Vyšetrovacie techniky spochybňuje aj fakt, že ženy, ktoré chodia na každoročné vyšetrenie vaječníkov, častejšie operujú s cieľom odstrániť im vaječníky na základe falošných pozitívnych nálezov. Znamená to, že podstupujú väčšie komplikácie pre rakovinu odhalenú testami, akou v skutočnosti netrpia.
Podľa amerického National Cancer Institute každá sedemdesiata druhá žena dostane rakovinu vaječníkov. Jej príznaky sa však obyčajne neprejavia, kým sa rakovina nerozšíri. Takže u väčšiny žien, ktorým ju diagnostikujú, je už v pokročilom štádiu, čo sťažuje liečbu. Lekári pôvodne dúfali, že pravidelné vyšetrenia žien môžu pomôcť zachytiť rakovinu skôr, keď je šanca pacientok na vyliečenie oveľa vyššia.
„O rakovine vaječníkov vieme, že keď túto chorobu objavíme v prvom štádiu, existuje 85– až 90-percentná šanca prežitia nasledujúcich piatich rokov,“ uviedla Christine Bergová, jedna z autoriek novej štúdie z National Institutes of Health. „Otázkou zostáva, či je možné odhaliť rakovinu smerujúcu k tretiemu alebo až štvrtému štádiu dostatočne včas, aby sa dalo zasiahnuť,“ uvažuje vedkyňa.
Táto štúdia je súčasťou rozsiahlejšieho výskumu efektívnosti vyšetrení zameraných na odhalenie rakoviny prostaty, pľúc, hrubého čreva či vaječníkov. Bergová a jej kolegovia náhodne rozdelili približne 70-tisíc žien do dvoch približne rovnakých skupín. Tie prvé v rokoch 1993 až 2001 podrobovali pravidelným vyšetreniam vrátane krvných testov a ultrazvuku, kým druhú skupinu nevyšetrovali. Výskumníci následne pozorovali obe skupiny žien až do roku 2010 prostredníctvom dotazníkov a národného registra úmrtí, pričom sa zamerali na to, u koľkých z nich sa vyvinula rakovina vaječníkov a koľko z nich tomuto ochoreniu podľahlo.
V asi 34-tisícovej skupine, kde ženy chodili na pravidelné vyšetrenia, diagnostikovali rakovinu vaječníkov 212, z nich na rakovinu zomrelo 118. V podobne veľkej skupine žien, ktoré na pravidelné kontroly nechodili, toto ochorenie diagnostikovali 176 ženám; podľahlo mu 100 z nich. V oboch prípadoch chorobu objavili u žien až v treťom, prípadne štvrtom štádiu.
Okrem toho výskumný tím v skupine pravidelne vyšetrovaných žien zaznamenal viac ako tritisíc prípadov nesprávne určeného pozitívneho nálezu rakoviny, z nich pre neexistujúcu rakovinu operovali tisíc pacientok. V prípade 163 z nich sa objavili vážne komplikácie vrátane infekcií a srdcovocievnych problémov.
„Mnohí ľudia si povedia: Ach, veď to je len rozbor krvi. Ach, veď to je len ultrazvuk; čo je na tom zlé?'“ povedala Bergová pre Reuters. „Zlé na tom je, že môžete mať zbytočnú operáciu, ktorá vám môže ublížiť,“ vysvetlila. Podľa jej slov by sa kombinácie krvných testov a ultrazvuku „nemali používať na vyšetrenie žien s bežným rizikom“ rakoviny. „Nemyslím si, že by to vôbec fungovalo,“ dodala.