Čoraz viac Slovákov trápi obezita. Skomplikoval covid jej liečbu?

Pacienti s obezitou a ďalšími pridruženými ochoreniami sa v čase covidu stali najohrozenejšou skupinou obyvateľstva. Podľa štúdie slovenských analytikov je na Slovensku každý šiesty dospievajúci obézny a za ostatných dvadsať rokov sa zdvojnásobila aj spotreba cukru na obyvateľa.

25.01.2022 06:00
strava, výživa, tučnota, obezita, tuk,... Foto:
Populácia obéznych pacientov s prirodzeným sklonom k zníženej fyzickej aktivite je v čase pandémie vystavená ďalšiemu riziku naberania hmotnosti.
debata

Populácia obéznych pacientov s prirodzeným sklonom k zníženej fyzickej aktivite je v čase pandémie vystavená ďalšiemu riziku naberania hmotnosti. Stávajú sa tak ešte rizikovejšími v súvislosti s covidom, ale zhoršuje sa aj ich dlhodobá prognóza a rozvoj ďalších pridružených ochorení. Ako zasiahla pandémia do manažmentu obéznych pacientov a ako vyzerá cesta takéhoto pacienta, ktorý sa rozhodol zmeniť svoj životný štýl? Na otázky odpovedali doc. MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD, MPH, prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie, Biomedicínske centrum SAV, prof. MUDr. Barbara Ukropcová, PhD. a doc. MUDr. Peter Minárik, PhD. zo Slovenskej obezitologickej asociácie a Biomedicínskeho centra SAV.

Video
Chirurg Igor Keher: Superobéznym pacientom zmenšíme žalúdok o vyše 80 percent

Kedy môžeme hovoriť, že človek trpí obezitou? Je jej indikátorom iba BMI?

Nadhmotnosť a obezitu v dospelej populácii najčastejšie posudzujeme pomocou BMI (Body Mass Index, index telesnej hmotnosti). Predstavuje podiel aktuálnej váhy v kilogramoch a druhej mocniny telesnej výšky v metroch (kg/m2). U dospelých osôb (> 18 rokov) je obezita definovaná ako BMI ≥ 30 kg/m2 a nadhmotnosť ako BMI 25 až 29,9 kg/m2.

BMI však nevypovedá o obsahu tuku ani o distribúcii tuku v organizme. Riziková je najmä obezita androidného typu (centrálna, abdominálna, viscerálna, tvaru jablka) charakterizovaná zmnožením vnútrobrušného tuku, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri rozvoji ochorení súvisiacich s obezitou. Podľa kritérií Medzinárodnej diabetologickej federácie je vnútrobrušná obezita definovaná obvodom pása viac ako 94 cm u mužov a viac ako 80 cm u netehotných žien pre európsku populáciu.

Z metód hodnotiacich zastúpenie telesného tuku máme k dispozícii pomer pás/výška (< 0,5 v norme, 0,5 až 0,6 zvýšené riziko, > 0,6 vysoké riziko), ktorý dobre koreluje s obvodom pása a vnútrobrušným tukom (podobne ako obvod pása).

Populárnou, bežne používanou a pritom spoľahlivou metódou celotelového merania množstva tukovej a beztukovej hmoty človeka je bioelektrická impedancia (BIA). Pri tomto vyšetrení sa horné aj dolné končatiny dotýkajú kovových elektród a následne sa meria elektrický odpor kože pri prechode elektrického prúdu nízkej intenzity a vysokej frekvencie. Elektrický odpor kože závisí od odlišnej vodivosti elektrického prúdu tukového tkaniva chudobného na vodu a beztukového tkaniva bohatého na vodu. Čím viac tuku telo vyšetrovaného obsahuje, tým sa nameria väčší elektrický odpor. Napojenie analyzátora na počítač a špecializovaný softvér umožní nielen presnú analýzu zloženia tela pri vstupnom a výstupnom vyšetrení, ale je aj veľmi dobrým motivačným prostriedkom v priebehu redukčnej liečby.

nadváha, obezita, BMI, meranie, obvod pása Čítajte aj Obezita zrejme urýchľuje starnutie mozgu, naznačuje medzinárodná štúdia

Koľko percent obéznych máme na Slovensku v dospelej populácii a koľko medzi deťmi?

