Očkovanie ako prevencia proti chrípke

Chrípka je na jednej strane podceňované a na druhej strane veľmi nevyspytateľné ochorenie, ktoré každý rok spôsobuje epidémie. Až život ohrozujúce je, keď vírus chrípky zasiahne pľúca a spôsobí zápal pľúc. Najčastejšími komplikáciami chrípky sú zápal priedušiek, zápal pľúc, zhoršenie existujúcich chronických ochorení, zápaly stredného ucha u detí, zápaly prínosových dutín, vzácne zápaly svalov vrátane srdcového a zápaly nervov a mozgu.

21.02.2017 14:00
choroba, nadcha, bakterie, virus, chripka Foto:
Ilustračné foto.
debata

„Kto chrípku nepovažuje za nebezpečnú, ten o nej veľa nevie,“ hovorí doc. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., epidemiologička z Fakulty verejného zdravotníctva SZU a predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti.

Čo vyvoláva chrípku a ako sa môžeme infikovať vírusom chrípky?
Chrípku vyvolávajú vírusy chrípky. Vírus chrípky sa prenáša z človeka na človeka priamo kvapkami hlienu dýchacích ciest, ktoré sú nosičom vírusu. Pri kýchnutí alebo zakašľaní doletia do dvoch metrov. Nepriamo sa vírus šíri predmetmi potriesnenými hlienom z dýchacích ciest, napr. podávaním rúk, pri ošetrovaní, predmetmi bežného používania. Najintenzívnejšie sa vírus vylučuje na začiatku ochorenia. Čím je horúčka vyššia a priebeh ochorenia ťažší, tým viac vírusov chorý vylučuje. Intenzívnejšie a dlhšie je vylučovanie u detí. Malé deti vylučujú veľké množstvo vírusov už niekoľko hodín po infikovaní. Vylučovanie je dlhšie u osôb s oslabenou imunitou. Po vyschnutí sa vírus môže šíriť rozvíreným prachom.

Ako dlho prežíva vírus?
Vírus je odolný proti vyschnutiu. V prachu prežíva pri izbovej teplote i niekoľko dní. Na odeve, papieri, vreckovke prežíva 8 až 12 hodín, na tvrdých hladkých povrchoch 24 až 48 hodín.

Ako sa prejavuje?
Pre chrípku je typické, že sa začína náhle, z plného zdravia úpornými bolesťami hlavy, najmä za očami, potom sa pridávajú bolesti svalov a kĺbov, zimnica, triaška a výstup teploty nad 38 stupňov Celzia, často na štyridsať i viac. Vysoké teploty pretrvávajú niekoľko dní. Bolesti hrdla, kašeľ prichádzajú až po 2 až 3 dňoch. Ľudia často nazývajú chrípkou aj bežné prechladnutie. To sa však začína kýchaním, kašľaním, nádchou a následnou teplotou zvyčajne nie vyššou ako 38 stupňov Celzia. Prechladnutie je spôsobené rôznymi vírusmi, proti ktorým očkovacia látka nie je vyvinutá a očkovanie proti chrípke im nezabráni.

Je chrípka nebezpečná?
Hovorí sa, že liečená chrípka trvá týždeň, neliečená 7 dní. Kto prekonal naozaj chrípku, musí dať za pravdu, že „návrat do starých koľají“, teda rekonvalescencia trvá niekoľko týždňov, niekedy pocit únavy a vyčerpania pretrváva aj 2 až 3 mesiace. Nebezpečné, až život ohrozujúce sú komplikácie chrípky.

Účinkujú na chrípku antibiotiká?
Nie, na chrípku antibiotiká neúčinkujú. Organizmus si s vírusom musí poradiť sám. Môžeme mu pomôcť prísunom tekutín, tabletkami proti horúčke, vitamínmi a najmä chrípku nepodceniť a vyležať. Lepšie je však ochoreniu na chrípku predchádzať. Najúčinnejšia prevencia je očkovanie.

Akou očkovacou látkou sa treba očkovať?
Ktoroukoľvek očkovacou látkou proti chrípke, ktorá je na Slovensku dostupná v lekárňach.

Kto by sa mal dať zaočkovať?
Každý, kto nechce ochorieť. Očkovanie proti chrípke nie je povinné a každý si môže zvážiť, či sa dá zaočkovať a zníži tak riziko ochorenia, aj to, že chrípku prenesie na svojich príbuzných a kolegov, nebude absentovať v práci, alebo v tom najhoršom prípade na chrípku nezomrie. Očkovanie sa odporúča osobám, u ktorých je vysoké riziko, že chrípka bude mať u nich ťažký priebeh. To sú najmä tehotné ženy, pacienti s chronickým ochorením dýchacieho systému, najmä astmou, chronickou obštrukčnou chorobou pľúc alebo iným chronickým ochorením pľúc, pacienti s chronickým ochorením srdcovo-cievneho systému, diabetici, osoby s oslabenou imunitou, onkologickí pacienti, obézne osoby a osoby, ktoré sú staršie ako 59 rokov. V Holandsku sa každý rok očkovaním chráni 85 až 90 % osôb vo veku nad 60 rokov. Aj v Nemecku a vo Veľkej Británii považujú dôchodcovia za samozrejmé chrániť sa. U nás je zaočkovanosť seniorov 10 až 20 %, celej populácie 4,6 %.

