Zdravé kĺby? Prevencia je základ

Kĺbom začneme venovať pozornosť až vtedy, keď začnú bolieť. Nie je už neskoro? "Vo všeobecnosti platí, že je lepšie chorobám predchádzať, ako ich liečiť. Degeneratívny proces na kĺboch nevieme vyliečiť, ale režimovými opatreniami sa proces starnutia chrupavky dá do určitej miery spomaliť, hovorí MUDr. Anna Királová, PhD., prednostka Kliniky fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie, Fakultná nemocnica Nitra.

21.11.2019 06:00
žena, telo, beh, bolesť, kĺby Foto:
Kĺby potrebujú pohyb. Existuje nepísané pravidlo, že ich treba zaťažovať, ale nepreťažovať. Najvhodnejšie je plávanie.
debata
MUDr. Anna Királová, PhD., prednostka kliniky. Foto: archív A. Királovej
doktorka Anna Királová MUDr. Anna Királová, PhD., prednostka kliniky.

Čo spôsobuje zápal kĺbov?

Zápaly kĺbov delíme do dvoch základných skupín – infekčné a neinfekčné. Infekčné sú spôsobené rôznymi druhmi baktérií a vírusmi, napríklad zlatý stafylokok, borélie. Neinfekčné sú reumatoidné a metabolické. Zápal sa môže prejaviť ako akútny, v priebehu niekoľkých hodín a dní alebo chronický – týždne až mesiace. Základným atribútom je zdurenie synoviálnej výstelky kĺbu – takzvanej membrány, ktorá vo zvýšenej miere produkuje tekutinu. Vzniká výpotok, opuch, preteplenie a bolesť kĺbu.

Ako spoznáme, že už máme problém?

Ak ide o zápalové ochorenie kĺbov, je to spomínaný opuch, preteplenie a bolesť. Pri nezápalových ochoreniach ako prvý raný príznak môže byť únava, spojená s pocitom stuhnutia svalov a kĺbov. Po oddychu ťažkosti väčšinou ustúpia. Ďalším preťažovaním sa pridruží bolesť pri námahe, neskôr aj v pokoji. Ak sa kĺb ďalej preťažuje, reaguje výpotkom, preteplením, neinfekčným zápalom, obmedzením hybnosti a znížením výkonnosti.

Reuma alebo osteoporóza nie sú jediné problémy s kĺbmi. Aké ďalšie choroby ich postihujú?

Ochorenia kĺbov sa delia na dve veľké skupiny – zápalové ochorenia, o ktorých sme už hovorili. Druhými sú degeneratívne ochorenia – artrózy. Sú to pomalé a bolestivé ochorenia kĺbov, ktoré síce život neskracujú, ale znepríjemňujú. Začínajú sa prejavovať už po tridsiatke a po päťdesiatke nimi trpí viac ako polovica obyvateľstva. Podstatou ochorenia je degeneratívny proces lokalizovaný na chrupavke kĺbu. Chrupavka pokrýva trecie plochy kĺbu. Za fyziologických okolností je hladká, jemná, pohyb kĺzavý, bezproblémový a nebolestivý. Ak sa chrupavka poškodí degeneratívnym procesom, vzniká bolesť, opuch, obmedzenie hybnosti. Rizikovými faktormi sú vek, nadváha, genetická predispozícia, nadmerné jednostranné preťažovanie kĺbov, rôzne úrazy, ktoré môžu urýchliť proces poškodenia chrupavky a tým manifestáciu osteoartróz.

Ktoré ochorenia sú najčastejšie?

Koxartróza, teda problémy s bedrovými kĺbmi, a gonartróza – problém s kolennými kĺbmi, čo znamená, že degeneratívny proces je lokalizovaný na váhonosných kĺboch dolných končatín. U mužov prevláda forma gonartrózy, u žien je častejšia forma degeneratívneho procesu na bedrových kĺboch. Na horných končatinách sa vyskytuje omartróza na plecových kĺboch a rizartróza na palci ruky.

Infekčné zápalové ochorenia nie sú vyhranené lokalitou. Môžu postihnúť ktorýkoľvek kĺb, ale stretávame sa pomerne často s lokalizáciou na kolenách.

Najčastejším neinfekčným zápalom je reumatoidná artritída, ktorej typická lokalizácia je na drobných kĺbikoch rúk a nôh. Z metabolických ochorení kĺbov je to dna, porucha metabolizmu, keď sa vo zvýšenej miere ukladajú kryštáliky kyseliny močovej v kĺboch, s najčastejšou lokalizáciou na palci nohy.

Ako sa diagnostikujú a liečia choroby kĺbov?

