V roku 2018 zomrelo celkovo 54 293 ľudí, čo je o 379 viac ako v roku 2017. Kardiovaskulárne ochorenia sa stali príčinou smrti u 25 362 osôb. Oproti roku 2017 ide o pokles o 689 ľudí. „Z ochorení prevládali ischemické choroby srdca, cievne choroby mozgu, iné choroby srdca, či choroby tepien, tepničiek a vlásočníc,“ spresnilo Národné centrum zdravotníckych informácii (NCZI). Druhým najčastejším dôvodom úmrtí boli nádorové ochorenia, na ktoré zomrelo 13 878 pacientov. „V tomto prípade sme zaznamenali nárast počtu úmrtí v porovnaní s rokom 2017 o 212 osôb,“ priblížilo NCZI. Najrozšírenejšími boli nádory tráviacich ústrojov, dýchacích a vnútrohrudníkových ústrojov, prsníka či lymfatického a krvotvorného tkaniva.
Chorobám dýchacej sústavy podľahlo 4 175 ľudí. V porovnaní s rokom 2017 narástol počet úmrtí o 260 osôb. Z chorôb prevládala skupina ochorení chrípka a zápal pľúc, chronické choroby dolných dýchacích ciest. Štvrtou najčastejšou príčinou smrti boli choroby tráviaceho traktu, ktoré v roku 2018 zapríčinili 3 085 úmrtí, čo je o 251 viac, než v roku 2017. „V chorobách tráviaceho traktu prevažovali choroby pečene,“ uviedol NCZI.
Všeobecní lekári zdôrazňujú, že zdravotná starostlivosť ovplyvňuje zdravotný stav obyvateľstva asi z 15 percent, zvyšok je na pacientovi. „Náš životný štýl je veľmi zlý. Mali by sme sa začať správať k svojmu zdraviu nie macošsky, ale priateľsky,“ skonštatoval Marián Šóth, lekár z Nitry a prezident Asociácie súkromných lekárov. Dôležité je podľa neho zlepšiť osvetu o zdravom životnom štýle a začať aktívne riešiť sociálny stres. „Stres, ktorý ľudia zažívajú, je enormný, čo ovplyvňuje životný štýl pacientov,“ upozornil Šóth.
Pod ochorenia sa podpisujú aj nekvalitné potraviny, často veľký kalorický objem na malú potravinu. „To znamená veľký objem cukru v malej potravine. A rovnako tak aj veľa soli. Ale najmä cukry sú veľkým zabijakom. Tie sú v akomkoľvek sladenom nápoji, v ochutených jogurtoch či v jogurtových nápojoch,“ vysvetlil lekár. Pod kardiovaskulárne ochorenia sa podpisuje podľa odborníka najmä nedostatok pohybu, čo často potom od rodičov preberajú aj deti. „Kvalitou stravy, potravín a životného prostredia sa zhoršujú aj životné podmienky a tým aj onkologické ochorenia,“ dodal Šóth.
Medzi hlavné príčiny kardiovaskulárnych a onkologických ochorení patrí podľa Jána Hencla, všeobecného lekára z Podolínca, fajčenie vrátane elektronických cigariet, nadmerný príjem alkoholu, nedostatok pohybu, nadváha a obezita. „Z chorôb je to najmä neliečená, alebo zle liečená choroba vysokého tlaku, vysoké hladiny cholesterolu a cukrovka,“ spresnil Hencel.
Zníženie počtu ochorení nie je jednoduché. Môže za to slabá vôľa pacientov, aj vyššia cena zdravších potravín. „Keď aj chvíľu vydržia v zdravom štýle, často, či už pod vplyvom stresu alebo problémov, sa často vracajú k starému spôsobu života,“ uviedol Šóth. Predchádzanie a liečbu chorôb vie ovplyvniť okrem samotného pacienta aj spoločnosť, rodina, škola, zamestnávatelia, samospráva. „Dôležitý je prístup k informáciám o zdraví, ich správne vyhodnotenie, konanie človeka pre lepšie zdravie a poznanie zdravotného systému,“ uzavrel Hencel.
Stále užívame veľa antibiotík
Takmer päť miliónov balení antibiotík vydajú lekárne na Slovensku za rok, čím sa zaraďujeme medzi krajiny s vysokým užívaním antibiotickej liečby. Lekári upozorňujú na riziko antibiotickej rezistencie a problém s budovaním vlastného imunitného systému.
„Imunita je zodpovedná nielen za to, ako dokážeme zvládať infekcie a vírusy, ktoré napádajú náš organizmus, ale vypovedá aj o jeho celkovej obranyschopnosti, teda o kondícii nášho tela,“ hovorí všeobecný lekár Pavol Tibenský. „Ak cítime, že na nás ide choroba, obvykle nečakáme štandardné tri dni, či sa z nej vyvinie bakteriálna infekcia, alebo je to vírus a najmä ak ide o deti, často unáhlene siahame po antibiotikách, čo určite nie je dobrá cesta z hľadiska budovania imunity,“ upozornil lekár.
Antibiotická rezistencia na jednej strane a na strane druhej celkový životný štýl, najmä nedostatok spánku a pohybu, stres, zlá životospráva súvisiaca s konzumáciou polotovarov, mastných jedál, nedostatočným príjmom minerálov a vitamínov patria medzi najčastejšie chyby, ktoré robíme v budovaní vlastného imunitného systému. V zimnom období nedostatočne vetráme domy a byty, prekurujeme ovzdušie a najmä deti zbytočne vrstvíme oblečením a neotužujeme telo.
„Tieto chyby následne spôsobujú, že ľudia sú náchylnejší na ochorenia horných dýchacích ciest a v dôsledku slabej imunity nás môže ohroziť aj obyčajné prechladnutie či nádcha,“ hovorí doktor Tibenský.
Aby náš imunitný systém fungoval správne, mali by sme zaradiť do nášho jedálnička dostatok vitamínov a minerálov, uprednostniť by sme mali pestrú stravu a zabúdať by sme nemali ani na dostatočný pitný režim. Pravidelný pohyb, spánkový režim a probiotiká môžu našej imunite len pomôcť.