Jozef Sedlák
redaktor ekonomického spravodajstva
Absolvent Fakulty žurnalistiky na Leningradskej štátnej univerzite (1977). Od začiatku novinárskej kariéry pracuje nepretržite v Pravde. Venuje sa pôdohospodárstvu (pôda od ochrany po predaj pozemkov, lesné hospodárstvo), obchod s potravinami, Záhrada - ako záľuba i poradenstvo, krásne záhrady úspešných ľudí, Víno ako staronový fenomén Slovenska, profily a rozhovory.
Profesor pôdohospodárstva porovnáva, kam sa dostalo Slovensko v porovnaní s Dánskom
Žiaľ, o uplynulom období, možno hovoriť ako o dobe nevyužitých príležitostí. Len menšina podnikov sa chopila šance.
Agrofilm v Nitre uvedie 82 filmov o tom, čo všetko trápi roľníkov. Vstup je zadarmo
Ako sa správame k zemi, z ktorej povstal život, ako na nej hospodárime? Tieto otázky nastoľuje najstarší medzinárodný filmový festival o vzťahu ľudí k pôde, výžive a prírode - Agrofilm.
Príbeh z juhu Slovenska. Spadli až na samé dno, no podarilo sa im vstať z popola ako Fénixovi
Položil som si otázku, prečo sa vôbec trápiť so zvieratami, keď by sa dalo hospodáriť a žiť pohodlnejšie bez stresov a obáv?
Najznámejšia trénerka koní na Slovensku. Hovorí, čo je na jej práci najúžasnejšie a koľko stoja profi kone
Vydala som sa za kone. Nemám na nič iné čas, úplne ma pohltili, hovorí Zuzana Kubovičová.
Vieme, čo jedia naše deti? Ovocie máme hneď „po ruke“, no radšej ho dovezieme zo zahraničia
Žitavská zdravá škola, tieto tri slová obklopujú v logu jablko. Je to geniálne vymyslené, ale oveľa dôležitejšie je, aby tento slogan fungoval.
Príbeh zo Záhoria. Na ich škvarky čakajú mesiace, odmietli 3 ponuky investorov. Dojičkám v maštali dávajú aj 1 800 eur
Dnes štyritisíchektárový podnik so 125 pracovníkmi a takmer 300 členmi vrátane dôchodcov, patrí k najprosperujúcejším poľnohospodárskym podnikom nielen na Záhorí, ale aj na Slovensku.
Na niektoré potraviny budú oveľa nižšie dane ako doteraz. Budeme aj v obchodoch platiť výrazne menej?
Opozičné predstavy o tom, že všetko zlacnie sú naivné, hovorí premiér Robert Fico.
Veľká voda
JOZEF SEDLÁK: Po dvoch mesiacoch tropických dní, ktoré boli chudobné na zrážky, dostalo juhozápadné Slovensko vytúžený dážď. Tam, kde spadlo 80 až 120 milimetrov vody, ju pôda lačne vypila.
Ak to ďalej takto pôjde, prídeme do konca tohto storočia o najprodukčnejšie pôdy. Hovorí sa, že národ, ktorý nemá pôdu, nemá budúcnosť
Nie sme proti ekologizácii poľnohospodárstva, veľmi dobre vieme, čo pre nás pôda znamená, nerozumieme však mnohým opatreniam Green Dealu, ani tomu, že opäť sa má zabrať najúrodnejšia pôdy v mene rozvoja Slovenska.
Slovensko je pivársky národ, ktorý dováža chmeľ. Šéf poslednej chmeľnice v krajine hovorí, prečo je to tak
Stále sa akoby zázrakom drží nad vodou a najmä ľuďom z okolia Trenčína pripomína, že chmeľnice dotvárali nielen kolorit slovenskej poľnohospodárskej krajiny.
Slovensko sa mení na Kaliforniu alebo Sicíliu. Vinári hovoria, že zem vysychá, no Korpásovci to nevzdávajú
Podmienkou úspechu pestovania stolového hrozna budú závlahy. Totiž aj na južnom Slovensku, kde sa stolovým odrodám darí, už pociťujeme veľký deficit vlahy, hovorí Korpás starší.
V banku je 700 miliónov. Poslúžia farmárom alebo prepadnú?