V pásme nadhmotnosti (BMI ≥ 25 kg/m2) sa nachádzajú približne dve tretiny dospelej populácie. Sedem z desiatich slovenských mužov vo veku 18 až 64 rokov a šesť z desiatich žien rovnakého veku má nadhmotnosť alebo obezitu. Jeden zo štyroch mužov a jedna zo štyroch žien má obezitu (BMI ≥ 30 kg/m2), III. stupeň obezity (BMI ≥ 40 kg/m2) má viac ako 1 % dospelej populácie s prevahou žien.

Údaje o situácii v detskej populácii pochádzajú z COSI (Childhood Obesity Surveillance Initiative) projektu organizovaného WHO. Prevalencia nadhmotnosti/o­bezity bola u 8-ročných chlapcov podľa národných kritérií 9,9/8,8 %. Medzi 8-ročnými dievčatami prevalencia obezity dosiahla 7,5/9,5 %, čo zodpovedalo priemeru európskych krajín. Abdominálna obezita bola identifikovaná u 76,9 % detí s nadhmotnosťou­/obezitou. Podľa prác slovenských pediatrov 32,5 % obéznych detí má prítomný metabolický syndróm.

Vďaka HBSC (Health Behaviour in School-aged Children) projektu WHO je nám známa situácia aj medzi slovenskými adolescentmi. Medzi rokmi 2010 a 2018 výrazne klesol počet školákov, ktorí trpeli nadhmostnoťou a obezitou (11– a 13-roční chlapci, 11-ročné dievčatá). Naopak, u 15-ročných dievčat bol zaznamenaný nárast počtu tých, ktoré uvádzali nadhmotnosť alebo obezitu.

Môže byť obezita geneticky podmienená alebo je len výsledkom nášho životného štýlu?

Naša genetická výbava je prakticky rovnaká ako genetická výbava našich predkov – epidémia obezity je otázkou niekoľkých posledných dekád. A za také krátke obdobie sa významné posuny v našej genetickej informácii neodohrali. To, čo sa dramaticky zmenilo, je práve náš životný štýl, ktorý charakterizuje výrazné zvýšenie dostupnosti a konzumácie kaloricky bohatej potravy, sedavý spôsob života, poruchy spánku a stres. Pri konfrontácii s takýmito podmienkami má potenciál zvýšiť svoju hmotnosť väčšina populácie.

Inými slovami „gény sú náboje a prostredie stláča spúšť“. Ešte prednedávnom to bola evolučná výhoda – v dnešnej dobe je výsledkom tejto interakcie pandémia obezity, ktorá sa spája s mnohými ďalšími chronickými ochoreniami. A zvyšuje aj riziko ťažšieho priebehu covidu.

zuby, preventívna prehliadka, zubár Čítajte aj Viete ako súvisí obezita so zdravím zubov?

Až 90 % pacientov s diabetom 2. typu má nadváhu alebo obezitu. S akými ďalšími pridruženými ochoreniami sa obezita spája?

Obezita je predovšetkým chronická choroba, ktorá významne zvyšuje riziko vzniku ďalších závažných zdravotných ochorení a komplikácií. Existujú údaje, ktoré hovoria až o 236 chronických ochoreniach súvisiacich s nadhmotnosťou a obezitou. Ide nielen o metabolické (cukrovka 2. typu, poruchy metabolizmu lipidov), srdcovo-cievne ochorenia (artériová hypertenzia, srdcové infarkty, cievne mozgové príhody), ale aj o nádorové ochorenia, ako aj neurodegeneratívne ochorenia (Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba). V súčasnosti k týmto chronickým ochoreniam zaraďujeme aj covid. Riziko týchto chorôb sa zvyšuje s nárastom BMI.

Obezita zapríčiňuje vyššiu chorobnosť a invaliditu, významne zhoršuje kvalitu života a spoločenského uplatnenia obéznych jedincov. Navyše skracuje dĺžku života. Výdavky na zdravotnú starostlivosť spojené s liečbou obéznych pacientov sú až o 30 % vyššie ako u pacientov s normálnou hmotnosťou. S obezitou súvisia významné priame a nepriame náklady, ktoré zaťažujú zdravotnícky a sociálny systém. V Európe tieto náklady tvoria 2 až 8 % rozpočtu na zdravotnú starostlivosť a toto číslo sa bude zvyšovať s nárastom počtu obéznych osôb.

