Kúpeľný pobyt pôsobí ako prevencia, pri chorobe zlepšuje zdravotný stav pacienta

Astma, alergie, obezita, choroby pohybového a obehového ústrojenstva, vysoký tlak či diabetes sú najčastejšie dôvody, pre ktoré ľudia podstupujú kúpeľnú liečbu.

27.04.2012 06:00
Kúpele Trenčianske Teplice. Foto: ,
Na kúpeľnú liečbu majú pacienti nárok zo zákona. O tom, či vznikol, rozhodne na základe zdravotného stavu lekár.
debata (5)

Kúpele však slúžia aj ako prevencia civilizačných ochorení a ak je už človek chorý, pomáhajú zlepšiť jeho stav. Napriek tomu, že sú ich pozitívne účinky dokázané, pacienti s vysokým tlakom a diabetici sú od decembra preradení zo skupiny A, ktorú plne hradí zdravotná poisťovňa, do skupiny B, keď si pacient musí hradiť stravu a ubytovanie.

A tak si pacienti s diagnózou hypertenzia tretieho stupňa, cukrovka do pol roka po zistení a cukrovka s komplikáciami doplatia.

PIANO

Užitočné informácie nájdete aj v článku Diagnózy, ktoré sa liečia v jednotlivých skupinách, a poplatky, ktorým sa v žiadnych kúpeľoch nevyhnete
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

„Z praxe nie je ťažké predpokladať reakcie klientov pri preradení konkrétneho ochorenia v rámci kúpeľnej starostlivosti z indikácie typu A do B,“ vraví Marianna Ovčariková, marketingová manažérka Kúpeľov Štós. „Dôkazom je prax od roku 2004. V tomto roku sa totiž masívne začalo preraďovanie viacerých diagnóz z indikácii typu A do B a počet odliečených pacientov sa odvtedy prudko znížil. Kúpeľná liečba sa totiž po preradení stáva z finančných dôvodov pre väčšinu pacientov absolútne nedostupnou. Výnimkou sú ochorenia pohybového aparátu,“ upozorňuje.

Podľa nej sa pacient z titulu svojho ochorenia dostáva do skupiny obyvateľov s nízkymi príjmami. Dôvodom je aj jeho častá práceneschopnosť, ktorá vzniká z dôvodu jeho ochorenia. Nastáva teda situácia, že nemá dostatok finančných prostriedkov na čiastočnú úhradu liečby. „Zväčša to znamená nárast spotreby liekov a hospitalizácií, čo je väčšinou nákladnejšia forma liečby. Nedochádza však k zastabilizovaniu jeho zdravotného stavu. To vedie k jeho následnej práceneschopnosti. Ochorenie môže prerásť do masívnejšej formy, napr. alergia do astmy a podobne,“ konštatuje Ovčariková.

„Je to vážny paradox. Na jednej strane si zo zákona klient sám hradí zdravotné poistenie. Jeho zamestnávateľ, opäť zo zákona, odvádza za neho taktiež zdravotné poistenie. Napriek tomu to pre tvorcov zákona „akosi“ nestačí. Nútia pacienta prispievať za poskytnutú kúpeľnú starostlivosť. Ibaže pacient na to zväčša nemá. Teda efekt inštitútu kúpeľnej starostlivosti, ktorý je jedným z najefektívnejších spôsobov poskytovania zdravotnej starostlivosti, sa rozplýva v hmlovine neodborného a nekvalifikovaného rozhodovania,“ dodala.

„Preradenie hypertonikov do skupiny B bude mať nepriaznivý dosah na nárast ochorení srdca,“ hovorí riaditeľka obchodu a marketingu Martina Konrádyová z kúpeľov vo Vyšných Ružbachoch. „Rozhodnutie parlamentu nebolo diskutované v odbornej ani laickej verejnosti, pričom hypertenzia ako najzávažnejší rizikový faktor ochorení srdca predstavuje až 55 % incidenciu, nad 65 rokov až 85 %. V kúpeľoch sa vykonáva nefarmakologická liečba, sekundárna prevencia, komplexná kardiorehabili­tácia, ktorá je významnou zložkou ovplyvnenia životného štýlu, stravovania, poznania ochorenia a práve kúpele sú miestom rozhodnutia zásadnej zmeny životného štýlu a upevnenia týchto rozhodnutí,“ dodala.

Značný pokles návrhov na kúpeľnú liečbu hypertonikov III. stupňa a diabetikov po preradení ich indikácie do skupiny B zaznamenali aj Bardejovské Kúpele. "Preradenie zo skupiny plne hradenej do skupiny čiastočne hradenej zdravotnou poisťovňou bol nesprávny a nelogický krok, ktorý neušetril zásadné financie v zdravotníckom rezorte, ale významne znížil dostupnosť kúpeľnej liečby pre pacientov chronicky chorých s nízkym príjmom, hlavne dôchodcov a občanov z vidieckeho prostredia,“ vraví doktor Jozef Halecký, lekársky riaditeľ kúpeľov.

"Pacienti, ktorí najviac potrebujú kúpeľnú liečbu, pretože ide o najzávažnejšie ochorenia odvodené z vysokého krvného tlaku, ako stavy po srdcovom infarkte, porážke, zlyhaní obličiek, stavy po amputácii dolných končatín, si nemôžu upevňovať zdravie v kúpeľných zariadeniach, a tak dochádza k poškodeniu ich zdravotného stavu,“ vysvetľuje Halecký.

