva, obväzujeme okolo tak, aby sme s ním nehýbali. Veľké telesá možno spevniť dvom priečne uloženými neroztočenými obväzmi po stranách. Urýchlene zariadime prevoz do nemocnice. Pri pevných telesách v rane ako napríklad kôl, podoprieme poraneného a presne popíšeme situáciu pri privolávaní záchrannej služby a technickej pomoci. Dispečingy zdravotníctva, polície a požiarnikov sú navzájom prepojené (tiesňová linka „112“).
Bezvedomie
Prejavy: Osoba nereaguje na hlasné oslovenie ani na zatrasenie za plecia.
Prvá pomoc: Bezvedomie je nebezpečné bez ohľadu na príčinu, ktorú laicky nemusíme poznať, preto musíme konať neodkladne a najprv zistiť prítomnosť dýchania. Ak postihnutý dýcha, uložíme ho do stabilizovanej polohy na boku, privoláme odbornú pomoc, pričom stále sledujeme prítomnosť dýchania. Do stabilizovanej polohy neukladať pri bezvedomí po úrazoch. Ak je postihnutý v bezvedomí a zároveň nedýcha, začneme resuscitáciu stláčaním hrudníka.
Osobitným druhom bezvedomia je epileptický záchvat. Aby sme predišli poraneniu epileptika, snažíme sa zabrániť jeho pádu, uvoľníme mu odev okolo krku a hrudníka, po odznení kŕčov ho uložíme do stabilizovanej polohy a sledujeme ho až do obnovenia vedomia. Epileptikovi počas záchvatu nič nevkladáme do úst, nevyťahujeme mu jazyk ani nebránime v pohyboch! Snažíme sa ho chrániť pred nárazmi na pevné predmety v okolí (najmä hlavu). Postihnutý sa väčšinou preberá v priebehu 1 až 2 minút po skončení kŕčov. Rýchlu zdravotnú pomoc voláme, len ak sa záchvat stal na ulici bez prítomnosti epileptikovi blízkej osoby, alebo ak sa nezotaví do 15 minút, respektíve pri opakovanom záchvate v priebehu 30 minút, alebo pri prvom záchvate v živote.
Šok
Prejavy: S prvou pomocou nečakáme na nástup príznakov šoku. Medzi tie patrí: nepokoj alebo spavosť, neostré videnie, smäd, nevoľnosť, studená, bledá a spotená koža, rýchly a slabo hmatateľný pulz, zrýchlené dýchanie.
Prvá pomoc: Protišokové opatrenia – autotransfúzna čiže protišoková poloha: postihnutému nadvihneme dolné končatiny o 30 cm. Do tejto polohy nedávame pri poranení hlavy alebo hrudníka, srdcových a dýchacích ťažkostiach či bezvedomí!
Pamätajte na 5T:
TICHO: Osobu pohodlne uložíme, snažíme sa pre ňu zaistiť telesný a duševný pokoj aktívnym upokojovaním.
TEPLO: Podchladeniu bránime prikrytím zdola i zhora.
TÍŠENIE BOLESTI: Začneme ošetrovať poranenia.
TEKUTINY: Väčšina ľudí v šoku má pocit smädu, preto môžeme postihnutému ovlažovať pery, aby sme pocit smädu zmiernili. V žiadnom prípade mu nedávame piť, pretože by to mohlo vyvolať zvracanie, ktoré zhoršuje stav.
TRANSPORT: Privoláme odbornú pomoc a medzitým kontrolujeme vedomie a dýchanie.
Popáleniny
Foto: SHUTTERSTOCK
Prejavy: Okamžite sa dostaví bolesť, v priebehu desiatok sekúnd začervenanie kože, prípadne sa objavia pľuzgiere (za niekoľko minút). Pri popálenine väčšej ako niekoľko dlaní možnosť vzniku šoku.
Prvá pomoc: Postihnuté miesto okamžite chladíme studenou vodovodnou vodou 20 minút. Čím skôr po začatí chladenia treba dať dole prstene a prívesky! Horiaci odev uhasíme, priškvarené časti odevu nestrhávame! Keď prestane bolesť, prikryjeme miesto potravinárskou fóliou, obväzom, čistou tkaninou alebo mikroténovým vreckom. Ak treba, poskytneme zasiahnutej osobe protišokové opatrenia a zariadime prevoz na definitívne ošetrenie.
