Speleoterapia nenahrádza liečbu, ale jej efekt je nepopierateľný

Lekár a bývalý predseda permanentnej komisie pre speleoterapiu Medzinárodnej speleologickej spoločnosti Svetozár Dluholucký tvrdí, že speleoterapia je prírodným spôsobom liečby astmy a alergií, ktorý by bol hriech nevyužiť.

26.08.2011 06:00
Svetozár Dluholucký Foto:
Lekár a bývalý predseda permanentnej komisie pre speleoterapiu Medzinárodnej speleologickej spoločnosti Svetozár Dluholucký.
debata

Akými výskumami sú dokázané účinky speleoterapie?
V roku 1974 som navrhol päťročný výskum v Bystrianskej jaskyni, ktorý financovalo ministerstvo zdravotníctva. Tam sme porovnávali deti s respiračnými ochoreniami a astmou. Jedny chodili do jaskyne a druhé nie, inak mali po dobu štyroch týždňov rovnaké podmienky. Štatistické výsledky po piatich rokoch dokázali, že frekvencia ochorení rok pred turnusom bola päťnásobne vyššia ako rok po jednom turnuse. To bolo spojené s poklesom hospitalizácií a spotreby antibiotík a liekov. Sledovali sme to trvale, neskôr sme prezentovali ďalšiu štúdiu, že zo sledovaných detí po desiatich rokoch zostalo v starostlivosti alergológa 23 percent. V roku 1997 sme robili ďalší výskum na 111 deťoch – astmatikoch. Opäť dokázal päťnásobný pokles ochorení.

Je speleoterapia účinná pre všetkých bez rozdielu veku? V akom veku má najväčší efekt?
Dieťa do veku jedného roka v jaskyni je skôr prevádzkový problém, ale dolná hranica je limitovaná aj poznatkami, lebo túto skupinu nikto na svete netestoval. V prvom a druhom roku života sa imunitný systém vyvíja v závislosti od prostredia aj od kojenia matkou. Vonkajšie prostredie moduluje imunitný systém, ktorý môže mať vrodenú alergickú vlohu. Imunológovia tvrdia, že astmu je možné spoznať už v prvom roku, ale ešte je to veľmi plastické a nediferencované. Hodnotiť efekty je preto veľmi ťažké. Za limit považujem dva až tri roky veku, keď je úplne jasné, kde sa ten organizmus uberá. Či je to k astme, alebo k alergii. Keď sa niekto po tridsiatich rokoch fajčenia odučí fajčiť, treba počítať s tým, že niektoré veci sa už nedajú ovplyvniť, ale ten proces sa dá v istej fáze zastaviť.

Ako často by sa mala speleoterapia opakovať?
Výskumy dokázali, že po jednom pobyte sa dostavili výsledky. Veľa ľudí však chodí na speleoterapiu opakovane „pre istotu“, aby mali lepší pocit.

Môže speleoterapia úplne vyliečiť astmu a alergie?
Alergológovia a imunológovia sú trochu skeptici. Tvrdia, že kto sa narodí ako astmatik, tak ako astmatik aj zomrie a s tým sa nedá nič robiť. Existuje však vrodená vloha byť alergikom alebo astmatikom. Potom sú tu aj vonkajšie faktory, ktoré ovplyvňujú, či sa vloha preladí do ochorenia. Ako napríklad vrodená vloha hrať na husliach. Dieťa má takúto vlohu, ale ak mu rodič bude dávať boxerské rukavice, nikdy sa neprejaví ako huslista. Ak sa však raz dostane k husliam, môže byť z neho umelec, lebo sa u neho spojila vrodená vloha s vonkajším faktorom, teda s tým, že dostal husle. V negatívnom znení, ak sa ten, ktorý má dispozície k astme dostane do styku s vonkajšími podmienkami, nebude dosť dojčený, budú okolo neho fajčiť, má väčšiu šancu stať sa astmatikom. Speleoterapia pomáha v naladení imunitného systému tak, aby dispozície k astme či alergii zostali utlmené a neprejavili sa. Aj už rozbehnutá danosť sa dá speleoterapiou preladiť do stavu zdravia. Astma sa dá u malých detí liečiť speleoterapiou. Podobný efekt môžeme dosiahnuť, keď u dieťaťa nasadíme ťažký kaliber liekov. Je veľmi „atraktívne“ dnes liečiť alergiu a astmu inhalačnými steroidmi. Speleoterapia je prírodný spôsob a je hriech ho nevyužiť.

