Aké sú zásadné rozdiely medzi liekom a výživovým doplnkom. Dokážu ich ľudia rozpoznať?
Liek sa v zmysle platnej legislatívy definuje ako liečivo alebo zmes liečiv a pomocných látok upravených technologickým procesom do liekovej formy, napríklad do tabliet, kapsúl a podobne a určených na ochranu pred chorobami, na diagnostiku chorôb alebo na ovplyvňovanie fyziologických funkcií. Lieky sa vydávajú len vo verejných lekárňach na lekársky predpis alebo bez lekárskeho predpisu ako takzvané voľnopredajné lieky. Výživové doplnky sú potraviny na doplnenie prirodzenej stravy, ktoré sú koncentrovanými zdrojmi živín, ako sú vitamíny a minerálne látky alebo iných látok s výživovým alebo fyziologickým účinkom. Často sú dostupné v dávkovanej forme, ako sú kapsuly, pastilky, tablety, piluly, vrecúška s práškom, ampulky, kvapky, a preto si ich pacienti a verejnosť často zamieňajú s liekmi. Označovanie, prezentácia, a reklama nesmú prisudzovať výživovým doplnkom schopnosť prevencie, liečby alebo vyliečenia ľudských chorôb alebo sa odvolávať na také schopnosti. Pri označovaní, ponúkaní a reklame výživových doplnkov sa nesmie uvádzať žiadna informácia, ktorá tvrdí alebo vzbudzuje dojem, že vyvážená a rozmanitá strava neposkytuje vo všeobecnosti primerané množstvo živín.
Preceňuje sa význam výživových doplnkov?
Verejnosť na základe intenzívnej reklamy najmä v časopisoch a v televízii často preceňuje význam výživových doplnkov a prisudzuje im liečebný účinok, čo môže viesť k zanedbaniu návštevy lekára a k rozvoju či progresii mnohých ochorení. Existujú niektoré lieky a výživové doplnky, ktoré obsahujú podobné zloženie. Dávkovanie liekov je však vždy vyššie, čo pri nesprávnom užívaní môže viesť k nežiaducim účinkom. Preto je potrebné pri liekoch, ktorých výdaj je viazaný na predpis lekára, dodržiavať dávkovanie určené lekárom alebo pri výdaji liekov, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis, pokyny lekárnika alebo atestovaného farmaceutického laboranta. Dávkovanie výživových doplnkov, tak ako je vyznačené na obale alebo v písomnej informácii, sa nesmie prekročiť, lebo pri inom dávkovaní nie je garantovaná jeho bezpečnosť a liečebný účinok nebol preverený registračným procesom, ako to je aj v prípade liekov.
Môže byť vo výnimočných prípadoch ich užívanie nebezpečné?
Veľmi nebezpečné môže byť užívanie niektorých výživových doplnkov pri niektorých ochoreniach alebo ich štádiách, napríklad užívanie výživových doplnkov podporujúcich imunitu pri leukémiách – nádoroch bielych krviniek, antioxidancií počas aktívnej protinádorovej liečby. Známy je aj veľký počet nežiaducich interakcií medzi liekmi a súčasne užívanými výživovým doplnkami, napríklad zvýšenie krvácavosti, nepriaznivé ovplyvňovanie krvného tlaku, poruchy videnia. Zvýšené je aj nebezpečenstvo poškodenia plodu pri užívaní vysokých dávok vitamínu A počas tehotenstva.
V posledných rokoch sa v odbornej literatúre veľa diskutuje o skutočnom význame výživových doplnkov, dôsledne sa analyzujú všetky dostupné údaje o každom konkrétnom a kategorizuje sa ich účinnosť na základe medicíny založenej na dôkazoch. Významnými zdrojmi objektívnych informácií sú napríklad Cochrane Library v Európe a Natural Standard v USA. V súčasnosti sa pozitívne hodnotí, napríklad používanie chondroitínsulfátu, glukózamínu, omega-3 mastných kyselín, probiotík pri niektorých vybraných zdravotných stavoch. Oveľa viac údajov však dokumentuje nejasný význam používania mnohých výživových doplnkov pri vybraných zdravotných stavoch – vitamín C a E, koenzým Q10, chróm.
Čo by sme si mali pri kúpe výživového doplnku uvedomiť?
Fakt, že výživové doplnky nie sú liekmi, význam ich používania často nie je jednoznačne dokázaný, môžu sa vyskytovať prípady ich nevhodného používania pri niektorých zdravotných stavoch a prípady ich nevhodnej kombinácie s liekmi. Je potrebné dôkladne si naštudovať všetky dostupné informačné zdroje alebo sa poradiť s lekárom či lekárnikom, ktorí však musia byť tiež dostatočne zorientovaní v tejto zložitej problematike.