Dlhodobá práca nadčas môže mať smrteľné následky

Miroslav Vajs | 13.05.2010 12:58
muž, práca, kancelária, počítač, telefón,... Foto:
Pracovať od rána do noci je veľkým rizikom pre zdravie. Prílišné pracovné nasadenie môže viesť k ochoreniam srdca aj k predčasnému úmrtiu.
Pracovať časté nadčasy síce môže pomôcť finančne si prilepšiť či dosiahnuť kariérny postup, ale má aj neblahý vplyv na srdce. Podľa jedenásťročného sledovania 6014 dobrovoľníkov vedci zistili, že tí, čo pracovali denne desať a viac hodín, mali o takmer dve tretiny väčšie riziko chorôb srdca.

Niektoré tieto ochorenia môžu byť smrteľné a priveľa pracovného stresu trvalo poškodzuje srdce.

Tieto zistenia obstáli aj po očistení o vonkajšie vplyvy, ktoré zvyšujú riziko vzniku srdcovocievnych ochorení. Patrí medzi ne najmä fajčenie, nadváha alebo vysoká hladina cholesterolu v krvi. Na druhej strane štúdia zistila len spojitosť medzi prepracovanosťou a ochoreniami srdca a nie priamu súvislosť. Preto podľa vedcov z Fínskeho ústavu zdravia zamestnancov je potrebné vo výskume pokračovať. O zisteniach informovali v magazíne European Heart Journal.

Celý výskum sa začal v roku 1985 a zapojilo sa doň vyše šesťtisíc britských štátnych zamestnancov vo veku 35 až 55 rokov. Vedci kontinuálne zbierali informácie o ich zdravotnom stave a medzi rokmi 1991 až 1994 sa ich pýtali aj na to, aký dlhý čas trávia v práci. Po jedenástich rokoch epidemiologička Marianna Virtanenová zaznamenala 369 fatálnych prípadov srdcového ochorenia, infarktov bez ohrozenia života a angíny, teda nedostatočného prítoku okysličenej krvi do srdca.

Následne Virtanenová očistila výsledky o vplyvy ako vek, pohlavie, rodinný stav a pracovná pozícia. Takto zistila, že smrteľné aj menej závažné ochorenia sa týkali najmä ľudí, ktorí v práci trávili denne o tri až štyri hodiny viac, ako im to predpisuje Zákonník práce. Pracovať jednu alebo dve hodiny navyše sa neukázalo hazardovaním so zdravím. Vedci dúfajú, že ďalší výskum tento dramatický rozdiel vysvetlí. Takisto platí, že štúdie sa zúčastnili len štátni zamestnanci, a tak nie je možné tvrdiť, že sa zistenia týkajú všetkých pracujúcich.

Profesor klinickej farmakológie Gordon McInnes z Glasgowskej univerzity výskum komentoval citátom filozofa Bertranda Russella: „Keby som bol lekár, predpísal by som dovolenku každému pacientovi, ktorý považuje prácu za dôležitú.“ Zároveň však upozornil, že aj keď je potrebný ďalší výskum, lekári by mali zvýšiť pozornosť pri príznakoch, ako je bolesť v hrudníku či zvýšené kardiologické riziká a pre istotu sa pacienta opýtať, či nie je prepracovaný.

Ako nadčasy a stres poškodzujú zdravie

Prepracovaní ľudia mávajú osobnosť typu A – zvyknú byť agresívni, napätí, vystresovaní a celkovo nepriateľskí voči ostatným
Psychická záťaž môže privodiť depresie a podráždenosť či nedostatok spánku, resp. nedostatok času uvoľniť sa pred spaním
Stres z práce zvyšuje krvný tlak a jeho nebezpečenstvo je, že býva ,,skrytý" a pri lekárskej prehliadke sa nemusí prejaviť
Ľudia, ktorí často pracujú nadčas, zvyknú chodiť do práce aj keď sú chorí a ignorovať príznaky choroby. Vyhýbajú sa lekárom
Chronické a dlhodobé vystavenie sa stresu môže negatívne vplývať na metabolické procesy a trávenie