Výskyt myómov narastá s vekom

Dobrou správou je, že z myómov sa len zriedkavo vyvinie rakovina. Ide o nádory, ktoré sa vyvíjajú z normálnych svalových buniek maternice. Príčina ich vzniku nie je celkom jasná, poznáme len faktory, ktoré zvyšujú ich výskyt. Zvýšené riziko majú napríklad ženy, ktoré začali skoro menštruovať, a takisto tie, u ktorých menopauza (posledná menštruácia) nastúpi neskoro. Myómy totiž patria medzi tzv. hormonálne závislé nádory, ich rast stimulujú okrem rastových hormónov najmä ženské pohlavné hormóny, najmä estrogén. Aj preto postihujú ženy v reprodukčnom veku, čiže také, ktorých organizmus je ešte hormonálne aktívny. Myómy sa preto netvoria pred pubertou a obyčajne ani po menopauze, keď už činnosť vaječníkov definitívne vyhasne. Medzi príčiny zvýšeného výskytu patrí aj rodinná predispozícia, obezita či nekontrolovaný vysoký krvný tlak.

Bez príznakov, ale aj závažné príznaky

Myómy môžu narásť do rôznej veľkosti a môže ich byť aj viac. O bezpríznakovom myóme sa žena dozvie obyčajne len pri rutinnom gynekologickom vyšetrení. „To, že v dutine maternice mám myóm, som sa dozvedela náhodne počas preventívnej gynekologickej prehliadky, keď mi lekárka robila vaginálny ultrazvuk,“ hovorí 39-ročná Renáta z Bratislavy. „Nespôsobuje mi nijaké ťažkosti, otehotnieť už neplánujem a gynekologička povedala, že v mojom veku je to pomerne bežná diagnóza. Takže ho iba pozorujeme.“

Myómy však môžu spôsobovať nepravidelné menštruačné krvácanie, silný menzes, s ktorým následne súvisí vznik anémie z nedostatku železa, bolesť a pocity tlaku v podbrušku. Môžu byť dokonca príčinou neplodnosti či predčasného pôrodu, pretože sval maternice s myómom má zvýšený sklon k sťahovaniu. „Tesne pred vytúženým otehotnením mi lekár na vonkajšej strane maternice objavil dva dvojcentimetrové myómy,“ spomína 41-ročná Martina, dnes už mama takmer dvojročného syna. Nemuselo to však tak šťastne dopadnúť. Prudký nárast hladín hormónov počas tehotenstva spôsobil, že jej myómy začali prudko rásť, až na ultrazvuku splynuli do jedného. „Vyzeralo to hrozivo – malý zárodok ako hrášok a vedľa neho obrovský myóm. Postupne narástol až na 10 cm, prerástol do steny maternice a pretláčal sa aj dovnútra. Tehotenstvo, našťastie, prebiehalo bez problémov až do 24. týždňa, keď myóm odumrel, vyvolal však kontrakcie maternice. Skončila som v nemocnici s infúziami na zastavenie sťahov. Syna som riadne donosila, maternica mi však tvrdla až do pôrodu,“ hovorí žena, ktorá sa veľa rokov predtým pokúšala otehotnieť.

Dôležité je umiestnenie a veľkosť myómov

Myómy môžu rásť pod sliznicou maternice a vyklenúť do jej vnútra, prerastať jej stenou a niektoré vyčnievajú z maternice navonok. Zatiaľ kým prvé dve lokalizácie spôsobujú najmä problémy s menštruačným krvácaním či schopnosťou otehotnieť, veľké myómy z vonkajšej strany maternice môžu dokonca utláčať okolité orgány. Závisí teda od ich umiestnenia, rastu, veľkosti. Ak myóm napríklad tlačí na močovú rúru, môže obmedziť vyprázdňovanie močového mechúra, s čím súvisia časté zápaly. Aj malý myóm v mieste ústia vaječníkov môže zapríčiniť neplodnosť. Myóm môže byť príčinou zápchy, ak tlačí na príslušnú časť čreva atď. V každom prípade vedia myómy poriadne znepríjemniť život a výdavky na invazívne zákroky v súvislosti s myómami sú vo vyspelých krajinách západnej Európy porovnateľné s výdavkami na liečbu rakoviny krčka maternice.

