Huby, ktoré liečia naše neduhy

Biba Biela, pre Magazín Pravdy | 17.05.2010 06:16
bicyklovanie - výlet - rodina - mama a dcéra -... Foto:
Ilustračné foto.
Viete, aký liek bol objavený vďaka najznámejšej hube zdravotníčke na svete? No predsa penicilín!

Lekár Alexander Fleming objavil Penicillium notatum úplne náhodou, keď sa rozhodol poupratovať svoj pracovný neporiadok v laboratóriu. Všimol si, že kolónie stafylokokov v Petriho miske zlikvidovala huba, resp. bežná pleseň a svet sa tak ocitol na začiatku penicilínovej éry. A húb, ktoré pomáhajú proti rôznym neduhom, je omnoho viac…

Hliva ustricová (Pleurotus ostreatus)
S hlivou naša imunita nehlivie. Určite ste o tejto známej hube určenej na posilnenie obranyschopnosti organizmu už počuli. Hliva ustricová je cudzopasná, doslova tzv. drevokazná huba, ktorá žije na kmeňoch stromov a práve z nich prijíma veľa živín. Z extraktu hlivy mnohé firmy vyrábajú doplnky výživy v podobe tabliet, kapsúl, sirupov, dokonca krémy a gély pri ekzémoch, kožných ochoreniach, herpesoch, pretože má schopnosť stimulovať bunky, ktoré v tele vytvárajú prirodzenú imunitu.

Z hlivy možno izolovať látku nazývanú betaglukán, ktorá aktivuje dôležité zložky imunitného systému, tzv. makrofágy. Sú to špecializované biele krvinky, ktoré vyhľadávajú bunky napadnuté vírusmi alebo dokonca rakovinové bunky, pohlcujú ich a ničia. Betaglukán je látka známa v lekárskych kruhoch niekoľko desaťročí. Mimochodom, možno ju získavať z rôznych prírodných zdrojov – okrem húb aj z ovsa či pekárenských kvasníc. Všetky tieto zdroje sú v zásade rovnocenné, účinnosť a schopnosť betaglukánu ovplyvniť imunitný systém závisí predovšetkým od jeho čistoty.

Inými slovami, od toho, v nakoľko izolovanej, čistenej forme sa nachádza v konkrétnom prípravku. Denná odporúčaná dávka betaglukánu sa podľa väčšiny autorov pohybuje od 2 do 5 mg na kilogram telesnej hmotnosti v závislosti od toho, či ide o preventívne užívanie, alebo už o chorobný stav. Pre lepší účinok niektorí výrobcovia odporúčajú užívať betaglukán na prázdny žalúdok. Betaglukány sa prirodzene v našom tele nevyskytujú, ide o látku netoxickú a nenávykovú, bez vedľajších účinkov, nadbytok sa z organizmu vylúči.

Hlivu je možné, samozrejme, konzumovať aj v jej prirodzenej podobe – možno ju podobne ako šampiňóny kúpiť v mnohých obchodoch s potravinami. Niektorí ju považujú dokonca nielen za zdravšiu, ale aj chutnejšiu ako šampiňóny, hoci chuť má neutrálnu, a preto je vhodná na prípravu jedál najrozličnejšími spôsobmi. Obsahuje množstvo vitamínov, aminokyseliny aj minerálne látky. Je vhodná pre diabetikov, má protialergické, protinádorové účinky, upravuje krvný tlak atď.

O serióznej imunologickej stimulácii organizmu konzumovaním hlivy však možno hovoriť len v prípade, že človek pravidelne je dostatočné množstvo huby (tak, ako je to tradičné v Ázii, kde sa huby jedia doslova denne). Dostupnosť betaglukánu priamo z hlivy je veľmi nízka, pretože hubu tvorí z 90 percent voda a zvyšných 10 percent treba rozdeliť medzi ďalšie látky – polysacharidy, sacharidy, bielkoviny, vlákninu… Aj v doplnkoch výživy z lekární treba rozoznávať, či ide o pomletú, sušenú hlivu bez izolácie betaglukánu alebo už vysoko čistený betaglukán s väčšou biologickou aktivitou. A tento rozdiel je veľmi cítiť aj v cene prípravkov.

