UV žiarenie: Koža si všetko pamätá

Prípravky na ochranu pred slnečným žiarením by mali obsahovať ochranu pred UVA/UVB a tie moderné idú ešte o krok ďalej, chránia aj pred infračerveným žiarením a sú odolné voči vode.

Čo je to UV index?
Jednoduchý parameter, s ktorým sa občas stretávame pri predpovediach počasia, sa nazýva UV index. Ním sa vyjadruje miera pôsobenia na ľudskú kožu. UV index môže mať hodnoty 0 až 15 a vysoké až extrémne čísla máva práve v tomto období. Čím je vyšší UV index, tým je väčšie riziko spálenia kože. Podľa odborníkov by sa ľudia pri predpovedi počasia mali viac zaujímať o UV index ako o rôzne pranostiky.

Čo má vplyv na hodnoty UV indexu?
Na intenzitu UV žiarenia a tým aj hodnoty UV indexu vplývajú viaceré faktory: výška Slnka, nadmorská výška, rozptyl v atmosfére, oblačnosť, odraz od povrchu, množstvo ozónu v atmosfére. To znamená, že UV index je u nás najvyšší v letných mesiacoch (severná pologuľa je najviac priklonená k slnku a slnečné lúče na Zem dopadajú pod priamejším uhlom), napoludnie, keď je Slnko najvyššie na oblohe, počas jasných bezoblačných dní, pri vode a na horách.

Možno sa opáliť až spáliť, ak slnečné lúče na koži nepália?
Áno. UV žiarenie pre jeho nízku energiu na pokožke bezprostredne necítiť. Páli nás teplé infračervené žiarenie.

Ochraňuje pred UV žiarením oblečenie?
Závisí to od materiálu a jeho spracovania (potlač, zafarbenie), rôzne druhy textílií sú pre UV žiarenie rôzne priepustné. Čím sú tkaniny redšie tkané a svetlejšie, tým chránia menej. Ideálne sú tmavé a husto tkané textílie. Najviac prepúšťajú napríklad tenké pančuchy, silonky. Suché bavlnené tričko je napríklad priepustnejšie pre UVA lúče ako mokré. Mokré, naopak, prepustí viac UVB lúčov, vo všeobecnosti však obsahuje ochranný faktor SPF 5. Dnes sa však vyrába aj oblečenie z textílií, ktoré chránia pred UV žiarením. Sú to špeciálne funkčné materiály, ktoré dostať kúpiť napr. v športových obchodoch.

Prečo je dôležité, aby mal „opaľovací prípravok“ ochranu pred UVA aj UVB žiarením?
Pretože UVA žiarenie preniká hlboko do kože a poškodzuje elastické vlákna spojivového tkaniva. Následkom toho klesá elasticita kože a vznikajú vrásky. Tento typ žiarenia takisto urýchľuje tvorbu stareckých škvŕn a je zodpovedný za vznik tzv. slnečnej alergie. UVB žiarenie je zas zodpovedné za zhnednutie kože a predovšetkým za jej prípadné spálenie. „Kedysi bola v ochranných prípravkoch zastúpená len ochrana proti UVB. Dnes je veľmi dôležité všímať si aj UVA, pričom toto označenie môžu mať len prípravky spĺňajúce prísne kritériá schválené Európskou komisiou,“ hovorí dermatologička MUDr. Michaela Blaško z Bratislavy. „Vo všeobecnosti možno povedať, že UVA spôsobuje pigmentácie a starnutie kože a UVB skôr rakovinu kože.“ Je známe, že najmä nebezpečný melanóm spôsobuje opakované spálenie kože (aj v detstve) a intenzívne občasné vystavovanie sa slnku. Iné druhy rakoviny sú spojené skôr s kumulatívnou dávkou žiarenia.

Sčítavajú sa negatívne účinky opaľovania?
Hovorí sa o tzv. kumulatívnom efekte. Koža si každé spálenie pamätá a s vekom klesá aj jej regeneračná schopnosť. Vidieť to najmä na rukách námorníkov či farmárov, keď sa následkom chronického poškodzovania kože slnkom vytvorí tzv. farmárska koža (stenčená, zvráskavená koža s hlbokými brázdami). „Fotostarnutie často predbehne biologické hodiny, pretože koža si všetko pamätá,“ dodáva Michaela Blaško.