Ide o smrteľné a nevyliečiteľné ochorenie, pri ktorom je priemerná dĺžka života pacientov len šesť a pol roka. Je to tak preto, že pacienti prichádzajú k lekárovi neskoro, často v pokročilých štádiách ochorenia. Medzi hlavné rizikové faktory patrí ovzdušie, prach a emisie.
„Aj napriek závažnosti tohto ochorenia je miera informovanosti verejnosti o chronickej obštrukčnej chorobe pľúc stále pomerne nízka. Slovenskí pacienti si nedostatočne uvedomujú hrozbu, ktorú so sebou prináša napr. opakujúci sa kašeľ či častá dýchavica. A tí, ktorí o tomto ochorení vedia, sa mylne domnievajú, že túto chorobu dostanú len fajčiari. To však nie je pravda. Choroba ohrozuje širokú populáciu, bez rozdielu pohlavia a veku. Postihuje tak fajčiarov, ako aj nefajčiarov a zlou kvalitou ovzdušia riziko jej vzniku narastá,“ hovorí doktor Miroslav Žáčik z ambulancie pneumológie a ftizeológie v Námestove a Trstenej.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie ňou trpí 580 miliónov ľudí a je štvrtou najčastejšou príčinou smrti. V súčasnosti je druhou najrozšírenejšou neinfekčnou chorobou obyvateľstva rozvinutého sveta.
„Chronická obštrukčná choroba pľúc máva u mnohých pacientov fatálne následky. Pritom ide o liečiteľné ochorenie, ktorého priebeh a prognózu vieme ovplyvniť. Poškodenie pľúc, ktoré choroba spôsobí pred nasadením liečby, je však nezvratné, preto je podmienkou včasná, správna diagnostika a spolupráca pacienta s lekárom,“ hovorí docentka Marta Hájková, hlavná odborníčka rezortu zdravotníctva pre pneumológiu a ftizeológiu. Je ochorením, pri ktorom sa pomaly zužujú dýchacie cesty, čo vedie k postupnému znižovaniu prietoku vzduchu v pľúcach. Pacient má najprv problémy poriadne vydýchnuť, vo vyšších štádiách choroby mu robí problém sa aj poriadne nadýchnuť. Zákernosť ochorenia spočíva v jeho nenápadnom rozvoji, pričom mnoho ľudí pripisuje zhoršené dýchanie svojmu veku.
Základom liečby je inhalačná terapia, vďaka ktorej sa liečivo dostáva v dostatočnom množstve priamo na miesto svojho pôsobenia a zabezpečuje tak dostatočne rýchly nástup účinku a efektivitu liečby. Pacient však z týchto benefitov môže vyťažiť maximum len v prípade, že si dokáže úspešne osvojiť inhalačný manéver. V opačnom prípade je liečba neefektívna a zbytočne nákladná. „Z našich skúseností vyplýva, že pri inhalácii robia pacienti množstvo chýb, ktoré majú negatívny dosah nielen na účinnosť liečby, ale aj na ich ochotu v liečbe vytrvať,“ hovorí docentka Hájková. Pomôcť im už môže stránka www.mojinhalator.sk. Tá má za cieľ pomôcť pacientom, ktorí trpia rôznym stupňom ochorenia, naučiť sa správne používať svoj inhalátor. Pomocou krátkych inštruktážnych videí sa dozvedia, ako používať 11 najčastejšie predpisovaných druhov inhalátorov.
Chronická obštrukčná choroba pľúc: O čo ide?
Ide o preventabilné a liečiteľné ochorenie charakterizované obmedzením prietoku vzduchu v dýchacích cestách, ktoré nie je celkom zvratné. Obmedzenie prietoku vzduchu sa postupne zhoršuje a sprevádza ho abnormálna zápalová reakcia pľúc na vdychované škodliviny.
Chronické obmedzenie prietoku vzduchu je spôsobené hlavne poruchou priechodnosti malých dýchacích ciest a deštrukciou pľúcneho tkaniva, ku ktorej pri CHOCHP postupne dochádza.