Húževnatec jedlý – šitake (Lentinus edodes)
Podobne ako hliva rastie táto legendami opradená huba na stromoch. Jej názov bol odvodený od stromu, na ktorom rastie, nazývanom „ši“ a „take“ po japonsky znamená huba. Patrí medzi najstaršie pestované huby na svete a Japonci ju považujú za elixír dlhého života. Na špeciálnych farmách sa ročne dopestujú milióny ton tejto kulinárskej delikatesy. S vedeckým výskumom, čo sa týka jej zdravotných účinkov, sa začalo až v 40. rokoch minulého storočia.

Znižuje krvný tlak, hladinu cholesterolu, cukru, pôsobí proti vzniku onkologických ochorení, má priaznivý účinok na imunitný systém, dokonca sexuálnu potenciu. Samotná huba má sladkastú, mierne cesnakovú chuť a silnú hubovú arómu. Dá sa vraj bez problémov dopestovať aj v domácich podmienkach na polenách z listnatých stromov, na rôznych zmesiach či sene. Možno ju zavárať, pridávať do šalátov, polievok, omáčok. Vyrába sa však aj v kapsuliach v rámci doplnkov výživy, ktoré dostať kúpiť v lekárňach.

Kombucha (Medusomyces gisevii)
Nazýva sa aj „čajovou hubou“. Nevyzerá ako klasická huba s klobúčikom a nožičkou, je to rôsolovitá hmota, ktorú tvorí spoločenstvo kvasiniek, rias a ďalších mikroorganizmov. Používa sa ako ľudový liek určený na pitie, na koktaily, pleťové prípravky, kúpele a podobne. Čínska povesť hovorí o tom, že v starej Číne uctievali kombuchu ako dar bohov. Japonská legenda sa zas viaže k cisárovi, ktorému pomohol doktor menom Kombu. Mnohí historici sú však toho názoru, že názov kombucha má ruský pôvod.

Kombuchová kultúra sa zvyčajne skladuje v živnom roztoku v chladničke, je možné ju aj zamraziť, dokonca usušiť. Sušená kombuchová masa sa používa na výrobu umelej kože. Inak medzi predpokladané účinky kombuchy patria: posilnenie imunitného systému, očistenie organizmu od škodlivých látok, podpora trávenia, harmonizácia činnosti čriev, povzbudenie látkovej premeny, zníženie únavy, napätia. Kombuchu už pred mnohými rokmi pestovali mnísi v českých kláštoroch, kde ju nazývali „Olinka“. Niekomu chuťou pripomína skysnuté pivo, inému sekt alebo burčiak. Dá sa kúpiť ako kombuchová kultúra, z ktorej sa nápoj vyrobí doma, ale aj v predajniach zdravej výživy ako hotový nápoj vo fľaši či tetrapaku. Pri hotových nápojoch však vznikajú pochybnosti o účinku súvisiace so snahou o dosiahnutie čo najdlhšej doby trvanlivosti, pretože kombucha musí byť nápoj živý a aktívny.

Múdra huba (Pythium oligandrum)
Hovorí sa o nej, že si poradí so zápachom nôh, vredmi predkolenia, atopickým ekzémom, psoriázou či mykózami. Táto mikroskopická huba má pôsobiť ako akýsi „užitočný upír“ na nepriateľské bunky. Parazituje na mikroorganizmoch spôsobujúcich chorobu, a keď svoju úlohu splní, stratí sa. Keď zneškodní parazita, uvoľní priestor normálnej mikroflóre a napomáha tak hojenie. Pôvodne sa používala v poľnohospodárstve na ochranu rastlín. Jej účinky objavil český vedec doc. Dáša Veselý. Dnes sa vyrába v krémoch, ako suchá zmes pre prípravok určený do kúpeľa, pre starostlivosť o nechty na rukách, oplachovací roztok na rany, vyplachovanie úst a podobne. Nemá vedľajšie účinky a dosiaľ sa údajne neobjavili ani nijaké alergické reakcie. Prípravky vyrobené v Česku sa predávajú v lekárňach a sú zaradené ako kozmetické produkty.