Nedovoľme chorobe ohrozovať naše pľúca

Chronická obštrukčná choroba pľúc je ešte stále podceňované, no pritom rozšírené chronické ochorenie, ktoré prináša život ohrozujúce komplikácie. Vďaka správnej liečbe je možné spomaliť jej rozvoj a významne zvýšiť kvalitu života pacientov, ale chorý musí s lekárom spolupracovať.

02.12.2012 07:00
MUDr. Marta Hájková Foto:
MUDr. Marta Hájková, hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre pneumológiu a ftizeológiu.
debata

„Ide o veľmi vážne a pre väčšinu pacientov smrteľné ochorenie. Prognóza pacientov v pokročilých štádiách ochorenia je podobná ako pri karcinóme pľúc alebo ťažkom srdcovom zlyhávaní,“ hovorí pneumologička MUDr. Marta Hájková, hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre pneumológiu a ftizeológiu. "Výrazne zhoršuje zdravotný stav pacienta a dramaticky znižuje jeho kvalitu života. Súčasne ovplyvňuje život celej rodiny a okolia pacienta.“

Ide o rozšírené ochorenie? Koho najčastejšie postihuje?
Aj keď sa môže vyskytnúť v priebehu dospelosti v akomkoľvek veku, dokonca aj u tridsiatnikov, najčastejšie sa prejaví okolo 50. roku života. Kým v minulosti sa týkalo najmä mužov, v súčasnosti sa už výskyt u oboch pohlaví vyrovnáva – muži tvoria 56 a ženy 44 percent pacientov. Prispieva k tomu nielen stúpajúci počet žien fajčiarok, ale aj fakt, že dýchacie cesty žien sú na škodlivé účinky dymu citlivejšie.

Aký je jeho priebeh?
Aj keď chronická obštrukčná choroba pľúc postihuje predovšetkým pľúca, súčasne má dôsledky na celý organizmus. V pokročilých štádiách ochorenia pacienti trpia na zlyhávanie dýchacej sústavy, pričom priebeh ochorenia je prerušovaný tzv. akútnymi exacerbáciami, čo sú náhle výrazné zhoršenia stavu, ktoré zvyčajne vyžadujú hospitalizáciu a sú spojené s vysokou úmrtnosťou. Veľmi častou príčinou exacerbácií býva infekcia dýchacích ciest, na ktorú sú títo pacienti veľmi náchylní. Exacerbácie môžeme prirovnať napríklad k náhlym srdcovým alebo mozgovým ischemickým príhodám, ako je napríklad infarkt myokardu. Spolu s postihnutím pľúc dochádza aj k poškodzovaniu ďalších orgánových systémov. Medzi najzávažnejšie patria ischemická choroba srdca, srdcové zlyhanie, rakovina pľúc, depresia, cukrovka, málokrvnosť, slabosť a úbytok kostrového svalstva či rednutie kostí – osteoporóza.

Dá sa vzniku obštrukčnej choroby pľúc predchádzať?
Prvým krokom prevencie je nefajčiť. Potrebná je nielen osveta, ale aj spolupráca pri príprave a schvaľovaní legislatívnych opatrení smerujúcich k zákazu fajčenia v pracovnom prostredí a na verejných priestranstvách. Ako ukazujú skúsenosti, zanechanie fajčenia je najdôležitejšou intervenciou, ktorá kedykoľvek, už aj pri rozvinutom ochorení, predlžuje život a zlepšuje jeho kvalitu.

Pri akých príznakoch by mal človek navštíviť lekára?
Medzi najdôležitejšie klinické príznaky patrí dýchavica, chronický kašeľ a chronická tvorba hlienu. Ich prítomnosť, zhoršovanie v priebehu času, zhoršujúca sa tolerancia fyzickej námahy a vystavenie inhalovaným škodlivým časticiam by mali viesť pacienta k lekárovi.

Aký lekár ju diagnostikuje?
V praxi je to najčastejšie praktický lekár, ktorý by mal poznať svojho pacienta a zhodnotiť včas klinické symptómy ochorenia, vystavenie rizikovým faktorom, údaje o chorobe v rodinnej anamnéze. Ak má pacient fajčiar typické príznaky, ktorými sú kašeľ s vykašliavaním hlienu, dýchavica viazaná na námahu, alebo pociťuje tieseň na hrudníku, je dôležité, aby vyhľadal odborného pľúcneho lekára, ktorý stanoví definitívnu diagnózu.