Poleptanie kože, slizníc, očí
Prejavy: Farba kože sa mení, nastupuje bolesť, pri poleptaní očí sa stáva, že ich nevieme otvoriť. Po vypití takejto látky dochádza k bolesti a páleniu v ústach, pažeráku a žalúdku, zmení sa aj farba pier a okolia úst.
Prvá pomoc: Ak je osoba zasiahnutá žieravinou v podobe prášku alebo inej tuhej formy, postihnuté miesto ošetríme na sucho. V prípade tekutých žieravín odstraňujeme miesto 20 minút jemným prúdom čistej vody. Ak sa žieravina dostala na odev, šaty vyzliekame zároveň s oplachovaním. Zasiahnuté oči vyplachujeme vodou 15 minút bez prerušenia, smerom od vnútorného kútika k vonkajšiemu (nezabudneme odstrániť kontaktné šošovky). Ak postihnutý žieravinu vypil, necháme ho najprv opakovane vypláchnuť ústa a potom podávame mu malé dúšky čistej vody do celkového množstva 250 ml a nesnažíme sa vyvolať vracanie (mohlo by dôjsť k poleptaniu pažeráka)! Aj v prípade tohto typu úrazu, myslime na vlastnú bezpečnosť a chránime sa pred pofŕkaním. Suché látky najprv odstránime mechanicky, pretože voda ich môže aktivovať. Nepoužívame neutralizačné látky, lebo neutralizácia je spojená s tvorbou tepla a možnosťou popálenín. Do nemocnice spolu s postihnutím treba dopraviť aj obal alebo vzorky látky na identifikáciu.
Zlomeniny
Prejavy: Postihnutý pociťuje bolesť v mieste zlomeniny, jeho pohyb je sťažený alebo nemožný. Deformácia a opuch nebývajú vždy prítomné, podkožný krvný výron sa môže objaviť až po niekoľkých hodinách. Pri zavretej zlomenine je koža nad zlomeninou neporušená. Pri otvorenej zlomenine vidieť porušenie kože, pred znehybnením priložíme sterilný obväz na ranu a v prípade krvácanie tlačíme okraje rany k sebe.
Prvá pomoc: Vytvorenie opory na poranenej končatine podložením rúk pod a nad miestom zlomeniny. Znehybnenie tak, aby bol znehybnený jeden kĺb pod aj nad zlomeninou. Horná končatina: Zlomenú hornú končatinu dáme buď do závesu z trojrohej šatky, alebo znehybníme priamo v rukáve odevu. Zlomenina kľúčnej kosti sa ošetruje ako zlomenina hornej končatiny Dolná končatina: Pri zlomenine dolnej končatiny priložíme zdravú končatinu k postihnutej tak, aby sme s postihnutou nehýbali a priviažeme. Pri veľkej deformácii možno využiť rôzne druhy obloženia na znehybnenie (vankúš, deku, noviny).
Pri prvej pomoci nedokážeme rozlíšiť zmliaždenie svalu, vyvrtnutie, vykĺbenie a zlomeninu, ale príznaky sú rovnaké a prvá pomoc tiež.
Srdcový záchvat – infarkt srdca
Foto: SHUTTERSTOCK
Prejavy: Postihnutý pociťuje nepríjemný tlak, zvieranie, pálenie, neprerušovanú bolesť v strede hrudníka. Ďalšími príznakmi môžu byť šírenie bolesti do ramena, krku, dolnej čeľuste alebo do hornej končatiny, slabosť, závrat, potenie, pocit na vracanie, pocit nedostatku vzduchu. Príznaky sa zvyknú kombinovať naraz aj postupne.
Prvá pomoc: Začíname konať, ak príznaky trvajú viac ako 5 až 10 minút bez prerušenia. Postihnutého uložíme do pohodlnej polohy – posediačky s podloženými nohami pokrčenými v kolenách, uvoľníme odev okolo krku a pása, v miestnosti vyvetráme. Ak je k dispozícii, podáme zasiahnutej osobe jednu tabletku Anopyrínu 400 mg. Neodkladne privoláme záchrannú zdravotnú službu alebo vyhľadáme pohotovosť.