Foto: SHUTTERSTOCK
Chronická obštrukčná choroba pľúc je všeobecný termín, ktorý zahŕňa ochorenia vyskytujúce sa samostatne alebo v kombinácii, a to: chronickú bronchitídu, emfyzém, chronickú obštrukciu dýchacích ciest. Spoločným znakom je pomaly postupujúca, prevažne nezvratná obštrukcia (prekážka) charakterizovaná obštrukčnou poruchou dýchania.
Chronická bronchitída je vyjadrená predovšetkým zápalom dýchacích ciest, zmenami v pľúcnom tkanive, prítomnosťou chronického produktívneho kašľa s tvorbou hlienov. Ľahký stupeň bronchitídy sa prejavuje chronickým kašľom, stredne ťažký stupeň sa okrem kašľa prejavuje aj dýchavicou, zvýšenou tvorbou hlienu a častými infekciami. Ťažký stupeň prináša výraznú dýchavicu, pískanie na hrudníku, opuchy a cyanózu (modrasté zafarbenie pokožky).
Príčina vzniku
- najčastejšou príčinou je fajčenie tabaku alebo vystavenie cigaretovému dymu. Pravdepodobne až 90 % prípadov súvisí s fajčením, a to aj pasívnym. Ďalšou príčinou je dlhodobý pobyt v znečistenom ovzduší. CHOCHP môžu spôsobiť tiež infekčné ochorenia, ktoré ničia tkanivo pľúc. U malého počtu pacientov (okolo 1 %) hrajú úlohu genetické faktory (nedostatok tzv. alfa-1 antitrypsín proteínu).
- poškodenie pľúcneho tkaniva časom spôsobuje zmeny na pľúcach a upchatie dýchacích ciest hustým hlienom. Poškodené tkanivo pľúc stráca elasticitu a kyslík sa cez obštrukciu – prekážku nedokáže dostať do alveol, v ktorých prebieha výmena kyslíka a oxidu uhličitého. Ako stav postupuje, človek začne pociťovať problémy – najprv kašeľ, ktorým sa dýchacie cesty snažia zbaviť hlienu, neskôr aj problémy s dýchaním, najmä pri námahe.
Príznaky: Zvyčajne sa ich objavuje viacero
- kašeľ, obyčajne horší ráno, s vykašliavaním malého množstva bezfarebného alebo bieleho hlienu
- dýchavica – najbadateľnejší prejav, najmä po námahe
- chrapot, sipot alebo pískanie pri dýchaní – najmä počas námahy alebo pri náhlom zhoršení ochorenia (exacerbácii)
- problémy s dýchaním pri fyzickej aktivite
- pocit ťažoby na hrudníku
- predĺžený výdych
Diagnostika a štádiá ochorenia
Základným vyšetrením, pomocou ktorého sa ochorenie diagnostikuje, je spirometria, ktorá potvrdí obmedzenie prietoku vzduchu v dýchacích cestách. Toto vyšetrenie by mal podstúpiť každý, koho trápi kašeľ, zahlienenie, dýchavica, a zároveň je vystavený rizikovým faktorom, ako je cigaretový dym, znečistené ovzdušie či rizikové pracovné prostredie. Podľa spirometrického nálezu sa hodnotí tiež závažnosť CHOCHP.
Okrem spirometrie sa môžu využiť aj ďalšie vyšetrenia: kompletné funkčné testy, pozáťažová spirometria, testy na spánkové poruchy dýchania, röntgen pľúc, CT s vysokým rozlíšením, sledovanie saturácie kyslíka, vyšetrenie krvných plynov, mikroskopické vyšetrenie hlienov, EKG a echokardiografia.
Čo sú exacerbácie?
