Melanóm vie diagnostikovať iba dermatológ. Na podozrivý útvar sa pozrie špeciálnou optikou, tzv. dermatoskopom, kde ho vidí v 20-násobnom zväčšení. Ak sa mu znamienko zdá byť podozrivé, odporučí ho chirurgicky odstrániť a definitívny verdikt povie až histológia (čiže kontrola vyrezaného tkaniva v laboratóriu pod mikroskopom). Onkodermatológovia neradi vidia, ak sa nejednoznačne pôsobiace útvary odstraňujú leptaním, mrazením dusíkom, odparením laserom či elektrickou ihlou. Dôvod je jednoduchý: Neostane nijaký materiál na histologické vyšetrenie, ktoré potvrdí alebo vylúči ich zhubnosť.
Chirurgické odstránenie podozrivého znamienka
Podozrivé kožné novotvary odstraňuje chirurg až po vyšetrení kožným lekárom. Menšie znamienka sa dajú doslova „vyštipnúť“ tzv. kruhovým skalpelom, pričom ranka vyžaduje jeden, dva stehy. Ak sa však vopred vie, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o melanóm, pacient je rovno odoslaný na onkochirurgické oddelenie, kde mu ho v narkóze odstránia aj s dostatočne širokým lemom kože.
Ak sa melanóm vyrezal len ako "bežné, resp. podozrivé znamienko“ pri miestnom umŕtvení a až neskôr sa histologicky potvrdí, že ide o závažný druh rakoviny kože, je potrebná "reoperácia“, pretože sa musí urobiť väčší rez. Počas nej sa vyreže aj dostatočný „bezpečnostný lem“ zdravej kože v okolí pôvodného miesta melanómu. Šírka tohto lemu závisí od štádia melanómu. Je to tak preto, že nádorové bunky sa nemusia nachádzať len v klinicky viditeľnom nádore, ale aj v jeho tesnom okolí.
Niekedy idú von aj uzliny
Pacientom je niekedy potrebné vybrať aj lymfatickú uzlinu (alebo viacero uzlín) v podpaží alebo v slabinách, kam melanóm často metastázuje. Lymfatické uzliny sú totiž ako filtre v potrubí – na istý čas zachytia nádorové bunky, ale nevedia ich zlikvidovať. Postihnutie uzlín je možné zistiť len s pomocou biopsie, čiže odstránené uzliny sa pošlú do histologického laboratória. Dobrá perspektíva vyliečenia je, ak sú vyšetrované uzliny negatívne (to znamená, že sa v nich nenašli nádorové bunky).
Kam najčastejšie melanóm metastázuje
Melanóm má vysokú schopnosť tvoriť metastázy lymfatickou a krvnou cestou. Môže metastázovať prakticky do všetkých orgánov a tkanív.
1. Najčastejšie však metastázuje do kože, podkožia. Na koži často pozorujeme predovšetkým „satelitné“ metastázy v okolí jazvy po vybratí pôvodného melanómu.
2. Do najbližších regionálnych lymfatických uzlín.
3. Najčastejším orgánovým postihnutím krvnou cestou sú metastázy do
- pečene
- pľúc
- mozgu
- kostí
- do vzdialenejších lymfatických uzlín.
Ako sa melanóm dá liečiť?
1: základná liečba primárneho melanómu – chirurgické riešenie (vyrezanie s dostatočným bezpečnostným lemom kože, ktorý závisí od hĺbky melanómu)
2: adjuvantná liečba (zabezpečovacia) v prípade vysoko rizikového ochorenia (cieľom je likvidácia mikrometastáz, ktoré nie sú odhaliteľné vyšetrovacími metódami, ale je vysoko pravdepodobný ich výskyt)
3: liečba prejavov metastatického šírenia ochorenia (lokálna liečba metastáz, rádioterapia, onkolytické vakcíny, tzv. cielená terapia BRAF+MEK inhibítormi, pre výber vhodnej liečby je veľmi dôležité testovanie prítomnosti mutácie génu BRAF), ďalej imunoterapia (monoklonálne protilátky, ktoré sú schopné spustiť protinádorové imunitné reakcie priamo v mieste nádoru), klasická chemoterapia (využíva sa len u pacientov, u ktorých nie je možné z rôznych dôvodov použiť moderné terapeutické postupy).
Pacienti s diagnózou C 43, čiže s melanómom, ostávajú v tzv. dispenzári. To znamená, že sú evidovaní v onkodermatologickej, prípadne onkologickej ambulancii (v závislosti od štádia melanómu) a mali by chodiť na pravidelné kontroly v predpísaných intervaloch (čas sledovania v závislosti od štádia melanómu je 5–10 rokov i viac).