Môžu sa po očkovaní dostaviť nežiaduce účinky?
Áno, môžu. Najčastejšie je to bolestivosť v mieste vpichu, svrbenie, pálenie. Môže sa objaviť aj teplota, ktorá trvá 1 až 2 dni. Dva až tri dni po očkovaní sa treba vyvarovať nadmernej fyzickej záťaži. Žiaden lekár netvrdí, že očkovanie nemá žiadne nežiaduce účinky. Prekonanie ochorenia však má neporovnateľne vyššie riziko komplikácií a poškodenia zdravia ako očkovanie.

Niektorí ľudia, aj keď sa dajú zaočkovať, ochorejú. Sú prejavy chrípky potom miernejšie?
Najčastejšie neochorejú na chrípku, ale na ochorenie spôsobené inými vírusmi, aj keď môžu mať príznaky podobné chrípke. Očkovanie chráni len proti vírusom chrípky. Ak očkovaný naozaj ochorie na chrípku, čo je výnimočne, príznaky sú mierne. Očkovanie zabraňuje predovšetkým úmrtiu na chrípku a na jej komplikácie.

K očkovaniu však panuje nedôvera…
V čase pandémie v roku 2009 sa výrazne aktivizovali odporcovia očkovania a ponúkali tvrdenia, ktoré sa neskôr preukázali ako nepravdivé a neopodstatnené. Písalo sa, že pandemická vakcína bola šitá horúcou ihlou, že bola vyvinutá za šesť mesiacov. Vývoj vakcíny však trvá 10 až 15 rokov. Jej výroba, nie vývoj, trvá šesť mesiacov každý rok. U nás dostupná pandemická vakcína vychádzala z vakcíny, ktorá už bola vyvinutá a používala sa na očkovanie každý rok pred chrípkovou sezónou. Namiesto častí sezónnych vírusov obsahovala pandemický vírus. Keďže k malým zmenám vírusu chrípky dochádza každý rok, vyrába sa pred každou chrípkovou sezónou očkovacia látka s obsahom aktuálnych kmeňov. Ostatné zložky vakcíny zostávajú nezmenené. Časti vírusov, ktoré vyvolajú tvorbu protilátok, sa nazývajú antigény. Na získanie účinného, čiže dostatočného množstva antigénov sa musia najprv pomnožiť vírusy, proti ktorým má očkovacia látka účinkovať. Vírusy sa potom usmrtia a rozbijú. Očkovacia látka nemôže vyvolať ochorenie, pretože neobsahuje živý vírus. Rovnako neobsahuje ani zlúčeniny ortuti, ktorými sa zvykne „strašiť“. Očkovacia látka určená pre túto sezónu obsahuje časti tzv. pandemického vírusu AH1N1, ktorý sa už v súčasnosti považuje za sezónny. Okrem neho obsahuje aj časti usmrtených vírusov typu AH3N2 a B.

Odporcovia očkovania proti chrípke tvrdia, že nie je potrebné očkovať, pretože väčšina takzvaných chrípkou spôsobených úmrtí sú v skutočnosti úmrtia na bakteriálny zápal pľúc, teda možnú komplikáciu chrípky pri príliš slabom imunitnom systéme.
To je sčasti pravda. Keby však títo ľudia nedostali chrípku, nezomreli by ani na bakteriálny zápal pľúc. Jedným z hlavných dôvodov očkovania proti chrípke je zabrániť jej komplikáciám a úmrtiu. Chrípka oslabí organizmus, ktorý sa potom ľahko infikuje baktériami s následným zápalom pľúc. Súčasne s očkovaním proti chrípke sa preto odporúča najmä u rizikových skupín obyvateľstva a osôb starších ako 59 rokov i očkovanie proti infekciám vyvolaným pneumokokom. Tieto baktérie sú najčastejším vyvolávateľom komplikácii chrípky a u pacientov s chronickými ochoreniami a u starších ľudí môže vyvolať vážne komplikácie i smrť. Očkovanie proti chrípke a pneumokokom sa odporúča vykonať v jeden deň súčasne, každé do iného ramena.

Proti chrípke vraj nie je potrebné dať sa zaočkovať, stačí užívať vitamín D…
V snahe pôsobiť vedecky podopreli odporcovia očkovania toto tvrdenie odvolaním sa na odborný článok (Cannell, 2006). Pravdepodobne nepočítali s tým, že si ho naozaj niekto prečíta. V závere tohto článku sa totiž uvádza: „Je nepochybné, že vitamín D hrá úlohu v imunite, napriek tomu je predčasné odporúčať jeho užívanie na prevenciu i liečbu vírusových respiračných infekcií. Teória, že vitamín D ovplyvňuje priebeh infekcie, musí byť ešte overená.“ Intenzívna kampaň proti očkovaniu proti chrípke spôsobila, že ľudia radšej nechajú v lekárni desiatky eur za rôzne výživové doplnky a prípravky pochybného účinku, akoby sa nechali zaočkovať očkovacou látkou, ktorú im hradí zdravotná poisťovňa. Na margo odporcov očkovania chcem ešte povedať, že vysloviť a zverejniť pochybnosti alebo nepravdy o očkovaní je veľmi jednoduché a rýchle. Potvrdiť alebo vyvrátiť ich vyžaduje seriózne dlhodobé sledovanie. V otázke opatrnosti, sledovania a hlásenia nežiaducich účinkov po očkovaní sa stotožňujeme s mnohými odporcami očkovania, ale na rozdiel od nich uznávame vedecké dôkazy a nespochybňujeme stanoviská renomovaných odborných inštitúcií v EÚ a vo svete. Očkovanie proti chrípke je v odborných kruhoch považované za spoľahlivý, bezpečný a najefektívnejší spôsob prevencie.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #choroba #imunita #prevencia #chrípka #vitamíny #epidémia