Rodičia alergikov si účinky speleoterapie na svojich deťoch nevedia vynachváliť, uznávajú ju aj mnohí lekári. Z akého dôvodu je teda akoby stále v úzadí liečebných metód?
K tejto metóde ešte stále panuje nedôvera. Speleoterapia nie je len o tom, že vojdem do jaskyne a dýcham tam. To by sa potom liečil každý turista. Je to súbor rehabilitačných, dychových a komplexných cvičení. Mnohým špecialistom, alergológom alebo tým, ktorí liečia astmu, sa nechce z liečby liekmi. Stále existuje určitý lekársky konzervativizmus. Nevravím, že speleoterapia nahrádza liečbu, ale jej efekt je jednoznačný.

Koľko jaskýň na Slovensku by bolo možné na tento účel využívať?
Na Slovensku je viac ako päťtisíc jaskýň, dvanásť je sprístupnených. Z nich sme merali šesť, všetky boli na speleoterapiu z hľadiska mikroklímy spôsobilé. Stále hľadáme špecifikum, čo by sme ako krajina mohli ponúknuť. Rakúšania majú jednu jaskyňu a prevádzkujú v nej speleoterapiu, ako druhú používajú opustenú jamu. Česi majú dve liečebne v krasových jaskyniach a jednu v podstate tiež jamu, ktorá nemá tie správne parametre. Svet využíva každú možnú dieru, my ich máme päťtisíc.

Prečo sa už speleoterapia a speleoklimatické pobyty neprevádzkujú aj v iných slovenských jaskyniach, hoci v minulosti to tak bolo?
Musí byť zabezpečená tektonická bezpečnosť a všetko, čo banský zákon vyžaduje, a musí to byť odčlenené od vychádzkovej trasy pre návštevníkov. V Gombaseckej jaskyni chodili ľudia pomedzi ležadlá pozerať kvaple. To nie je ono. V Demänovskej jaskyni Slobody je síce pre speleoterapiu vybudovaný priestor, ale musí tam byť tím, ktorý je na to certifikovaný a bude to prevádzkovať. Domica tiež mala snahu, ale nepodarilo sa to. Speleoterapia je príliš vzácna a krehká metodika, aby sa jej ujali hulváti slovenského typu podnikateľov a developerov a spravili z toho šou, ktorá nemá s liečbou nič spoločné.

V minulých rokoch zažívali veľkú obľubu soľné jaskyne. Majú podobný efekt ako terapia v tých klasických?
Krasových jaskýň nie je tak veľa, takže soľné bane sa používajú na liečbu už dlho. Sanatóriá teda vznikali tam a nazýva sa to haloterapia. Veľmi známa je poľská Wieliczka. Neskôr vznikla snaha vyrobiť halokomory umelo a zo soli, čo sa vyťažila, postavili akoby iglu. V rôznych výskumoch v polovici 80. rokov minulého storočia porovnávali účinok v podzemí a v týchto soľných komorách umiestnených von. Ukázalo sa, že nadzemné soľné akože jaskyne nemajú prakticky žiadny efekt. A dokonca, veľmi ľahko sa kontaminujú mikróbmi, môže to byť nebezpečné. Mnohé z baktérií, ktoré spôsobujú ťažké zápaly dýchacích orgánov, milujú soľ a usadzujú sa v povrchových vrstvách soľných stien. Aj v podzemí prevádzkované soľné bane majú veľmi prísne kritériá, aby ľudia nezaniesli soľnú komoru bacilmi. Dokonca v niektorých, každé tri-štyri mesiace zbrusovali pár milimetrov zo steny kvôli bacilom. Keď sa od ich používania upustilo, bolo asi päť rokov ticho a opäť to začalo. Ak sa to neudrží čisté, môže to poškodiť zdravie, držia sa tam aj niektoré typy pneumokokov. U nás sa to snažili zmierniť zabudovaním klimatizačných systémov. Ale systém umelej soľnej jaskyne, ktorá je plne klimatizovaná, nemôže fungovať. To je asi tak, ako keby ste chceli tatranské ovzdušie napodobniť v paneláku na siedmom poschodí, je to hlúposť.

debata chyba