Všetci starneme od okamihu zrodu. Podľa názoru niektorých biológov sa však tento proces začína oveľa skôr, ešte v matkinom tele. Ďalšia časť odborníkov je toho názoru, že starnutie je zakódovaný program, ktorý sa odštartuje stretnutím vajíčka so spermiou (aj počas vývoja embrya totiž dochádza k odumieraniu buniek – medzi prstami plodu sú blany, ktoré odumierajú ešte pred narodením). Tak či onak, poznáme iba prejavy starnutia, ale skutočné príčiny sú pre nás stále veľkou záhadou.
Faktom však zostáva, že priemerná dĺžka života sa stále zvyšuje: v Rímskej ríši predstavovala 18 rokov, v stredoveku 25 rokov a pred dvoma storočiami 30 rokov. V roku 1975 bol priemerný vek Európanov 70 rokov a stále sa zvyšuje. Japonci uvádzajú, že za posledných 30 rokov sa desaťnásobne zvýšil počet storočných a podobné údaje majú aj USA, Škandinávia a štáty Západnej Európy. Ale treba povedať, že storoční sa vyskytovali aj v dávnejšej minulosti – stovky sa dožil napríklad Sofokles a Hippokrates, a nebolo to nijaké živorenie, Sofokles v tomto veku napísal slávnu tragédiu Oidipus.
Čo spája životný štýl storočných? Väčšina ľudí, ktorí sa v zdraví alebo relatívne dobrom zdraví dožijú vysokého veku, je veľmi aktívna, ale dodržiava striedmu životosprávu. Títo ľudia zvyčajne žijú bez veľkých excesov, pracujú manuálne alebo striedajú duševnú a manuálnu prácu, uprednostňujú ľahkú stravu a udržiavajú rodinné a spoločenské väzby. V jednotlivostiach sa však niekedy nepochopiteľne líšia: napr. 120-ročný Japonec z ostrova Tonunošima prežil síce život podľa uvedených kritérií storočných, ale s jednou podstatnou výnimkou – do 117-teho roku života bol vášnivým fajčiarom. V tejto súvislosti veda tápe v tme. Isté je, že fajčenie nie recept na dlhý život, ale to je asi všetko, čo k tomu dokáže povedať.
Istá je však aj ďalšia vec: cicavce sú mimoriadne citlivé na spôsob stravovania, ktorý bezprostredne ovplyvňuje dĺžku a kvalitu ich života. Všetky cicavce, ktoré sa v rámci výskumu podrobili diéte, žili dlhšie, ako bol ich priemerný vek (potkany až dva razy dlhšie). Vedci sú presvedčení, že tieto výsledky možno aplikovať aj na človeka. Inými slovami: človek si môže predĺžiť život, ak zabezpečí svojmu telu všetky potrebné látky, ale v primeranom množstve a bez elementov, ako je rafinovaný cukor, biela múka, nasýtené mastné kyseliny, chemické prídavky a alkohol.