Sú v súvislosti s koronavírusom títo pacienti ohrození viac ako ostatná populácia?

Medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko ochorenia, hospitalizácie, ťažkého priebehu, nutnosti riadenej pľúcnej ventilácie a mortality, patrí okrem vyššieho veku najmä obezita a jej následné komorbidity – predovšetkým diabetes mellitus 2. typu a nealkoholová (metabolická) tuková choroba pečene.

Od marca 2020 pribúdajú údaje z rôznych metaanalýz o tom, že u dospelých obéznych osôb do 60 rokov je o 46 % vyššie riziko pozitivity na covid, o 113 % vyššie riziko hospitalizácie, o 74 % vyššie riziko prijatia na jednotku intenzívnej starostlivosti s ťažším priebehom ochorenia, s vyššou pravdepodobnosťou nutnosti intubácie a o 48 % vyššie riziko úmrtnosti.

strava, chudnutie, obezita, diéta Čítajte aj Zabráni chudnutie u seniorov demencii?

Pandémia so sebou, okrem iného, priniesla vyššiu konzumáciu polotovarov, menej pohybu, vo všeobecnosti podporila nezdravý životný štýl…

Medzi rizikové faktory covidu radíme aj samotné nevyvážené stravovanie a s ním spojenú nekvalitnú výživu bohatú na nasýtené mastné kyseliny, rafinované sacharidy a cukry, chudobnú na vlákninu, nenasýtené mastné kyseliny a antioxidanty. Podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) existuje 10 základných esenciálnych mikronutrientov, ktoré majú významný vplyv na správne fungovanie imunity a u ktorých sa sledoval potenciálny preventívny účinok proti covidu. Medzi ne patrí vitamín D, vitamín A, vitamín C, vitamín B6, foláty (soli kyseliny listovej), zinok, železo, meď a selén. Z makronutrientov sem patria esenciálne polynenasýtené mastné kyseliny, predovšetkým omega-3 mastné kyseliny. Momentálne sa sledujú účinky týchto látok v oblasti prevencie i podpornej liečby vírusových infekcií vrátane covidu.

K následkom pandémie patrí aj „dočasné“ zníženie pohybovej aktivity a prevaha sedavých aktivít. Epidemiologické opatrenia, ktoré sú dôležité v rámci prevencie šírenia infekcie, môžu ďalej významne redukovať dennú pohybovú aktivitu.

Pokles pohybu pri karanténe a sociálnej izolácii, či dokonca imobilizácia v dôsledku hospitalizácie znižujú kapacitu orgánov a imunitného systému odolávať vírusovej infekcii a zvyšujú riziko poškodenia respiračného, kardiovaskulárneho, pohybového systému či mozgu. Je to problematické najmä vzhľadom na potenciál cvičenia stimulovať imunitný systém a pozitívne ovplyvniť práve tie ochorenia, ktoré zhoršujú priebeh covidu, ako sú obezita, cukrovka, artériová hypertenzia a srdcovocievne ochorenia.

nadváha, obezita, BMI, meranie, obvod pása Čítajte aj Stigmatizácia ľudí s nadváhou nemotivuje, ale škodí im

Pohyb znižuje celkové kardiovaskulárne riziko, tlak krvi, má pozitívny vplyv na parametre metabolického syndrómu a inzulínovú senzitivitu, a teda znižuje riziko vzniku cukrovky 2. typu. Vo veľkej klinickej štúdii v Spojených štátoch sledovali vzťah medzi závažným priebehom covidu s potrebou hospitalizácie, intenzívnej starostlivosti, pľúcnej ventilácie, mortalitou a profilom pohybovej aktivity. Autori štúdie zistili, že pacienti, ktorí boli v priebehu posledných dvoch rokov málo aktívni, mali ťažší priebeh ochorenia, viac hospitalizácii a častejšiu potrebu intenzívnej starostlivosti, ako aj vyššiu mortalitu v porovnaní s pacientmi, ktorí napĺňali dávku pohybovej aktivity odporúčanú Svetovou zdravotníckou organizáciou.

