Vysoký krvný tlak
- Mnohí z nás netušia, aké hodnoty má ich krvný tlak a veľa ľudí nevie, aké majú byť jeho optimálne hodnoty. Veď čo nebolí, to väčšia z nás nerieši. Srdce pumpuje krv cez cievy a tým vytvára určitý tlak, bez ktorého by krv nemohla v tele obiehať. Krvný tlak zabezpečuje, že sa krv dostane do všetkých častí tela. Ak je človek zdravý, aj jeho cievy sú pružné. Keď srdce cez ne prečerpáva krv, roztiahnu sa. Miera rozšírenia závisí od toho, koľko sily vynakladá srdce na vypudenie krvi.
- Srdce bije v pokoji približne 60– až 80-krát za minútu. Tlak stúpa pri kontrakcii srdcového svalu a klesá medzi dvoma údermi. Tlak sa mení z minúty na minútu so zmenami polohy tela, pri cvičení, spánku, pri zmene počasia, pri strese a podobne.
- Väčšina dospelých s vysokým krvným tlakom má tzv. esenciálnu hypertenziu, čo znamená, že príčina vysokého tlaku nie je známa. Iba malá skupina má tzv. sekundárnu hypertenziu, čo znamená, že príčina je známa a potenciálne aj odstrániteľná. Zvýšený tlak krvi nemávame iba vtedy, ak sme v strese alebo máme vážne psychické problémy.
- Hypertenzia je v súčasnosti veľmi častým a súčasne aj závažným zdravotným problémom. Jej výskyt na Slovensku patrí medzi najvyššie spomedzi všetkých okolitých krajín, odhaduje sa až na 42 %, pričom u osôb nad 60 rokov má vysoký tlak viac ako 65 % ľudí. Ešte väčším problémom je fakt, že hypertenzia je na Slovensku nielen nedostatočne liečená, ale navyše veľké percento ľudí s hypertenziou neužíva vôbec žiadnu liečbu, či už o hypertenzii vie, alebo nie. Podľa dostupných údajov má hypertenziu v súčasnosti adekvátne liečenú asi 20 % ľudí.
- Hoci príčiny hypertenzie vo väčšine prípadov nie sú známe, mnohé tzv. rizikové faktory podstatne zvyšujú šancu pre jej vznik. Niektoré vieme ovplyvniť, iné nie. Medzi ovplyvniteľné môžeme zaradiť obezitu, slané jedlá, nadmernú konzumáciu alkoholu, nedostatok pohybu, nadmerný stres. Tími neovplyvniteľnými sú rasa, genetická predispozícia či vyšší vek.
Cholesterol
- V rebríčku ochorení srdca a ciev patrí našej krajine nelichotivé miesto. Takmer 52 percent všetkých úmrtí ide totiž práve na vrub kardiovaskulárnych chorôb. Príčina tohto stavu je pomerne jednoduchá. Deväť z desiatich Slovákov má nielen minimálne jeden závažný rizikový faktor, väčšina ich má dva či tri. Patrí k nim vysoký krvný tlak, vysoké hodnoty cholesterolu, nadváha, nesprávny životný štýl. Problém je o to zložitejší, že ani jeden z rizikových faktorov nebolí a nesignalizuje, že hrozí infarkt či mozgová príhoda. Redukciou rizík však možno znížiť riziko úmrtia na ochorenia srdca a ciev až o 80 percent.
- Každé zníženie „zlého“ LDL cholesterolu len o jedno percento je spojené so znížením srdcovo-cievneho rizika o dve percentá.
- Len tretina ľudí vie, že maslo, šľahačka, vnútornosti, topené syry neprospievajú zdraviu. Všetky patria do skupiny nasýtených mastných kyselín, teda tých „zlých“. Okrem „zlých“ však poznáme aj „dobré“, nenasýtené. Z nich najdôležitejšie sú omega-3 polynenasýtené mastné kyseliny (n-3 PUFA) a omega-6 (n-6 PUFA). Tieto si telo nevie samo vytvoriť a je odkázané len na ich prívod potravou. Obsahujú ich najmä ryby, ľanový olej, vlašské orechy, olej z repky olejnej, strukoviny, horčičné semená, v menšom množstve mandle, lieskové orechy.
Aké sú normálne hladiny tukov v krvi
- 5 – celkový cholesterol – nižšie hodnoty sú považované za normálne
- 3 – LDL cholesterol – vítané sú nižšie hodnoty, u pacientov, ktorí majú aspoň dva rizikové faktory aterosklerózy, je táto hodnota pod 2,5 a napokon u vysokorizikových pacientov (napríklad po infarkte) by mala byť pod 1,8
- 2 – triglyceridy – nižšie hodnoty sú žiaduce, ideálne pod 1,7. Často bývajú zvýšené u diabetikov, obéznych pacientov, resp. u ľudí s nedostatkom pohybovej aktivity
- 1 – HDL cholesterol – keďže tento cholesterol nás chráni pred aterosklerózou, žiaduce sú hodnoty vyššie ako 1. Ak je hodnota vyššia ako 1,6, potom je možné odrátať z hľadiska prognózy jeden rizikový faktor. Ľudia, ktorí majú veľmi vysoký HDL cholesterol (nad 2,0), sa často dožívajú vysokého veku, pokiaľ nemajú iné rizikové faktory aterosklerózy
Zvýšená srdcová frekvencia
- Srdce sa pravidelne rytmicky sťahuje podľa podnetov, ktoré vznikajú v srdcovom svale. Počet srdcových sťahov môžeme nahmatať ako tep.
- Srdcová frekvencia je dôležitým znakom funkcie a výkonnosti srdcovo-cievneho systému a je tiež nezávislým rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení.
