redaktor ekonomického spravodajstva
Absolvent Fakulty žurnalistiky na Leningradskej štátnej univerzite (1977). Od začiatku novinárskej kariéry pracuje nepretržite v Pravde. Venuje sa pôdohospodárstvu (pôda od ochrany po predaj pozemkov, lesné hospodárstvo), obchod s potravinami, Záhrada - ako záľuba i poradenstvo, krásne záhrady úspešných ľudí, Víno ako staronový fenomén Slovenska, profily a rozhovory.
Žiaľ, o uplynulom období, možno hovoriť ako o dobe nevyužitých príležitostí. Len menšina podnikov sa chopila šance.
Ako sa správame k zemi, z ktorej povstal život, ako na nej hospodárime? Tieto otázky nastoľuje najstarší medzinárodný filmový festival o vzťahu ľudí k pôde, výžive a prírode - Agrofilm.
Položil som si otázku, prečo sa vôbec trápiť so zvieratami, keď by sa dalo hospodáriť a žiť pohodlnejšie bez stresov a obáv?
Vydala som sa za kone. Nemám na nič iné čas, úplne ma pohltili, hovorí Zuzana Kubovičová.
Žitavská zdravá škola, tieto tri slová obklopujú v logu jablko. Je to geniálne vymyslené, ale oveľa dôležitejšie je, aby tento slogan fungoval.
Dnes štyritisíchektárový podnik so 125 pracovníkmi a takmer 300 členmi vrátane dôchodcov, patrí k najprosperujúcejším poľnohospodárskym podnikom nielen na Záhorí, ale aj na Slovensku.
Opozičné predstavy o tom, že všetko zlacnie sú naivné, hovorí premiér Robert Fico.
JOZEF SEDLÁK: Po dvoch mesiacoch tropických dní, ktoré boli chudobné na zrážky, dostalo juhozápadné Slovensko vytúžený dážď. Tam, kde spadlo 80 až 120 milimetrov vody, ju pôda lačne vypila.
Nie sme proti ekologizácii poľnohospodárstva, veľmi dobre vieme, čo pre nás pôda znamená, nerozumieme však mnohým opatreniam Green Dealu, ani tomu, že opäť sa má zabrať najúrodnejšia pôdy v mene rozvoja Slovenska.
Stále sa akoby zázrakom drží nad vodou a najmä ľuďom z okolia Trenčína pripomína, že chmeľnice dotvárali nielen kolorit slovenskej poľnohospodárskej krajiny.
Podmienkou úspechu pestovania stolového hrozna budú závlahy. Totiž aj na južnom Slovensku, kde sa stolovým odrodám darí, už pociťujeme veľký deficit vlahy, hovorí Korpás starší.
Na otázku Pravdy, koľko je reálne možné vyčerpať z takmer 700-miliónovej podpory, minister Richard Takáč odvetil, že žiadne číslo nepovie.
JOZEF SEDLÁK: Naše deti a vnúčatá dnes vstupujú do škôl, aby sa naučili to, čo my už vieme, a túžime, aby boli ešte lepší v tom, čo robíme my. Mnohé z profesií sa dostali na perifériu záujmu.
Predávame štvrte a polovice mäsiarom a reštauráciám, ktoré si zakladajú na kvalite a čerstvosti mäsa. Prečo by ho mali nakupovať v Rakúsku?
Mladí poľnohospodári chýbajú v celej Európskej únii.
Farmár už nemá strach o svojich nástupcov. Tí sa našli v priamo v rodine.
JOZEF SEDLÁK: Čo je dôležitejšie, ako zabezpečiť kvalitné potraviny pre Slovensko? Túto rečnícku otázku si pri otvorení Agrokomplexu položil minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč.
Musíme sa učiť kedysi pre spoločnosť príznačnej skromnosti, nečakať, že sa zachránime nejakým zázrakom. Nič nás nezachráni, ak sa sami nezačneme správať inak, hovorí farmár Elo Foltín.
To, čo sa stalo na Slovensku, nemá obdobu v celej Európe. Je to dôsledok protirečivého vývoja za posledných 75 rokov, postupného odtŕhania sa vidieckeho obyvateľstva od pôdy, hovorí Findura.
Pokiaľ ide o zeleninárov, Jozef Šumichrast konštatoval, že pestovatelia súčasne s podpornými verejnými prostriedkami dávajú do rozvoja aj vlastné peniaze. Je to dôkaz toho, že pestovanie zeleniny dáva zmysel a má perspektívu.
Keď prišiel takmer pred 60 rokmi ako mladý inžinier na družstvo v Krajnom, prischla mu prezývka Vojto Naplavenina. Dnes je Vojtech Tĺčik, rodák z Rišňoviec od Nitry, írečitý kopaničiar.
To, k čomu nás nútia, je do smiechu aj do plaču zároveň. Kocúrkovo ako vyšité, hovorí farmár Kovács.
V spoločnosti, ale aj v hospodárení na pôde nastala úplne nová situácia, hovorí rektor Jozef Nagy.
Na vidiek sa v posledných dvoch desaťročiach prisťahovali ľudia z mesta, ktorí nemajú nijaký vzťah k dedine, nieto ešte k poľnohospodárom, podotkol Juraj Mačaj.
Zo Slovenska sa stáva step, treba viac zavlažovať, hovorí farmár Mačaj.