Náhla mozgová príhoda (mozgová porážka)
Prejavy: Najtypickejšími príznakmi mozgovej príhody je náhla slabosť alebo necitlivosť časti tváre, ramena, ruky, nohy, alebo jednej časti tela. Postihnutý môže trpieť aj poruchou reči, sťaženým rozprávaním alebo neschopnosťou rozumieť hovorenému slovu. Časté býva aj skalenie zraku, strata videnia na jednom oku, ako aj nevysvetliteľné závrate, nestabilita, náhle pády. Prejavom môžu byť aj náhle bolesti hlavy či strata kontroly nad močením a stolicou.
Prvá pomoc: V prvom rade kontrolujeme vedomie a dýchanie (ak treba, poskytneme kardiopulmonálnu resuscitáciu). Pri poruche vedomia zasiahnutú osobu uložíme na bok ochrnutou stranou nadol, uvoľníme nepostihnutú končatinu. Ak je postihnutý pri vedomí, uložíme ho do pololežiacej polohy s podloženou hlavou, prípadne uvoľníme zubnú protézu, zvyšky potravy. Pri postihnutí očných svalov privrite viečko, zabráni sa tak vysychaniu rohovky. Zavoláme záchrannú zdravotnú službu a medzitým kontrolujeme stav vedomia, dýchania. Nepodávame tekutiny!
Rezné, bodné, tržné a strelné rany
Rezné rany: sú spôsobené nožom, nožnicami, ostrými nástrojmi, plechom, sklom
Prejavy: Silné krvácanie, ostré okraje.
Prvá pomoc: Krvácanie z reznej rany zastavíme tlakom v rane (obväzom, čistou látkou, rukou). Pri veľkej rane tlačíme k sebe okraje rany. Ranu si môže tlačiť sám postihnutý, aby pomohol pri ošetrovaní. Ak je zranená končatina, zdvihneme ju a držíme nad úrovňou srdca. Priložíme tlakový obväz na ranu. Ak krvácanie neprestáva, priložíme ešte jeden obväz a silnejšie dotiahneme. Kontrolujeme obväz, prekrvenie koncovej časti končatiny, vedomie a dýchanie. V prípade potreby pristúpime k protišokovým opatreniam. Pri väčšej rane je potrebné odborné ošetrenie. Na vlastnú ochranu použite rukavice z autolekárničky!
Tržné rany: spôsobujú najčastejšie stroje, pásy, pazúry zvierat, ostnatý drôt
Prejavy: Tržné rany krvácajú nevýrazne a sú často infikované. Rana má nepravidelné okraje. Nastúpiť môže aj šok.
Prvá pomoc: Umyjeme si ruky a okolie rany. Ranu prikryjeme obväzom alebo čistou látkou. Pri veľkom krvácaní ošetríme ako krvácanie, vrátane protišokových opatrení a vyhľadaní odborného ošetrenia. Odporúča sa očkovanie proti tetanu aj pri menších ranách.
Bodné rany: sú zapríčinené prepichnutím kože ostrým predmetom ako klinec, ihla, vidly, rohy, nôž a podobne
Prejavy: Pri tomto type poranenia je prítomné viac vnútorné ako vonkajšie krvácanie, hrozí aj možnosť infekcie, pri masívnejšej rane aj šok.
Prvá pomoc: Pokúsime sa nájsť v rane cudzie telesá, ktoré však nevyťahujeme. Cudzie teleso obložíme obväzmi a ranu prikryjeme. Ak krváca rana okolo cudzieho telesa, tlačíme okraje rany smerom k cudziemu telesu. Pristúpime k protišokovým opatreniam a dopravíme postihnutého na vyšetrenie alebo privoláme záchrannú službu. Skontrolujeme vedomie a dýchanie. V prípade bodných rán konzultujeme očkovanie proti tetanu.
Cudzie teleso v oku, nose, uchu
Cudzie teleso v oku:
Prejavy: Na cudzí predmet v oku reaguje postihnutý náhlou bolesťou a svrbením. Oko zvykne byť červenkasté a slzí.