Keď vylúčime zlomeniny kĺbov, ktoré spadajú do kompetencie traumatológov, diagnostika a liečba spadá do kompetencie ortopéda, reumatológa a rehabilitačného lekára. Anatomicko-patologický korelát rieši spomenutý ortopéd a reumatológ. Základom diagnostiky je vyšetrenie krvi. Funkčnú stránku a biomechaniku kĺbu rieši rehabilitačný lekár. Každý kĺb je súčasťou organizmu, v ktorom jednotlivé procesy sa navzájom ovplyvňujú a podmieňujú. V tomto kontexte rehabilitačný lekár nevenuje pozornosť iba postihnutému kĺbu, ale globálnemu vyšetreniu pacienta. Sleduje postavenie končatiny, pasívnu a aktívnu pohyblivosť kĺbov, meria goniometriu kĺbov a svalovú silu, obvody a dĺžky končatín, zhodnotí jemnú motoriku, zreťazenia, pohybové stereotypy, chôdzu a ďalšie parametre.

Liečba v akútnom štádiu choroby patrí do rúk ortopéda a reumatológa. Preferuje sa pokoj, lokálne studené obklady, protizápalové lieky, prípadne antibiotiká pri infekčných zápaloch. Po stabilizácii stavu a poklese zápalovej aktivity pacient môže začať rehabilitovať. Základ tvorí aplikácia fyzikálnej terapie, liečebnej telesnej výchovy na zlepšenie hybnosti kĺbov, svalovej sily, reedukácia pohybových stereotypov, chôdze, jemnej motoriky, učíme pacienta školu kĺbov, najmä u pacientov s reumatoidnou artritídou.

Ak ma bolí bedrový alebo kolenný kĺb, dám si tabletku proti bolesti. Je to vhodná liečba?

Bolesť je signál a nešpecifický príznak toho, že niečo nie je v poriadku. Je opodstatnené a logické, že najprv by sme sa mali snažiť problém diagnostikovať a potom liečiť. Ak vieme, o čo ide, liečba je cielenejšia, bezpečnejšia a účinnejšia. Máme istotu, že nezanedbáme vážnu chorobu, ktorá sa v iniciálnej fáze môže bolesťou manifestovať. Analgetiká a tzv. nesteroidné antireumatiká patria do symptomatických liekov s krátkodobým a rýchlo nastupujúcim účinkom. Pôsobia protibolestivo a protizápalovo. Ich účinok doznie po skončení liečby. Lieky s dlhodobým a pomaly nastupujúcim účinkom obsahujú glukozaminsulfát, chondroitinsulfát a kyselinu hyalurónovú. Tieto lieky zasahujú do metabolizmu kĺbovej chrupavky, kde stimulujú tvorbu kolagénu a spomaľujú jej odbúravanie. Existuje aj liečba vlastnou krvnou plazmou, ktorá v kĺbe naštartuje reparačné procesy. Túto liečbu indikuje a predpisuje ortopéd a reumatológ.

Veľa sa hovorí o kĺbovej výžive. Pomáhajú výživové doplnky?

Kĺby si určite zaslúžia našu pozornosť vo forme kĺbovej výživy, čo je vlastne doplnková liečba. Najdôležitejšou látkou na obnovu chrupavky je kolagén. Preto sú vhodné prípravky práve s obsahom kolagénu. Želatína (huspenina, potravinárska želatína, syntetická) je zdrojom dôležitých aminokyselín a chondroitínu, potrebných na syntézu kolagénu a regeneráciu chrupky. Takisto aj vitamín C je dôležitým prvkom pri tvorbe kolagénu, ktorý tvorí základ chrupaviek a šliach. Na zachovanie zdravých kĺbov je nevyhnutná pestrá strava, bohatá okrem vitamínu C aj na vitamíny A, E, D, ktoré pôsobia ako antioxidanty. Vitamín B12 a kyselina listová znižujú bolesť a stuhnutosť kĺbov. Vhodný je vápnik na pevné kosti, ktorý nájdeme v tvarohu, jogurtoch, orechoch, maku. Omega 3 mastné kyseliny pomáhajú zmierňovať zápal. Sú v morských rybách (tuniak, losos, makrela), zo stopových prvkov je vhodný selén (celozrnné pečivo, obilniny, vajíčka). V praxi to znamená preferovať pestrú stravu, s dominanciou rýb, orechov, semienok, veľa čerstvej zeleniny a ovocia, sóje, maku. Ak mäso, tak chudé.

Ako môže pomôcť pohyb a ktorý je ideálny?

Kĺby potrebujú pohyb. Existuje nepísané pravidlo, že ich treba zaťažovať, ale nepreťažovať. Najvhodnejšie je plávanie. Precvičia sa všetky kĺby a je tu minimálna úrazovosť. Ideálne sú aj prechádzky v prírode. Vylepšením chôdze je nordic walking. Paličkami sa odľahčí záťaž kĺbov dolných končatín asi o 30 %. Bicyklovanie je tiež športová aktivita, ktorú odporúčame pri postihnutí kĺbov dolných končatín. Nevhodné sú behy, skoky, futbal, tenis, hádzaná, volejbal. Cvičenie by malo byť prispôsobené veku, zdravotnému stavu a fyzickej kondícii jedinca.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #prevencia #kĺby #bolesť kĺbov