„Možnosti terapie môžeme v zásade rozdeliť do niekoľkých skupín,“ vysvetľuje gynekologička MUDr. Zuzana Vaclavová. ,,Patrí sem zmenšenie veľkosti nádoru, zníženie závažnosti krvácania a napokon odstránenie samotného myómu alebo celej maternice. To, pre akú liečbu sa rozhodneme, závisí od závažnosti príznakov, veku ženy, umiestnenia a veľkosti myómu. Záleží na rozhodnutí pacientky zachovať maternicu a plodnosť." Samozrejme, že odstránenie maternice (hysterektómia) by malo byť poslednou možnosťou. Aj keď tento zákrok neznamená automaticky odstránenie vaječníkov a s nimi súvisiacu predčasnú menopauzu. Je to však veľká gynekologická operácia, navyše často môže viesť k depresiám, pocitu straty ženskosti, zmenám v sexuálnej citlivosti a podobne. Podľa jednej štúdie, na ktorej sa zúčastnilo 314 žien, bolo spočiatku až 90 % z nich vyrovnaných s tým, že im odstránia maternicu. V priebehu troch rokov po zákroku polovica z nich priznala ľútosť nad stratou plodnosti a vyše 30 % pociťovalo stratu ženskosti.

Hormóny verzus invazívne metódy

Liečba môže byť chirurgická a nechirurgická. Liečba liekmi znamená užívanie hormonálnych preparátov. Výhodou je, že ide o neinvazívny postup, účinok spočíva najmä v zmiernení silného krvácania, ktoré sa však často zmení na nepravidelné. Odporúča sa len u pacientok s malými myómami, na ich veľkosť však terapia nemá vplyv. V prípade hormonálneho vnútromaternicového telieska uvoľňujúceho lokálne v maternici gestagén levonorgestrel je efekt podobný ako pri hormonálnej antikoncepcii, nesmie sa však použiť v prípade veľkých myómov vnútri maternice a vplyv na zmenšenie veľkosti myómov je kontroverzný.

Na zmenšenie veľkosti myómov pred plánovanou operáciou sa používajú hormonálne lieky nazývané aj agonisti gonádoliberínu. Ich najzávažnejším nežiaducim účinkom je rednutie kostí, ale len v prípade, ak sa liečba používa viac ako 6 mesiacov. Pol roka by preto mala byť horná hranica užívania týchto preparátov. Sprevádzajú ich nežiaduce účinky rovnaké ako príznaky prechodu. Novinkou je účinná látka ulipristal acetát, ktorá blokuje rast myómov s pomocou ženského pohlavného hormónu progesterónu. Používa sa takisto v rámci predoperačnej liečby a jej trvanie je obmedzené na tri mesiace. Výhodou terapie je to, že sa nespája so závažnými menopauzálnymi vedľajšími účinkami.

Veľa sa hovorí o embolizácii tepien maternice. Tie totiž poskytujú až 94 % krvi, ktorými sú zásobované myómy. Prerušenie toku krvi cez tieto artérie vedie k zmenšeniu myómu. Špeciálne vyškolený rádiológ teda zablokuje zásobovanie myómu krvou zavedením tenkého katétra z malého vpichu v slabinách pod kontrolou rtg. Možná je aj myomektómia, čo je zákrok odstraňujúci len myómy. Môže sa vykonávať rôznymi technikami: hysteroskopicky (s pomocou špeciálneho optického prístroja zavádzaného cez pošvu), laparoskopicky i klasickou operáciou.

Poslednou možnosťou je odstránenie maternice, ktoré síce problémy s myómami vyrieši definitívne, ale má mnohé nevýhody v podobe chirurgických či pooperačných komplikácii a predovšetkým znamená stratu plodnosti.

(Zdroj: autorkou upravená a doplnená prezentácia MUDr. Zuzany Vaclavovej)

(Zdroj: autorkou upravená prezentácia MUDr. Zuzany Vaclavovej)