Na otázku Pravdy, koľko je reálne možné vyčerpať z takmer 700-miliónovej podpory, minister Richard Takáč odvetil, že žiadne číslo nepovie.
Kto príde po nás
JOZEF SEDLÁK: Naše deti a vnúčatá dnes vstupujú do škôl, aby sa naučili to, čo my už vieme, a túžime, aby boli ešte lepší v tom, čo robíme my. Mnohé z profesií sa dostali na perifériu záujmu.
Kedysi boli poslední, dnes sú špička. Rodinu Puvákovcov pozná azda každý farmár na Slovensku
Predávame štvrte a polovice mäsiarom a reštauráciám, ktoré si zakladajú na kvalite a čerstvosti mäsa. Prečo by ho mali nakupovať v Rakúsku?
Farmári starnú a mladým sa nechce robiť s hnojom. Bude mať kto pestovať slovenské potraviny?
Mladí poľnohospodári chýbajú v celej Európskej únii.
V 90. rokoch začal s jedným hektárom pôdy, dnes nakŕmi 120-tisíc ľudí. Farmár s netradičným príbehom ukazuje, ako sa dá uspieť
Farmár už nemá strach o svojich nástupcov. Tí sa našli v priamo v rodine.
Chlieb bol, je a bude
JOZEF SEDLÁK: Čo je dôležitejšie, ako zabezpečiť kvalitné potraviny pre Slovensko? Túto rečnícku otázku si pri otvorení Agrokomplexu položil minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč.
Prečítajte si príbehy slovenských legiend poľnohospodárstva. Muži, ktorých málokto pozná, ale dosiahli veľa, hovoria o tom, čo sa zmenilo
Musíme sa učiť kedysi pre spoločnosť príznačnej skromnosti, nečakať, že sa zachránime nejakým zázrakom. Nič nás nezachráni, ak sa sami nezačneme správať inak, hovorí farmár Elo Foltín.
Prorektor SPU v Nitre: Slnko už teraz spaľuje zem. A príde ešte horšie počasie, klimatická zmena je tu
To, čo sa stalo na Slovensku, nemá obdobu v celej Európe. Je to dôsledok protirečivého vývoja za posledných 75 rokov, postupného odtŕhania sa vidieckeho obyvateľstva od pôdy, hovorí Findura.
Takáč na poslednú chvíľu zachraňuje, čo sa dá. Farmárom ponúka milióny eur. Dočiahnu na ne?
Pokiaľ ide o zeleninárov, Jozef Šumichrast konštatoval, že pestovatelia súčasne s podpornými verejnými prostriedkami dávajú do rozvoja aj vlastné peniaze. Je to dôkaz toho, že pestovanie zeleniny dáva zmysel a má perspektívu.
Kto a čo drží kopanice nad vodou? Aká bola cesta vitálneho osemdesiatnika od belgického piva k slovenským slivkám v čokoláde
Keď prišiel takmer pred 60 rokmi ako mladý inžinier na družstvo v Krajnom, prischla mu prezývka Vojto Naplavenina. Dnes je Vojtech Tĺčik, rodák z Rišňoviec od Nitry, írečitý kopaničiar.
Farmárov rozčúlila zelená politika Bruselu. Naši starí otcovia sa musia v hrobe obracať, tvrdí jeden z nich. Kto je naozaj na vine?
To, k čomu nás nútia, je do smiechu aj do plaču zároveň. Kocúrkovo ako vyšité, hovorí farmár Kovács.
Rektor veterinárstva: Znak novej doby? Pozrite sa na prišelcov v satelitoch a ich prechádzky so psami
V spoločnosti, ale aj v hospodárení na pôde nastala úplne nová situácia, hovorí rektor Jozef Nagy.
Fico vyvolal rozruch na žatve pri Trnave. Čo povedal prítomným?
Na vidiek sa v posledných dvoch desaťročiach prisťahovali ľudia z mesta, ktorí nemajú nijaký vzťah k dedine, nieto ešte k poľnohospodárom, podotkol Juraj Mačaj.
V 16-tich mu otec povedal, že bude riadiť žatvu. Dnes má vyše 70 rokov a hovorí, že také niečo ešte dnes nezažil
Zo Slovenska sa stáva step, treba viac zavlažovať, hovorí farmár Mačaj.