Vyplynulo to z rozsiahlej štúdie, ktorú uskutočnili v 30 krajinách Európy – vo všetkých štátoch Európskej únie a vo Švajčiarsku, na Islande a v Nórsku.
Vedcom sa podarilo počas troch rokov skúmať 514 miliónov ľudí, pričom sa zamerali na približne 100 porúch od úzkosti cez depresiu, závislosti, schizofréniu až po neurologické ochorenia vrátane epilepsie, Parkinsonovej choroby či rôznych druhov sklerózy. Výsledky však nemohli porovnať so štúdiami zo zvyšku sveta, pretože tie brali do úvahy iné parametre.
Európa pre duševné choroby ročne stratí stovky miliárd eur, pretože chorí nie sú dostatočne výkonní v práci, často zostávajú doma a rozpadajú sa im osobné vzťahy.
„Duševné choroby sa stávajú najväčším protivníkom Európy 21. storočia,“ uviedli autori štúdie. Okrem toho situácii priťažil aj fakt, že veľké farmaceutické spoločnosti odstúpili od financovania výskumov o fungovaní mozgu a jeho vplyve na správanie sa. Bremeno sa tak prenieslo na vlády jednotlivých krajín.
„Pátranie po úžasnej liečbe mentálnych porúch sa muselo zastaviť,“ povedal riaditeľ inštitútu klinickej psychológie a psychoterapie univerzity v Drážďanoch a vedúci európskej štúdie Hans Ulrich Wittchen. „Tých pár ľudí, čo podstupuje liečbu, s ňou začalo o niekoľko rokov neskôr, ako bolo potrebné a len veľmi výnimočne dostáva najmodernejšie lieky,“ dodal.