Exacerbácia je udalosť charakterizovaná zmenou dýchavice, kašľa alebo tvorby hlienov oproti východiskovej hodnote, ktorá je výraznejšia, ako bežné, každodenné rozdiely. Má akútny začiatok a väčšinou vyžaduje zmenu pravidelnej liečby a záchrannú liečbu. Každá exacerbácia, teda náhle prudké prepuknutie príznakov choroby, je úzko spojená s celkovým zhoršením zdravotného stavu a zhoršuje prognózu pacienta. Viac ako 70 % pacientov hospitalizovaných z dôvodu exacerbácií skončí opätovne v nemocnici do 1 roka. S exacerbáciami je spojená aj vysoká úmrtnosť – zomiera pri nich viac ako 10 % hospitalizovaných pacientov. Do jedného roka od hospitalizácie z dôvodu exacerbácií dokonca zomiera takmer polovica pacientov.
Ako sa lieči
- hlavným cieľom liečby je: zmiernenie príznakov, zlepšenie tolerancie fyzickej námahy, zlepšenie kvality života, prevencia a liečba komplikácií, prevencia a liečba exacerbácií, ovplyvnenie postupu ochorenia – progresie, zníženie úmrtnosti. Súčasnou liečbou je možné spomaliť postup ochorenia, stabilizovať ho, zabrániť progresii, spomaliť pokles pľúcnych funkcií, znížiť množstvo komplikácií a znížiť úmrtnosť
- farmakologická liečba: využívajú sa rôzne bronchodilatanciá, inhalačné kortikosteroidy a inhibítory enzýmov. Liečba musí byť kontrolovaná, a to nielen či má pacient správnu inhalačnú techniku, ale aj či lieky užíva pravidelne a dlhodobo
- najmodernejšie možnosti liečby – kombinované preparáty: klinické štúdie potvrdzujú, že kombinovanie bronchodilatancií s rôznym mechanizmom účinku prináša pacientom lepšie výsledky pri nižšom riziku nežiaducich účinkov. Nový liek prináša: rýchly nástup účinku a ovplyvnenie pľúcnych funkcií do 5 minút po prvej dávke, zlepšenie pľúcnych funkcií od začiatku udržiavacej liečby, výraznejšie zmiernenie dýchavicei a nižšia spotreba záchrannej liečby, viac pacientov dosahuje významné zlepšenie kvality života
- iné metódy: lieky na podporu odvykania od fajčenia, antibiotiká, lieky na podporu vykašliavania hlienov (mukolytiká), náhrada kyslíka, očkovanie proti chrípke/pneumokokom – na zníženie rizika ďalšieho ochorenia postihujúceho dýchacie cesty, keďže vírusové a bakteriálne infekcie sú u pacientov s CHOCHP podstatne častejšie a majú ťažší priebeh, rehabilitácia, vytrvalostné cvičenia, joga, podporná liečba výživou, chirurgické zákroky
Foto: SHUTTERSTOCK
Adherencia – dodržiavanie liečby
- slovo adherencia môžeme preložiť ako „dodržiavanie pravidelnej liečby“ – teda nakoľko je pacient ochotný liečbu užívať, nakoľko ju akceptuje a považuje za prospešnú. V súvislosti s adherenciou sa často hovorí aj o tzv. kompliancii, čo znamená schopnosť užívať liek v dávke a v dávkovacom režime ako je predpísaný, a tiež perzistencii, čo je schopnosť zotrvať na liečbe dlhú dobu
- liečba totiž často zlyháva u samotných pacientov a kvôli ich zlej adherencii k liečbe. Mnohí nespolupracujú, liečbu užívajú len vtedy, keď sa ich stav náhle zhorší, no neuvedomujú si, že každá exacerbácia nenávratne poškodzuje pľúcne tkanivo, zjazvuje ho a ohrozuje život. Pacient však nevie, čo presne sa v pľúcach deje, dôsledky nevidí a často najprv ani necíti. Niektorí usúdia, že kvôli občasným „záchvatom“ predsa nie je nutné užívať trvalo a pravidelne liečbu, myslia si, že stačí liečiť akútny stav. Iní si závažnosť ochorenia vôbec nepripúšťajú a nerozumejú, prečo by mali dlhodobo užívať lieky. Zhoršovanie stavu pri nesprávnej liečbe potom u pacienta ďalej posilňuje nedôveru k liekom, o to viac zanedbáva ich užívanie a vzniká bludný kruh
