Možnosti, ako sa môže cestovateľ, ktorý má v pláne navštíviť Afriku, chrániť, resp. aký k malárii zachová postoj, má dve. Buď bude užívať antimalariká – týždeň pred cestou, počas pobytu a tri-štyri týždne po návrate domov. Druhú možnosť uprednostňujú v ostatnom čase viacerí. Ak na sebe zbadajú príznaky tohto zákerného ochorenia, okamžite konajú a začnú sa liečiť. Doc. MUDr. Katarína Holečková, PhD. z Kliniky infektológie a geografickej medicíny UN Bratislava však upozornila, že v druhom prípade musia byť o malárii veľmi dobre poučení, nie je totiž dôležitejšie nič, ako maláriu rozpoznať.
Malária, ktorá je spôsobená plazmódiom, sa považuje za najväčšie medicínske mimikry. Doktorka Holečková vysvetlila, že prebieha akokoľvek, čiže pod obrazom rôznych ochorení. A to je zradné. Začína sa prejavovať ako chrípka, skončiť sa môže až smrťou. „V Afrike som opakovane pracovala a pacienti na maláriu mi zomreli, napriek tomu, že som ich liečila,“ povedala. Na mysli mala čiernych obyvateľov s určitými protilátkami. „Bieleho človeka, ktorý zavíta do Afriky, by som v zmysle imunity nazvala naivný. Ak sa s maláriou nestretol, pre plazmódium je dobrou živnou pôdou na to, aby tam vyvolal, čo chce,“ skonštatovala ďalej lekárka, ktorá je jednoznačne za to, aby ľudia, ktorí idú do oblastí, kde malária hrozí, volili možnosť užívania antimalarík.
Kedysi bol na slovenskom trhu dostupný len jeden druh antimalarík, dnes ich je asi päť. Pri predpisovaní berie lekár do úvahy oblasť, do ktorej klient ide a tiež jeho solventnosť. Drahšie antimalariká majú totiž oveľa menej vedľajších účinkov. Užívať sa však musia každý deň, kým lacnejšie alternatívy raz za sedem dní. „Tieto lacnejšie antimalariká majú veľa vedľajších účinkov – hučanie, vedľajšie zvuky, nespavosť, dokonca sa uvádzajú aj halucinácie. V tomto smere som skeptická. Užívala som ich tri mesiace a nič mi nebolo. Síce som horšie spala, ale to som pripisovala cudziemu prostrediu,“ porozprávala o svojej skúsenosti s antimalarikami pani doktorka Holečková. Pozná pacientov, ktorí si tieto nežiadúce účinky už podvedome pripísali.
Avšak pozor, užívanie antimalarík nezaručuje na sto percent, že malária človeka nedobehne. Môže sa to stať, choroba v tom prípade má ale oveľa ľahší priebeh. „Mali sme niekoľko cestovateľov, ktorí profylaxiu neužívali a po návrate na Slovensko zomreli,“ oznámila infektologička. Tiež si pamätá na prípady s ťažkým priebehom. Ani po návrate domov netreba maláriu podceňovať. Ak sa objaví teplota, môže v tele prebiehať. A je jedno, či pacient antimalariká užíval alebo nie.
Odhliadnuc od toho, či cestovateľ, ktorý mieri do Afriky, užíva či neužíva antimalariká, mal by používať repelenty a spať pod moskytiérou. V tom prípade je riziko ochorenia oveľa menšie. Komár útočí najviac podvečer a v noci, nie za slnka.
Traduje sa, že antimalariká škodia na pečeň. Doktorka Holečková si to však nemyslí. „Závisí to od toho, na ako dlho klient do Afriky cestuje. Ak na dva týždne, lieky mu neublížia.“ Upozornila zároveň na to, že lieky by sa nemali kombinovať s alkoholom.
Na otázku, ako je možné, že proti malárii stále neexistuje očkovacia vakcína, doktorka Holečková odpovedá: „Pretože plazmódií je niekoľko druhov a majú nesmierne komplikovaný životný cyklus. Čím je viac kmeňov, tým ťažšie je vyrobiť vakcínu.“ Takisto sa presne nevie, v ktorom momente by mala vakcína infekcii zabrániť. Či potom, ako sa komár prisaje a začne vypľúvať vývojové formy plazmódia, alebo keď už je v pečeni či niekde ďalej. „Vakcína sa pripravuje, je to jedným z cieľov Svetovej zdravotníckej organizácie, pretože malária ročne zabíja nesmierne množstvo ľudí,“ uzavrela MUDr. Holečková.