Prvá pomoc: Snažíme sa zabrániť treniu oka. Postihnutého posadíme so zaklonenou hlavou. Palcom a ukazovákom roztiahneme mihalnice od seba. Pacient by mal zmenou pohľadu rôznymi smermi udržať oko v pohybe. Ak je cudzie teleso viditeľné, môžeme ho z oka vyplaviť tečúcou vodou, vlhkým tampónom alebo cípom vreckovky (zrnko prachu, sadza, muška, …). Ak sa nám to nepodarí, oko prekryjeme sterilnou gázou a vyhľadáme odborné ošetrenie. Odbornú pomoc kontaktujeme aj v prípade, že cudzie teleso uviazlo vo farebnej časti oka. Cudzie telesá z oka nevyberáme, ak k úrazu prišlo pri obrábaní kovov, rúbaní dreva, sekaní kladivom, sekáčom a pod. Oko vtedy len prekryjeme sterilným obväzom a postihnutého dopravíme na očné ošetrenie.
Cudzie teleso v nose a uchu:
Tieto úrazy sa stávajú najmä malým deťom, a preto treba dbať už na prevenciu a odstrániť z ich dosahu drobné predmety. Nebezpečné sú tiež bobtnajúce semená, ktoré v teple a vlhku ucha a nosa rýchlo zväčšujú objem.
Prejavy: Ťažkosti pri dýchaní nosom, dostaví sa opuch, prípadne výtok tekutiny z nosnej dierky. V druhom prípade sú bolesti v uchu, vibrácie, šum či svrbenie.
Prvá pomoc: Ak sa cudzí predmet dostal do nosa – upcháme priechodnú dierku a postihnutého necháme prudko vydýchnuť cez upchatú dierku. Nepokúšame sa predmet vyťahovať iným spôsobom a vyhľadáme špecializované pracovisko.
Ak sa cudzie teleso dostane do ucha – nesnažíme sa ho ani vyťahovať, ani zatláčať. Pri vniknutí hmyzu nakloníme hlavu postihnutému tak, aby zasiahnuté ucho bolo vyššie a nalejeme do zvukovodu vlažnú vodu.
Postup pri autonehode
Foto: SHUTTERSTOCK
V prípade prvej pomoci pri autonehodách platí dvojnásobne, že záchranár musí dbať v prvom rade na svoju bezpečnosť, aby sa z neho nestal ďalší zranený. Preto si treba dobre zapamätať zásady, ktoré predchádzajú poskytnutiu zdravotníckych úkonov:
- Zastaviť 10 až 15 m pred miestom nehody.
- Zapnúť varovné osvetlenie vlastného automobilu.
- Obliecť si varovnú vestu.
- V priestore nehody nefajčiť.
- Vytiahnuť kľúč zapaľovania v havarovanom vozidle.
- Zistiť poranenia osôb.
- Zaistiť proti pohybu a prevráteniu (ručná brzda, podloženie).
- Umiestniť výstražný trojuholník a riadiť premávku (len ak je k dispozícii viac záchrancov, nikdy nezapájať ľudí z havarovaného vozidla).
Až po zaistení vlastnej bezpečnosti začneme s poskytovaním prvej pomoci, a to v nasledujúcom poradí:
- Zistiť druh poranení a počet ranených.
- Vyslobodiť ranených s ohrozením života (predtým pripraviť deku, fóliu na uloženie).
- Poskytnúť neodkladnú prvú pomoc (stláčanie hrudníka a záchranné vdychy, zastavenie krvácania, uloženie do stabilizovanej polohy pri bezvedomí, prevencia šoku).
- Prehľadať automobil a okolie (vymrštené osoby, ukryté malé deti).
- Volať tiesňovú linku „112“.
- Ošetriť ostatné poranenia (zlomeniny, popáleniny, rany).
Po poskytnutí neodkladnej pomoci na záchranu životov sa spojíme so záchrannou zdravotnou službou, ktorej oznámime najdôležitejšie informácii v tomto poradí: číslo telefónu a meno volajúceho, miesto nehody a orientačné body, druh nehody (pád, zrážka, požiar), počet, približný vek a druh zranení, iné zvláštne údaje, čakať na ďalšie otázky dispečera.