Fajčiť už nie je moderné

Dorota Hudecová, Pravda | 05.06.2013 06:00
cigareta, cigarety, fajčiť, fajčenie Foto:
Fajčiar, ktorý denne vyfajčí 20 cigariet a viac, minie na fajčenie za život niekoľko tisíc eur v hodnote luxusného auta.
Fajčenie je najčastejšou príčinou úmrtí v Európskej únii, ktorým možno zabrániť. Vďaka osvete a zákonom sa povedomie o jeho škodlivých vplyvoch zlepšuje. Únia sa snaží ľuďom zabrániť, aby začali fajčiť, pomáha fajčiarom s týmto zlozvykom skoncovať, chráni ľudí pred vplyvom tabakového dymu a obmedzuje reklamu tabakových výrobkov.

„Aj tohtoročný Svetový deň bez tabaku sa niesol v znamení zákazu reklamy na tabakové výrobky, ich propagácie a sponzorstva,“ uviedla Darina Sedláková, riaditeľka Kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku. „V tomto smere má Slovensko pomerne silnú legislatívu, ale jej dodržiavanie treba viac a systematicky kontrolovať. Obchodníci s tabakom hľadajú možnosti takzvanej skrytej reklamy, ktorá je často cielená na mládež. Bohužiaľ, práve v tejto vekovej kategórii počet aktívnych fajčiarov v ostatných rokoch výrazne vzrástol aj na Slovensku, hoci v dospelej populácii došlo k poklesu aktívnych fajčiarov,“ dodala.

PIANO

Užitočné informácie nájdete aj v článku Čo pomôže pri odvykaní od fajčenia.

Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Podľa pneumológa Daniela Pauloviča fajčenie sa dnes považuje za najrozšírenejšiu toxikomániu vo svete. "Ide v podstate o závislosť od nikotínu, ktorá je podobná ako závislosť od heroínu. Podmienená je účinkom nikotínu na centrálny nervový systém,“ hovorí. Krátko po vdychovaní cigaretového dymu, keďže nikotín sa dostane do mozgu už do 10 sekúnd, sa naviaže na tzv. nikotínový receptor a do pár minút spôsobí uvoľnenie dopamínu. "Je to látka, ktorá patrí spolu so sérotonínom a kortikoidmi medzi tzv. hormóny šťastia a spôsobuje vlastnú závislosť, pretože zlepšuje náladu, pocit spokojnosti a pohody podobne ako iné drogy. Už po dvoch rokoch občasného fajčenia sa stáva človek závislým od nikotínu. Po zanechaní fajčenia sa dostavia abstinenčné príznaky, ktoré sú dôvodom na opätovné zapálenie si cigarety,“ vysvetľuje doktor Paulovič.

Vo svete aktívne fajčí viac ako 1,3 miliardy ľudí nad 15 rokov. Na Slovensku je to okolo 35 až 37 % obyvateľov. "Obzvlášť nás trápi počet fajčiacich detí a mladistvých do 18 rokov, najmä to, že dievčatá vo veku do 18 rokov fajčia viac ako chlapci. Okolo 18. roku života je to vyrovnané a potom ich chlapci predbehnú,“ konštatoval. Na následky fajčenia vo svete zomrie ročne okolo 5 miliónov ľudí, v únii je to takmer 700-tisíc a na Slovensku vyše 11-tisíc osôb, ku ktorým ešte treba prirátať 10 až 20 % pasívnych fajčiarov.

Pokiaľ ide o ochorenia, ktoré najviac skracujú fajčiarom život, sú to srdcovo-cievne ochorenia, rakovina pľúc a iných orgánov. Je pritom smutné, že u žien sa dostala rakovina pľúc z 8. miesta už na 3. až 4. miesto v príčinách úmrtí, ale aj výskytu. "Fajčenie zhoršuje prognózu a prežívanie aj pri ďalších ochoreniach, ako sú cukrovka, vysoký krvný tlak, gastroenterologické choroby, trávenie, osteoporóza, neplodnosť, prekrvenie končatín a iné,“ dodal doktor Paulovič.

Konštatoval, že fajčenie skracuje život priemerne o 8 rokov. Okrem zdravotných následkov nezanedbateľné sú aj ekonomické straty. "Konkrétny fajčiar, ktorý denne vyfajčí 20 cigariet a viac, minie na fajčenie za život niekoľko tisíc eur v hodnote rodinného domu či luxusného auta.“

Aj táto závislosť je však liečiteľná. Predpokladom úspešnej liečby je však súhlas pacienta a ochota spolupracovať. Podľa pneumológa náhrada cigarety elektronickou cigaretou závislosť nerieši, môže ju, naopak, ešte zvýšiť, keďže ide o inhalovanie čistého nikotínu, aj keď menej škodlivého, lebo neobsahuje ostatných 1 600 chemikálií a karcinogénov. Liečiť sa dá rôznymi spôsobmi – tabletkou na odvykanie, nikotínovými náhradami, antidepresívami, akupunktúrou, psychologickými metódami, hypnózou a podobne, pričom liečba trvá niekoľko týždňov, v extrémnych prípadoch mesiacov, maximálne však do 1 roka. Najlepšou prevenciou je preto nikdy nezačať fajčiť.

Trochu histórie

História tabaku a fajčenia je veľmi stará, tabak sa na americkom kontinente objavil 6-tisíc rokov pred naším letopočtom, vtedy ho americkí Indiáni užívali ako liek a halucinogén, pri náboženských či bojových obradoch.

Asi tisíc rokov pred naším letopočtom sa začal používať aj na fajčenie. Po návrate Krištofa Kolumbusa z Ameriky sa tabak začal pestovať v Španielsku a neskôr sa rozšíril do celej Európy a ďalej do sveta.

Na prelome 19. a 20. storočia sa fajčenie považovalo za určitú spoločenskú prestíž. O sto rokov neskôr sa po celom svete rozpútal ostrý boj proti fajčeniu. Bola preukázaná vysoká škodlivosť fajčenia a jeho spojitosť so vznikom karcinómu pľúc, ale aj ďalších druhov rakoviny a iných ochorení.

V mnohých krajinách už začal platiť zákaz fajčenia vo verejných priestoroch, na zastávkach hromadnej dopravy a tiež v reštauráciách.