- typický pacient so zlou adherenciou: nikdy neprestal fajčiť, má mierne až stredne závažné štádium ochorenia, užíva viacero rôznych liekov, žije sám, niekedy trpí depresiami, nedôveruje lekárom a liečbe, neuvedomuje alebo si nechce pripustiť závažnosť ochorenia, nepripúšťa, že liečba neúčinkuje preto, lebo ju zle užíva, kritizuje akékoľvek snahy o nastavenie vhodnej liečby
- dôsledky zlej adherencie: nesprávne alebo nedostatočné užívanie liekov so sebou prináša množstvo negatívnych dôsledkov. Najzávažnejším je neužívanie liečby a zvýšené riziko exacerbácií a hospitalizácií, a teda: slabá kontrola príznakov ochorenia, zhoršenie kvality života, zvýšený počet exacerbácií a nutnosti akútneho lekárskeho zásahu, vyššia úmrtnosť – asi 2– až 3-násobne vyššia, ako u pacientov, ktorí liečbu dodržiavajú, zvyšujú sa výdavky na zdravotnú starostlivosť
Rozhodnutie ísť k lekárovi
Pri prvej návšteve u lekára je potrebné, aby ste opísali všetky svoje ťažkosti. Potom vám lekár bude klásť otázky, na ktoré by ste mali odpovedať pravdivo, aby bolo možné prísť jednoznačne na príčinu vašich ťažkostí. Bude sa vás napríklad pýtať, či fajčíte, koľko cigariet denne a ako dlho. Taktiež ho bude zaujímať vaše povolanie (aby zistil, či ste v práci vystavený škodlivinám), náchylnosť k infekciám a to, ako často kašlete a ako dlho kašeľ trvá. Každodenný produktívny kašeľ – s vykašliavaním hlienov, ktorý trvá minimálne jeden rok – je už dôležitým príznakom. Ale nie každý pacient denne vykašliava. Často je užitočné vyplniť dotazník zameraný na záchvaty kašľa a prítomnosť dýchavice.
Na anamnézu nadväzuje telesné vyšetrenie. Lekár najprv pohľadom posúdi, či máte nejaké zmeny v držaní hrudníka a v tvare hrudného koša. Pozoruje nepravidelné dýchacie pohyby rebier alebo medzirebrových svalov alebo môžete mať vypuklý hrudník (takzvaný súdkovitý hrudník). Oba tieto stavy môžu mať vplyv na chronické ochorenie pľúc. Po celkovom zhodnotení nasleduje počúvanie a vyšetrenie poklopu nad pľúcami. Tak môže váš lekár zistiť, či sú počuteľné patologické zvuky (dychové fenomény) a či dochádza k správnym pohybom bránice pri dýchaní. Aj tu môžu odchýlky od bežného nálezu poukázať na pľúcny emfyzém (rozdutie pľúc). Praktický lekár vás môže poslať so zistenými výsledkami k pľúcnemu lekárovi, aby potvrdil alebo vyvrátil jeho podozrenie na CHOCHP.
Pri návšteve v odbornej pľúcnej ambulancii vám lekár odporučí absolvovať viaceré vyšetrenia:
1. Spirometria patrí medzi základné funkčné vyšetrenia pľúc. Pomocou tohto vyšetrenia sa stanovujú hodnoty pľúcnych funkcií. Táto nameraná hodnota sa označuje aj ako jednosekundová kapacita a odráža množstvo vzduchu, ktorý po čo najdlhšom nádychu vydýchnete počas jednej sekundy. U zdravých ľudí je táto hodnota vyššia ako 75 % vitálnej kapacity pľúc. U pacientov s CHOCHP je táto hodnota výrazne nižšia.
2. RTG – röntgen pľúc, ktorý dokáže odhaliť aj iné príčiny kašľa a zhoršovanie dýchavičnosti, ako sú napríklad ochorenia srdca alebo pohrudnice.