- U zdravého človeka sa prirodzene mení podľa záťaže, v pokoji dosahuje okolo 60 úderov za minútu, pri fyzickej aktivite môže vzrásť aj na 100 úderov. U zdravého človeka je zvýšená srdcová frekvencia pozitívna – nastáva vtedy, keď má organizmus vyššie nároky na spotrebu kyslíka a zrýchlením tepu ich pomáha srdcu naplniť. No u človeka, ktorý má ochorenie srdca, škodí, pretože srdce ešte viac vyčerpáva – čím viac sa srdce núti k vyššiemu výkonu, tým viac slabne a jeho stav sa ešte viac zhoršuje. Nejde teda o priaznivý kompenzačný mechanizmus ako u zdravých ľudí, ale o rizikový faktor, ktorý zhoršuje prognózu srdcovo-cievnych ochorení.
- Zvýšená pokojová srdcová frekvencia je spojená so zvýšeným rizikom úmrtí, infarktu myokardu a hospitalizácií pre srdcové zlyhávanie u pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami.
- Srdcovú frekvenciu je možné ovplyvniť aj hlbokým dýchaním či každodennou chôdzou.
- Merať si pulz treba v pokoji, najlepšie v ľahu, po 5 minút trvajúcom zotrvaní na lôžku. Laici sa môžu pokúsiť nahmatať si pulz na krčnej alebo zápästnej tepne. Na hodinkách, najlepšie so sekundovou ručičkou, odrátame desať sekúnd a počet tepov násobíme šiestimi. Výsledok znamená pokojový alebo východiskový pulz za minútu, ktorý by mal správne dosahovať hodnoty medzi 50 až 60 údermi srdca. Dnes pulz merajú aj mnohé merače krvného tlaku (tonometre).
- Srdcová frekvencia sa stáva nezávislým rizikovým faktorom úmrtnosti na srdcovo-cievne ochorenia.
- Kedy by ste sa mali mať na pozore: ak váš pulz ráno po prebudení alebo inak v pokoji dosahuje vyše 70 úderov za minútu; po výstupe na druhé poschodie musíte oddychovať, nápadne zblednete, prípadne vás obleje studený pot, cítite vystupňované búšenie srdca, úzkosť; po výstupe na druhé poschodie vám pulz vyskočí na viac ako 95 úderov za minútu; ešte ani 10 minút po námahe sa váš pulz nespomalil pod 80 úderov za minútu.
Ochorenie periférneho cievneho systému
- Je častá forma skrytých ochorení periférnych ciev, pri ktorom sa cievy, ktoré nevedú priamo do srdca alebo mozgu, upchávajú nánosmi tukových látok a iných látok. Tento proces je oveľa známejší pod pojmom ateroskleróza.
- Ochorenie postihuje milióny ľudí. Takmer tri štvrtiny z nich nikdy nemali žiadne príznaky, tie sa častejšie dostavujú až v staršom veku. Má ich približne 20¤% populácie staršej ako 70 rokov.
- Vysoké riziko vzniku ochorenia majú: fajčiari, diabetici, ľudia s vysokým krvným tlakom alebo vysokou hladinou cholesterolu.
- Pri liečbe je rozhodujúca rýchla diagnóza. Ľudí s týmto ochorením 6– až 7-krát viac ohrozuje vznik infarkt alebo mozgovej porážky.
- Veľa ľudí pritom nemá žiadne zjavné príznaky, najmä kým je choroba v počiatočných štádiách.
Fibrilácia predsiení
- Počas predsieňovej fibrilácie predsiene bijú príliš rýchlo a neúčinne, krv v tejto časti srdca prúdi pomalšie a má tendenciu zrážať sa. Ak sa krvná zrazenina z predsiene odtrhne, putuje do krvného riečiska, z ktorého sa môže dostať do mozgu – vzniká mozgová porážka, ktorá je u mnohých prvým príznakom.
- Väčšinou sa prejavuje nepríjemným búšením srdca, zvýšenou únavnosťou, nepravidelným srdcovým rytmom alebo akoby „poskakovaním“ srdca v hrudi, niekto môže mať aj závraty, bolesti v hrudníku alebo dýchavičnosť.
- Často vzniká u starších osôb (nad 65 rokov), u ľudí s vysokým tlakom, u ľudí po infarkte, u ľudí s poškodením srdcových chlopní alebo po prekonaní reumatickej horúčky v mladosti, niekedy sa spája s vrodenými srdcovými chybami alebo so zvýšenou činnosťou štítnej žľazy. Môže vzniknúť aj u ľudí s akútnym alebo chronickým ochorením pľúc.
Angina pectoris
- Je opakovaná tlaková alebo pálivá bolesť za hrudnou kosťou, môže sa prejaviť ako napätie, bolesť, pocit plnosti, nepríjemný tlak.
- Niekedy táto bolesť vystreľuje do ľavej ruky, do chrbta, krku, čeľuste alebo do žalúdka, môže tiež spôsobovať znecitlivenie a stŕpnutie pliec, ramien alebo zápästí. Objavuje sa pri nedostatočnom zásobení srdcového svalu krvou a kyslíkom, preto sa záchvaty často vyskytujú pri fyzickej námahe alebo pri emocionálnom strese.
- Hlavnou príčinou jej vzniku je ateroskleróza. Vznik anginy pectoris aj infarktu vyvoláva nedostatočný prietok krvi v srdcovom svale. Pri angíne je prietok nižší najmä vtedy, keď srdce musí ťažšie pracovať. Tento dočasne znížený prietok krvi vedie k nepríjemným pocitom v hrudníku. Záchvat nepoškodzuje srdcový sval natrvalo, ale vedľajšie problémy, ktoré toto ochorenie spôsobuje, môžu viesť k infarktu.