Čítanie deťom pred spaním rozvíja slovnú zásobu. Utužuje aj vzťah

Dana Závadová pre Pravda.sk | 03.06.2011 15:44
Barbara Králiková
Barbara Králiková číta svojim ratolestiam. Autor:
Čítať knižky im začali, keď boli celkom maličké. Dnes má staršia Viktória jedenásť a mladšia Veronika deväť rokov, no večerného rituálu čítania sa nemienia vzdať. Hoci už dávno vedia čítať, vyžadujú, aby boli pri tom rodičia.

Dávid a Barbara Králikovci sú logopédi. Rozhodnutie čítať deťom knižky prišlo v ich rodine celkom spontánne a prirodzene a odvtedy ho neprerušila žiadna pauza. Dokonca ani pobyt v škole v prírode. Žáner sa menil postupne, ako deti rástli. Spočiatku to boli rapotačky a riekanky spojené s vytlieskavaním, potom krátke rozprávky, pri ktorých sa deti pýtali na význam jednotlivých slov. Čo budú čítať, si mohli sestry vybrať. Barbara Králiková: „Knižky sme mali v detskej izbe a staršia dcéra si ich vyberala vždy sama, aj keď ešte nevedela čítať. Mladšia sa popritom zviezla.“

Viktória mala rok a pol, keď u lekárky takmer ukážkovo predniesla dvanásťslovnú vetu. „Zrejme to malo vplyv na rozvoj reči, hoci zámer to nebol,“ domnieva sa bývalý učiteľ, logopéd a otec, Dávid Králik. Jeho manželka tiež odporúča rodičom, aby čítali deťom pred spaním. „Je to dobré, jednak na rozvoj slovnej zásoby aj predstavivosti. Čítanie určite áno.“

Hoci bola staršia dcéra od začiatku verbálne zdatná, nebolo to dôsledkom ich profesionálnej deformácie. Nechceli nasilu dosiahnuť, aby deti čo najskôr rozprávali, uviedli. Podľa Dávida Králika detské slová nie sú škodlivé, najväčšej chyby sa rodičia, starí rodičia či súrodenci dopúšťajú, ak s dieťaťom šušlú a prihovárajú sa mu formou „ťy moje žlaťíčko“ a podobne. „Zlý rečový vzor je problém.“

Večerné čítanie má zmysel aj z hľadiska upevňovaniu vzťahu. Rodič má toho počas dňa dosť a je fajn, ak si aspoň večer nájde čas a strávi ho s dieťaťom. Dávid Králik vraví, že deti nikdy neskúšali, či vedia, o čom sa čítalo, či vlastne dávali pozor.

Hovorí sa, že dieťa, ktoré odmalička rado a veľa listuje v knižkách, bude sa dobre učiť. Dievčatá sa učia dobre, no Dávid Králik by tento výrok poopravil. Keď dieťa číta dobre, je predpoklad, že bude dobrým žiakom a učivo zvládne relatívne ľahko. "Mnohé problémy žiakov sú spôsobené slabšou čitateľskou zručnosťou, ale nedával by som to do súvisu s tým, či dieťaťu bolo alebo nebolo čítané. Skôr by som povedal, že to uňho vzbudí záujem o literatúru. Naše dcéry si aj samy rady čítajú. Keď niekam ideme, majú so sebou knižku. Ale nedovolím si tvrdiť, že to je tým, že sme im odmalička čítali, hoci mohlo to k tomu prispieť.