Osem vecí, ktoré potrebujete vedieť o obezite

1. Obezitou sú najviac ohrozené deti. Nadváha je najbežnejšou detskou chorobou v Európskom regióne. Asi pätina detí má dnes nadváhu, desatina je obézna. Tieto deti sú vystavené oveľa vyššiemu riziku cukrovky 2. typu, majú zvýšený krvný tlak, problémy so spánkom a vyvíjajú sa u nich psychologické problémy. Pravdepodobne budú obézne aj v dospelosti a vyvinú sa u nich oveľa závažnejšie choroby, čím sa zníži dĺžka a kvalita ich života. Deti sa totiž učia dietologickým návykom a fyzickej aktivite, ktoré s nimi zostanú do konca života.

2. Obézni ľudia majú vyššie riziko vzniku mnohých závažných chorôb ako napríklad cukrovka bez závislosti na podávaní inzulínu (2. typ), srdcové choroby, vysoký krvný tlak a srdcový infarkt, žlčníkové choroby, niektoré typy rakoviny (nádory maternice, vaječníkov, prsníka, mozgu, prostaty, konečníka, žlčníka, pankreasu, pečene a obličiek) a psychologické problémy. Či má človek ideálnu váhu, určuje index telesnej hmotnosti (BMI). Predstavuje podiel telesnej hmotnosti v kilogramoch a druhej odmocniny výšky v metroch. U dospelých je normálny BMI od 18,5 do 24,9. BMI 25 a vyššie predstavuje nadváhu, 25–29,9 je začiatok obezity a 30 a viac je obezita. Nadváha spôsobuje jeden milión úmrtí v Európe ročne.

Foto: www.diet-blog.com

obezita Obezita vo svete: percento populácie nad 15 rokov, ktorá má BMI nad 30.

3. Náklady spoločnosti na obezitu sú obrovské. V Európe predstavujú až 6% všetkých nákladov na zdravie. Čísla zo Spojených štátov dokonca ukazujú, že ročné náklady na zdravotnú starostlivosť sú o 36% vyššie u obéznych ľudí v porovnaní s ľuďmi so zdravým BMI. Obézni ľudia takisto častejšie vymeškávajú v práci v dôsledku slabého zdravia. Obézne deti majú slabší prospech v škole a bývajú terčom posmechu.

4. Vo väčšine krajín Európy je obezita bežnejšia medzi sociálne slabšími komunitami, čo sa vysvetľuje nižším príjmom, vzdelaním a prístupom k starostlivosti. Vo Francúzsku napríklad porcia ovocia a zeleniny s obsahom 100 kalórií obsahuje dvakrát viac nutričných hodnôt, ale je aj dvakrát drahšia, ako rovnaké energetické množstvo iného jedla. Ľudia s nižším príjmom majú obyčajne obmedzený prístup k športovým a fitnes zariadeniam. Chudobné krajiny, ktoré sa rýchlo rozvíjajú, sú charakterizované rýchlym nárastom obezity a bohatšie krajiny s najväčšími rozdielmi v príjmoch medzi chudobnými a bohatými, majú najvyššiu mieru obezity.

5. Príčiny epidémie obezity sú komplexnou záležitosťou. Viac ľudí žije v mestách a veľkomestách, cestujú autami, v práci sedia pred počítačom, nakupujú viac spracovaných potravín a nápojov – žijú v „prostredí vhodnom pre vznik obezity“. Dve tretiny populácie v európskom regióne žijú v mestách a veľkomestách a tento počet sa neustále zvyšuje.

6. Stravovacie návyky ľudí sa za posledné desaťročia zmenili. Množstvo dostupného jedla sa v podstate zvýšilo. Žena potrebuje v priemere skonzumovať 2000 kalórií denne, aby si zachovala svoju telesnú hmotnosť a muž 2500 kalórií. V roku 1961 bol počet kalórií dostupných na osobu a na deň 2300. Toto sa do roku 1998 zvýšilo na 2800 a do roku 2015 toto číslo presiahne 3000. Ceny jedla takisto klesli – skutočná cena ryže, obilia, kukurice, tukov a cukru klesla asi o 60% od roku 1960 do roku 2000. Na začiatku 20. storočia zjedli ľudia menej ako 5kg cukru za rok. V Európe sa toto číslo dnes zvýšilo na 40 až 60kg. A zároveň ľudia nejedia dostatok ovocia a zeleniny. Nedávny prieskum WHO v európskom regióne uviedol, že len 30% chlapcov a 37% dievčat vo veku 13–15 rokov konzumuje každý deň ovocie.

7. V Západnej Európe minimálne dve tretiny dospelých nemajú dostatočnú fyzickú aktivitu a táto aktivita sa ešte znižuje. WHO odporúča, aby dospelí vykonávali minimálne 30 minút miernej fyzickej aktivity denne. Môže ísť o chôdzu, bicyklovanie, hry, práce v domácnosti, v záhrade, tancovanie alebo chôdzu do schodov, ako aj športovanie. Deti by mali vykonávať aspoň 60 minút rôznej fyzickej aktivity každý deň. Prostredie, v ktorom ľudia žijú – domácnosti, školy, pracoviská – ich často odrádzajú od fyzickej aktivity. Až polovica jázd autom v Európe predstavuje trasy kratšie ako 5km, teda vzdialenosť, ktorá sa dá prejsť na bicykli za 15–20 minút alebo rýchlou chôdzou za 30–50 minút. Pritom pravidelná mierna fyzická aktivita môže predĺžiť život človeka o 3 až 5 rokov.

8. Na odvrátenie epidémie je nevyhnutné naučiť sa zdravo jesť – znížením spotreby tukov a cukru, zvýšením množstva ovocia a zeleniny a zvýšením fyzickej aktivity. Zdravé jedlá by mali byť lacnejšie a v obchodoch, na pracoviskách a v školských jedálňach dostupnejšie. Jedlá a nápoje bohaté na energiu by sa nemali reklamovať, mali by byť menej dostupné a mali by sa nahradiť produktmi s lepšou nutričnou hodnotou. Príležitosti fyzickej aktivity v každodennom živote, ako je aktívna preprava, by mali byť dostupné celej populácii formou programov v školách a na pracoviskách. Zmena správania ľudí si však vyžaduje aktívnu účasť súkromných spoločností od výrobcov jedla po supermarkety, vládne sektory, ako aj miestne zastupiteľstvá a samotné komunity.

Zdroj: ÚVZ SR