3. Test fyzickej záťaže – napríklad šesťminútový test chôdze, pri ktorom sa zmeria vzdialenosť, ktorú pacient prejde vlastným tempom za 6 minút. Toto vyšetrenie ukáže stupeň obmedzenia tolerancie fyzickej záťaže a môže slúžiť aj na monitorovanie úspešnosti liečby.
4. Krvné testy – najčastejšie sa vyšetrujú hodnoty krvných plynov – kyslíka a oxidu uhličitého v krvi, týmto sa zisťuje okysličenosť krvi kyslíkom.
5. Pulzná oxymetria – je meranie okysličovanej krvi pomocou prístroja, ktorý nazývame pulzný oxymeter. Má tvar štipca, ktorý sa pripne na koniec prsta alebo ušný lalôčik a na tomto štipci sa zobrazí hodnota okysličenia krvi. Hovoríme o meraní saturácie krvi kyslíkom. Je to bezbolestné, rýchle a pohodlné vyšetrenie a je dostupné takmer v každej pľúcnej ambulancii.
6. Fajčiarska anamnéza – lekár sa vás bude pýtať na údaje o počte denne vyfajčených cigariet, o dobe fajčenia, o značke cigariet, o počte pokusov prestať s fajčením, o dôvodoch, prečo došlo k zlyhaniu zanechania fajčenia.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ako môžete pomôcť
Ak poznáte niekoho, kto trpí chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, je množstvo spôsobov, ako mu môžete pomôcť v jeho živote s ochorením, napríklad:
- Pomôžte mu prestať fajčiť.
- Odprevaďte ho na pravidelné kontroly k lekárovi či každoročné očkovanie proti chrípke. Môžete mu tiež pomôcť pripraviť si otázky pre lekára, zoznam užívaných liekov a pod.
- Naučte sa, ako mu pomôcť pri akútnych problémoch s dýchaním a majte vo svojom mobile uložené číslo na odborného lekára vášho blízkeho.
- Chodievajte spolu na prechádzky alebo si zľahka zacvičte. Pomôžte pacientovi udržiavať sa v čo najlepšej kondícii.
- Zorganizujte predmety v domácnosti tak, aby nebol nútený chodiť často po schodoch a aby mal všetko na dosah, ak pre ochorenie nie je schopný namáhať sa.
- Varte zdravé jedlá bohaté na proteíny, ovocie a zeleninu.
Choroba pohľadom psychológa
Veľmi často sa pri tomto ochorení vyskytuje úzkosť, ktorá má viacero zdrojov. Samotným zdrojom masívnej úzkosti pacienta sú samotné symptómy ochorenia, nejasná perspektíva, ohrozenie života, očakávanie možných zdravotných komplikácií. Pacienti pociťujú úzkosť aj z výsledkov vyšetrení, obávajú sa vedľajších účinkov liekov. Pri tomto ochorení je špecifické aj to, že na jar sa symptomatológia výrazne zhoršuje (čo je zdrojom tzv. anticipačnej úzkosti), taktiež obava z nesprávnej manipulácie s inhalátorom patrí pri tomto ochorení k špecifickým zdrojom úzkosti. Samozrejme, intenzita úzkosti sa odvíja od predisponovanej osobnosti pacienta, výraznejšia je u pacientov ktorí sú primárne úzkostní, a u pacientov trpiacich úzkostnou alebo panickou poruchou, či u pacientov, ktorí reagujú na stres hyperventilačným syndrómom. Nemožno podceniť ani taký zdroj úzkosti, ako sú samotné medicínske informácie (ich množstvo, zrozumiteľnosť a podobne), taktiež aj komunikačné šumy vznikajúce zákonite pri komunikácii zdravotník – pacient – zdravotník.