Jednoznačne sa teda odporúča zaradiť pohyb do dennej rutiny, samozrejme s dodržiavaním všetkých epidemiologických opatrení. Začiatočníkom, resp. sedavým pacientom s obezitou sa odporúča začať s kratším cvičením s nízkou intenzitou, a postupne zvyšovať trvanie cvičenia a jeho intenzitu. Zvýšenie aktivity sa dá dosiahnuť aj prerušovaním sedavého správania, využívaním on-line tréningových programov, mobilných technológií (aplikácie v mobile) a rôznych fitnáramkov, ktoré môžu motivovať k pohybu.

strava, výživa, tučnota, obezita, tuk, hmotnosť, životospráva, jesť, obžerstvo, hamburger Čítajte aj Čoraz viac Slovákov trápi obezita. Skomplikoval covid jej liečbu?

Cesta obézneho pacienta, ktorý sa rozhodol zmeniť svoj život:

Ilustračné foto. Foto: SHUTTERSTOCK
strava, výživa, tučnota, obezita, tuk, hmotnosť, životospráva, jesť, obžerstvo, ovocie, zelenina, línia Ilustračné foto.

Aké sú predpoklady úspešného manažmentu obézneho pacienta?

Základom manažmentu je pri obezite jednoznačne úprava životného štýlu, ktorá zahŕňa najmä úpravu výživy a stravovacích návykov, pravidelný pohyb a psychologické poradenstvo. Komplexná zmena životného štýlu vyžaduje dlhodobé odborné vedenie a sledovanie, ktoré môže zabezpečovať nielen lekár, ale aj nezdravotnícky personál, teda odborníci, ktorí nemusia byť lekármi (výživový špecialista, kvalifikovaný tréner/fyziote­rapeut, psychológ). Takúto starostlivosť dnes v Európe poskytujú centrá na manažment obezity. Na Slovensku zatiaľ takéto centrum nebolo založené, ale komplexná starostlivosť sa ľuďom s obezitou už niekoľko rokov poskytuje v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied.

Aké podmienky musí pacient spĺňať, aby bola jeho liečba úspešná?

Veľmi dôležitá je motivácia pacienta, jeho odhodlanie k zmene, ochota spolupracovať a investovať do zmeny životného štýlu čas a energiu. Čiže je vhodné zamerať sa primárne na zmenu životného štýlu, a nie výlučne na hmotnosť. Redukcia hmotnosti môže byť úspešná relatívne rýchlo, ale pokiaľ sa nespája s dlhodobými zmenami stravovacích a pohybových návykov, šanca na jej dlhodobé udržanie je nízka. Kontraproduktívne sú nerealistické očakávania a spoliehanie sa na rýchle riešenia pomocou zaručene efektívnych, „zázračných“ diét a programov.

Koho by mal takýto pacient ako prvého kontaktovať?

Logickým prvým kontaktom je praktický lekár. V spolupráci s nezdravotníckym personálom (tréner, výživový špecialita, psychológ) má praktický lekár potenciál dlhodobo manažovať pacienta s obezitou – a takto to v niektorých krajinách aj funguje. Ľudia s obezitou, ktorí majú záujem riešiť svoju telesnú hmotnosť (zmenu životného štýlu), sa môžu prihlásiť aj priamo v obezitologickej ambulancii Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied.

Aké sú možnosti liečby obezity a aké sú náklady na túto liečbu?

Dosiaľ sme boli v našej klinickej praxi zameraní na riešenie chronických ochorení súvisiacich s obezitou (cukrovka 2. typu, artériová hypertenzia, poruchy metabolizmu tukov), čo sú na liečbu nákladné ochorenia. Zdravotné náklady sa ďalej navyšujú v prípade rozvoja srdcovocievnych ochorení. Narastajú náklady pri invalidizácii. Obezita vedie k skráteniu dĺžky života a podstatne zhoršuje kvalitu života.

V súčasnosti napriek tomu, že obezitu považujeme za chronické ochorenie, jej liečba nie je hradená zo zdravotného poistenia. Liečbu predpisuje lekár, pacient si ju hradí sám.

debata chyba
Viac na túto tému: #vedci #lekári #obezita #ochorenia #BMI #nadhmotnosť #chronické choroby