Aký je postup pri diagnostike?
Pacient je posudzovaný komplexne a sám sa podieľa na zhodnotení stupňa svojho ochorenia. Samotná diagnostika nie je zaťažujúca ani zdĺhavá. Pre potvrdenie klinickej diagnózy je potrebné urobiť spirometrické vyšetrenie, ktorým určíme aktuálne hodnoty pľúcnych funkcií a ich zmenu po podaní inhalačného lieku. Súčasťou vyšetrenia býva aj RTG snímka hrudníka na posúdenie stupňa patologických zmien na pľúcach. Vo väčšine prípadov RTG vyšetrenie odhalí aj jedno z najnebezpeč­nejších sprievodných ochorení – karcinóm pľúc. Ak je to potrebné, odborný lekár vykoná aj vyšetrenia z odobratej krvi a hlienu, doplní vyšetrenie hrudníka počítačovou tomografiou a osloví ďalších odborníkov, ak má podozrenie na rozvíjajúce sa sprievodné ochorenia.

Dá sa chronická obštrukčná choroba pľúc liečiť?
Nie je možné úplne ju vyliečiť v tom zmysle, že sa nedá zvrátiť už vzniknuté poškodenie pľúcneho tkaniva. Vhodná liečba však dokáže zmierniť alebo odstrániť príznaky ochorenia, znížiť frekvenciu a závažnosť exacerbácií, čo sú náhle výrazné zhoršenia stavu, ktoré zvyčajne vyžadujú prijatie do nemocnice a sú spojené s vysokou úmrtnosťou, znížiť frekvenciu hospitalizácií pacienta, zlepšiť jeho celkový zdravotný stav, zvýšiť toleranciu fyzickej záťaže a jednoznačne zvýšiť jeho kvalitu života. Hlavnými cieľmi liečby sú teda zmiernenie aktuálnych ťažkostí a súčasne obmedzenie dlhodobejších ri­zík.

Čo obsahuje liečba?
V prvom rade je potrebné pristúpiť k preventívnym opatreniam, najmä k ukončeniu fajčenia, týchto pacientov je žiaduce pravidelne očkovať chrípkovou a pneumokokovou vakcínou. Ďalším krokom je dôsledná výchova a poučenie pacienta o zásadách životného štýlu, o správnom užívaní liekov a vyhýbaní sa rizikovým faktorom. Veľký význam má každodenná dychová rehabilitácia v domácom prostredí po predchádzajúcom nácviku s odborníkom a fyzická aktivita primeraná pľúcnemu postihnutiu. Farmakologická liečba je neodmysliteľnou súčasťou liečby. Máme k dispozícii širokú paletu liekov, ktoré zmierňujú zápal v dýchacích cestách i v celom organizme a predovšetkým zlepšujú pľúcne funkcie. V pokročilých štádiách pomáha liečba kyslíkom alebo aj podpora dýchania špeciálnymi prístrojmi tzv. neinvazívna ventilácia. U starostlivo vybraných pacientov, ktorí spĺňajú kritériá, môže byť ako najvyšší stupeň liečebnej intervencie zvažovaná aj transplantáci­a pľúc.

Ako by mal vyzerať životný štýl pacienta, aby predchádzal postupu ochorenia a mohol žiť čo najplnohodnot­nejšie?
Základom životného štýlu by v prvom rade malo byť zanechanie fajčenia a spolupráca s lekármi, respektíve s ďalšími zdravotníckymi pracovníkmi pri manažmente ochorenia. Treba začať vhodným stravovaním – konzumovať biologicky hodnotné potraviny, hlavne bielkoviny a zeleninu, dodržiavať pitný režim, spolu s každodennou fyzickou aktivitou úmernou klinickému stavu a dychovou rehabilitáciou. Pacient musí pravidelne užívať lieky. Dôležité je absolvovať pravidelné kontrolné vyšetrenia u lekára a riadiť sa jeho pokynmi.

debata chyba