Ďalším psychologickým faktorom, ktorý sa často vyskytuje, je depresívna nálada (ako reakcia na strach z ohrozenia, možnej straty) a depresia (ako vážne psychické ochorenie, ktoré s touto chorobou súvisí aj z fyziologického hľadiska). Pri depresívnej nálade môže byť efektívna okrem odbornej pomoci (psychoterapia) aj laická pomoc (podpora rodiny, priateľov). Pri depresii (psychickej poruche), je potrebná odborná pomoc (vo forme farmakoterapie a psychoterapie). Depresia sa u týchto pacientov vyskytuje v rozpätí 10 až 42 %, výrazne zhoršuje kvalitu života pacientov, pacienti často z dôvodu depresie nepokračujú v liečbe, častejšie sú hospitalizovaní, a čo je veľmi dôležité, depresia výrazne zhoršuje spoluprácu pacient a lekár.
Tak ako pri iných závažných ochoreniach, aj v pri tomto ochorení musíme počítať so skupinou pacientov, tzv. nespolupracujúcich. Pri tomto ochorení sa udáva výskyt v 20 až 50 %, čo je závažný a alarmujúci fakt. Nespolupráca pacientov s lekárom má za následok zhoršovanie kvality života pacientov, zhoršenie kontroly symptómov, zvýšenie počtu relapsov. Mortalita u nespolupracujúcich pacientov je vyššia 2– až 3-krát, výrazne zhoršená je aj efektivita celkovej liečby (až 15 % pacientov preruší liečbu po 6 mesiacoch). V neposlednom rade treba upozorniť na zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť (o 30 až 40 %).
Jednou z možností, ako zredukovať počet nespolupracujúcich pacientov, je edukácia. Edukácia (podávanie informácií pacientovi) má byť veľmi individuálna (odvíjať by sa mala od charakteristík osobnosti pacienta, od jeho vzdelania, intelektu). Mala by byť šitá na mieru, postupná a najmä citlivá. Tieto požiadavky na vzdelávanie (alebo jemnejšie povedané podmienky) sú však v podmienkach našich zdravotníckych zariadení ťažko splniteľné (málo času a priestoru na pacienta, rezervy v komunikácii). Samostatnú „kapitolu“ tvoria edukačné príručky, ktorých je síce k dispozícii dostatok, ale často nerešpektujú uvedené pravidlá. Často k nim absentuje podrobné „dovysvetľovanie“ a nie je priestor na pacientove otázky, čím sa efektivita takejto edukácie výrazne redukuje.
Z psychologického pohľadu pri tejto chorobe zohrávajú významnú úlohu depresia a úzkosť, rezervy v spolupráci, efektivita edukácie a predovšetkým pacientove spôsoby vyrovnávania sa s ochorením.
Otázky a odpovede: O príznakoch ochorenia, štádiách či liečbe
Čo sa pri tomto ochorení deje v pľúcach?
Následkom dlhodobého fajčenia alebo ak človek musí dlhodobo vdychovať znečistený, zaprášený alebo zadymený vzduch nastávajú nezvratné zmeny v dýchacích cestách. Tie sú charakterizované pomaly postupujúcim, prevažne nezvratným zužovaním priedušiek, čo má za následok, že vzduch sa hromadí v dýchacích cestách. Človek sa nemôže riadne nadýchnuť ani vydýchnuť. Hlavná príčina tohto ochorenia je inhalácia cudzorodých látok a plynov, na čo dýchacie cesty a pľúcne tkanivo reagujú chronickým zápalom, ktorý spôsobuje ich deformáciu a zúženie a neskôr až deštrukciu.
Uvádza sa, že na CHOCHP umiera viac ľudí ako na rakovinu prsníka a pľúc dohromady. Platí, že toto ochorenie sa viac prejavuje v populácii nad 40 rokov? Môžu na toto ochorenie ochorieť aj mladí ľudia, ak napríklad fajčia?