To, že pacienti majú obmedzenejšiu možnosť absolvovať kúpeľný pobyt, potvrdzuje aj obchodná námestníčka Kúpeľov Nimnica Katarína Jamborová. „Pre mnohých pacientov je priplácanie za kúpeľný pobyt príliš vysoká položka,“ vraví. „Hostia, ktorí kúpeľnú liečbu s týmito diagnózami už absolvovali, poukazujú na jej pozitívny vplyv na ich zdravotný stav.“ Ako ďalej uviedla, liečba mala jednoznačne kladný vplyv na zdravie pacientov.

Nesprávnosť preradenia potvrdzuje aj Ovčariková. „Každý odborník vie, že kúpeľná starostlivosť má dve hlavné funkcie. Prvou je prevencia, aby začínajúce ochorenie neprerástlo do štádia chronického ochorenia. Druhou, že ak už je ochorenie chronické, absolvovaním kúpeľov sa významne predlžuje doba, keď sa chronicky chorý dostáva do invalidity. To všetko sa deje pri maximálnej ekonomickej efektivite. Pri kúpeľnej liečbe dochádza k významnému šetreniu za poskytované lieky. Využívajú sa totiž prírodné liečivé zdroje,“ dodala Ovčariková.

Už niekoľko mesiacov sú však na tom pacienti s diagnózou nervovosvalové degeneratívne ochorenia lepšie. Tieto ochorenia boli preradené do skupiny A, a teda pobyt pacienta aj so stravou a ubytovaním hradí v plnej výške zdravotná poisťovňa. Pacient tak platí len kúpeľný poplatok vo výške 1,66 eura na deň.

Do kúpeľov zo zákona

Na kúpeľnú liečbu majú pacienti nárok zo zákona. O tom, či vznikol, rozhodne na základe zdravotného stavu lekár. Ten môže pacienta zaradiť medzi vážnejšie prípady, a teda do takzvanej kategórie A alebo medzi menej závažné, do kategórie B. Liečbu možno opakovať jedenkrát za rok, ak to v indikačnom zozname nie je uvedené inak.

„Návrh na kúpeľnú liečbu schvaľujeme spravidla do 30 dní, pokiaľ nie je potrebné doložiť ďalšie podklady na schválenie kúpeľnej liečby. Termín pobytu si poistenec dohoduje priamo s kúpeľným zariadením,“ hovorí Dana Gašparíková, hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne. „Konkrétne procedúry predpisuje pacientovi lekár priamo v kúpeľoch tak, aby liečba splnila očakávaný medicínsky efekt. Ak má pacient záujem o procedúry navyše, má možnosť konzultovať ich s ošetrujúcim lekárom. Každá indikačná skupina má spektrum procedúr, ktoré by mali byť podané, vždy však rozhoduje lekár na základe zdravotného stavu pacienta,“ konštatuje.

Výšku úhrady poistenca za stravovanie a pobyt na lôžku upravuje zákon rozdielne pri indikáciách zaradených v skupine A a B. „Poistencovi, ktorý má nárok na kúpele na základe indikácie, hradí zdravotná poisťovňa liečbu v plnom rozsahu v prípade indikácie A, služby si poistenec čiastočne hradí. Kúpeľom na služby prispieva maximálne 1,5 % zo sumy životného minima,“ vysvetľuje Judita Smatanová, špecialistka externej komunikácie a hovorkyňa Union zdravotná poisťovňa. „Pri indikáciách skupiny B je zdravotná starostlivosť plne hradená zdravotnou poisťovňou, ale nie služby. Poistenec si hradí ubytovanie a stravu, poisťovňa hradí vstupnú prehliadku v kúpeľoch a procedúry. Pri indikáciách zaradených v skupine B závisí výška úhrady i od toho, či je kúpeľná starostlivosť poskytovaná v hlavnej alebo vedľajšej sezóne,“ dodáva.

Zdravotná poisťovňa však môže za presne stanovených podmienok liečbu aj zamietnuť. „Urobí tak v prípade, že návrh nespĺňa všetky zákonom stanovené podmienky a liečba nie je indikovaná opodstatnene, alebo ak existujú pre konkrétnu indikáciu kontraindikácie. To znamená, že pacient nemôže nastúpiť kúpeľnú liečbu napríklad, ak trpí prenosnou infekčnou chorobou, závislosťou od alkoholu alebo iných návykových látok, kontraindikáciou je aj fajčenie pri určitých diagnózach, napr. pri astme, tehotenstve, nehojacich sa kožných ranách a podobne, alebo je pacient nevládny, návrh nie je poisťovňou schválený,“ vysvetľuje Smatanová. „Rovnako návrh neschváli v prípade, že tento nespĺňa zákonom dané podmienky – napr. nie je podpísaný príslušným lekárom, alebo nie je dostatočne zdôvodnené opodstatnenie liečby.“ Jedným z dôvodov zamietnutia môže byť neplatenie poistného.

A čo v prípade, ak pacient nenastúpi do kúpeľov? „V prvom rade by mal dôvod nenastúpenia oznámiť zdravotnej poisťovni a informovať aj kúpeľné zariadenie. Ak sa jeho situácia zmení a do kúpeľov nastúpiť môže, môže tak spraviť do konca platnosti kúpeľného preukazu kedykoľvek,“ upozorňuje Monika Šimunová zo zdravotnej poisťovne Dôvera. „Ak prešla doba platnosti návrhu, je potrebné podať novú žiadosť. Ak pacient do kúpeľov nenastúpil, neráta sa mu kúpeľný návrh ako absolvované liečenie. Kúpeľný preukaz je platný pol roka,“ povedala.

5 debata chyba