Na CHOCHP zomiera viac ľudí ako na rakovinu prsníka preto, lebo dnes už vieme u väčšiny pacientok rakovinu prsníka úspešne liečiť. Aj v liečbe rakoviny pľúc, ktorá je menej častá ako CHOCHP, sa v ostatných rokoch uplatnilo niekoľko liekov, ktoré výrazne predlžujú prežívanie pacientov s nádorom na pľúcach, kým účinnú liečbu na CHOCHP, ktorá by ochorenie vyliečila, nemáme. Je však dôležité zdôrazniť, že ide o ochorenie, ktoré dnes vieme stabilizovať, uľaviť pacientovi od príznakov, a hlavne zmierniť akútne zhoršenie príznakov, ktoré pacienta najviac ohrozuje. Na CHOCHP aj preto zomiera viac ľudí, lebo chýba dostatočná osveta pacientov, aby vyhľadali včas lekára a začali sa liečiť.
Pri akých príznakoch by mal človek určite ísť k lekárovi? Môže byť príznakom aj dlhotrvajúci suchý kašeľ bez spúta (hlienu)?
Každý človek, ktorý kašle dlhšie ako 3 týždne, by mal vyhľadať odborného pľúcneho lekára. Kašeľ je najčastejším príznakom ochorení dýchacieho systému a treba si uvedomiť, že aj takých závažných, ako je rakovina pľúc alebo chronická obštrukčná choroba pľúc. Hlavne v prípade rakoviny pľúc je včasný záchyt ochorenia rozhodujúci pre šancu na úspešnú liečbu. V prípade CHOCHP je veľmi častým príznakom dýchavica – pacient sa zadýcha už pri miernej námahe, často nestačí pri fyzickom výkone svojim zdravým rovesníkom. Hlavne fajčiari alebo bývalí fajčiari by túto skutočnosť nemali podceňovať a mali by vyhľadať odborného lekára.
Ako dlho môže ochorenie ostať nepoznané?
Ide o chronické ochorenie, ktoré sa postupne zhoršuje a rovnako ako vysoký krvný tlak ho môžeme nazvať tichým zabijakom. Lebo príznaky, kašeľ a dýchavica, ktoré chorého upozornia na to, že sa deje niečo zlé, nastupujú, až keď je pľúcne tkanivo a dýchacie cesty poškodené a toto poškodenie stále pokračuje, ak je človek naďalej vystavený škodlivinám. Často pacienti podcenia príznaky a pripisujú ich bežnému prechladnutiu, vyššiemu veku alebo netrénovanosti a nevyhľadajú lekára.
Aké sú ešte okrem fajčenia, ktoré je rizikový faktor číslo jeden, ďalšie rizikové faktory?
Rizikové je aj pasívne fajčenie, najmä u detí a mladých ľudí. Práca v zaprášenom alebo zadymenom prostredí s obsahom nebezpečných látok, ako sú oxid siričitý, dusíkaté plyny, uhľovodíky, formaldehyd. Ďalším rizikovým faktorom je práca s textilom, v gumárenskom a obuvníckom priemysle. CHOCHP v dospelosti môžu byť viac ohrození ľudia s alergiou alebo astmou.
Môže sa choroba rozvinúť aj u bývalého fajčiara, ktorý prestal fajčiť a dlho už nefajčí? Prečo?
Treba znovu pripomenúť, že počiatočné štádium ochorenia, ktoré môže byť u každého jedinca rôzne dlhé, závisí to od jeho genetickej predispozície a miere vystavenia rizikovým faktorom, pričom vôbec nemusí byť rozpoznané. Človek si nemusí byť vedomý, že má CHOCHP. Dokonca sú publikované vedecké štúdie, ktoré zistili, že ak dieťa vyrastá v zafajčenom prostredí a je astmatik, môže sa choroba u neho v dospelosti vyvinúť bez toho, že postihnutý niekedy v živote fajčil. A ešte všetci fajčiari by si mali uvedomiť, že ak pracujú v zaťaženom životnom prostredí, tieto nepriaznivé vplyv sa sčítavajú pri poškodení jeho zdravia.
Aké sú štádiá ochorenia a aké závažné komplikácie s jednotlivými štádiami súvisia?
Dnes túto chorobu lekári vnímajú ako rôznorodé ochorenie, čo sa týka prejavov, symptómov a priebehu. Preto sa jeho závažnosť hodnotí nielen vzhľadom na mieru spomalenia prúdenia vzduchu v dýchacích cestách, ale lekár musí vedieť, aké symptómy a ako často pacienta trápia a či už pacient zažil akútne vzplanutie symptómov ochorenia. Na základe týchto skutočností lekár pneumológ zaradí pacienta do skupiny podľa závažnosti A, B, C, D. Pacienti v skupine A majú najľahšiu formu ochorenia a pacienti v D skupine sú veľmi chorí. Pacienti s CHOCHP často trpia sprievodnými ochoreniami srdcovocievneho systému, osteoporózou, depresiou a cukrovkou, čo ešte viac komplikuje ich zdravotný stav.
S akými mýtami sa v súvislosti s týmto ochorením najčastejšie stretávate?
V prvom rade veľkým mýtom je presvedčenie každého fajčiara, že on neochorie. Ochorieť však môže každý fajčiar a zároveň môže spôsobiť iným ľuďom, nefajčiarom, toto ochorenie. V minulosti naozaj platilo, že pacienti s CHOCHP sú starší muži, kým dnes toto ochorenie postihuje rovnako ženy, ale s horšími následkami a čoraz mladších ľudí. Ďalším mýtom je to, že s fajčiarskym kašľom nemá zmysel ísť k lekárovi. Fajčiari sa boja, že im lekár zakáže fajčiť, a bývalí fajčiari rezignovali a myslia si, že im žiaden lekár nepomôže.
Zdroj: doc. MUDr. Marta Hájková, hlavná odborníčka pre pneumológiu na Slovensku, a MUDr. Helena Leščišinová, primárka oddelenia tuberkulózy a pľúcnych chorôb v nemocnici Bardejov.
Ako uľahčiť dýchanie
Dýchanie so zošpúlenými perami
1) pomaly sa nadychujte nosom, kým sa pľúca nenaplnia vzduchom
2) zošpúľte pery, akoby ste chceli pískať alebo sa bozkávať
3) pomaly vydychujte ústami a pery pritom ponechajte zošpúlené. Pamätajte na to, že výdych by mal trvať dvakrát tak dlho ako nádych, a nezabudnite, že pery majú ostať zošpúlené
4) neusilujte sa prehnane rýchlo vyprázdniť pľúca
Bránicové dýchanie
1) uvoľnite ramená
2) položte jednu ruku na brucho
3) vnímajte, ako sa brucho dvíha
4) napnite brušné svalstvo
5) vydýchnite s použitím techniky so zošpúlenými perami (mali by ste cítiť sploštenie brucha)
6) opakujte trikrát za sebou a oddychujte dve minúty
7) opakujte toto cvičenie viackrát za deň
Nikdy nerobte úsilný výdych (nepokúšajte sa vyprázdniť pľúca čo najrýchlejšie). Keď začínate pociťovať závraty, oddýchnite si na chvíľu a začnite znovu. Toto cvičenie môžete robiť poležiačky, posediačky, postojačky alebo počas chôdze.
Technika kontrolovaného kašľa pomáha odstrániť hlieny z pľúc a šetriť energiu
1) sadnite si a urobte si pohodlie
2) zľahka predkloňte hlavu
3) obe chodidlá pevne pritisnite na podlahu
4) zhlboka sa nadýchnite s použitím techniky bránicového dýchania
5) pokúste sa na tri sekundy zadržať dych
6) mierne pootvorte ústa a dvakrát zakašlite
7) prvé zakašľanie uvoľní hlieny a druhé ich posunie smerom hore. Vypľujte hlieny do papierovej vreckovky a skontrolujte ich farbu. Ak sú hlieny sfarbené dožlta, dozelena alebo dočervena, skontaktujte sa so svojím lekárom. Vreckovku zahoďte.
8) chvíľu pokojne dýchajte a opakujte raz alebo dvakrát v prípade, že sa výsledok nedostaví ihneď