Najčastejšie mýty o margarínoch

Tvrdenie: Margarín sa pôvodne vyrábal ako krmivo, ktoré malo zabezpečiť rýchle priberanie hmotnosti moriek.
Čo na to odborník: Margarín sa pôvodne začal vyrábať ako náhrada drahého a nedostatkového masla na popud cisára Napoleona III. Potreboval pre svoju armádu dostatok lacného a pritom chutného tuku vyhovujúcej konzistencie. Rovnakú funkciu plnili margaríny počas vojen. Nedostatok masla aj surovín rastlinného pôvodu v tom čase spôsobili, že na ich výrobu sa často používali menej hodnotné suroviny. V súčasnosti vyrábané moderné výrobky však nemožno porovnávať ani s tými, ktoré sa vyrábali pred desiatimi rokmi, a nieto ešte s výrobkami spred 50 rokov. Vedecké poznatky vytvárajú stále nové možnosti a výroba ich tesne nasleduje.

Tvrdenie: Trans-mastné kyseliny nie sú v strave potrebné a nie sú zdraviu prospešné.
Čo na to odborník: Trans-mastné kyseliny sú skutočne zdraviu škodlivé – v odborných kruhoch sa diskutuje najmä o ich vplyve na vznik srdcovo-cievnych ochorení. Margaríny sa však vyrábajú z rastlinných olejov, čiže pochádzajú z prírodných zdrojov. Pri ich výrobe (resp. pri spracovávaní surovín na ich výrobu) sa už v prevažnej väčšine nepoužíva.

Tvrdenie: Oba produkty (maslo aj margarín) majú rovnakú energetickú hodnotu.
Čo na to odborník: Maslo obsahuje viac ako 80 % tuku. Rastlinné tuky sa vyrábajú v oveľa širšom sortimente. Na našom trhu sú aj tuky s 80 % tuku, ale aj nízkotučné výrobky, ktoré obsahujú znížené množstvo tuku (až na 25 %). Energetická hodnota týchto tukov je v porovnaní s maslom oveľa nižšia.

Tvrdenie: Maslo má viacero nutričných výhod, kým margarín len zopár, aj tie tam pridali chemici!
Čo na to odborník: Margaríny (rastlinné tuky) poskytujú viaceré nutričné výhody. Neobsahujú takmer nijaký cholesterol a majú priaznivejšie zastúpenie jednotlivých mastných kyselín. Maslo obsahuje oveľa viac nasýtených mastných kyselín ako ktorýkoľvek margarín, a rovnako aj viac trans-mastných kyselín ako väčšina margarínov na trhu.

Tvrdenie: Margaríny zvyšujú hladinu celkového cholesterolu a LDL („zlého") cholesterolu a znižujú hladinu HDL („dobrého") cholesterolu v krvi.
Čo na to odborník: Takýto účinok majú trans-mastné kyseliny, ktoré v minulosti vznikali v rastlinných tukoch vyrábaných čiastočnou hydrogenizáciou olejov. Súčasné rastlinné tuky, ktoré sa vyrábajú modernými výrobnými postupmi, ich už však obsahujú len v minimálnom množstve. Podobný negatívny vplyv na hladiny tukových látok v krvi majú aj nasýtené mastné kyseliny, ktoré sa vo väčšom množstve nachádzajú v masle. Moderné margaríny môžu, naopak, vďaka vyššiemu obsahu polynenasýtených mastných kyselín, prispievať k znižovaniu hladiny cholesterolu v krvi. „V súčasnosti predstavuje vysoký obsah nasýtených mastných kyselín v potrave významný rizikový faktor srdcovo-cievnych ochorení. Naopak, zníženie obsahu nasýtených mastných kyselín v potrave prináša vo veľkých sledovaných skupinách populácie zníženie výskytu srdcovo-cievnych ochorení," hovorí doc. Jana Jurkovičová, odborníčka na výživu.

Tvrdenie: Margarínu chýba len jediná molekula, aby sa z neho stala 100 % umelá hmota.
Čo na to odborník: Plasty, známe aj pod pôvodným názvom umelá hmota, označujú celý rad syntetických či polosyntetických polymérnych výrobkov. Pozostávajú z organických kondenzačných alebo prísadových polymérov a môžu obsahovať aj látky na zlepšenie kvality či zvýšenie ceny. Margaríny (rastlinné tuky) sa vyrábajú z rastlinných olejov a tukov. Ako dodáva doc. Jurkovičová, „ich zloženie musí zodpovedať prísnym požiadavkám Potravinového kódexu SR, ale aj nariadeniam Rady ES, platným v celej Európskej únii".

Tvrdenie: Ani po rokoch sa margarín nepokazí a nezačne zapáchať.
Čo na to odborník: Rastlinné tuky majú presne určenú dobu trvanlivosti, čo sú asi 3 mesiace od dátumu výroby, s podmienkou dodržania správnych skladovacích podmienok. Po uplynutí tejto doby sa začína ich kvalita meniť, podobne ako aj kvalita iných potravín.

Tvrdenie: Margarínom sa vyhýbajú dokonca aj plesne a mikroorganizmy.
Čo na to odborník: Plesne a iné mikroorganizmy môžu napadnúť aj rastlinný tuk, rovnako ako každú potravinu. Tuky sa však všeobecne najviac degradujú žltnutím, ak sa nedodrží odporúčaný spôsob skladovania a po prekročení odporučenej doby spotreby.

Tvrdenie: Margarín by bez výdatnej pomoci farbív a iných prísad zostal nevábnou sivou hmotou.
Čo na to odborník: Základ margarínov (rastlinných tukov) je bledší. Spôsobuje to štruktúra výrobku, kde sa farba základnej suroviny (oleja) zosvetľuje, čo je úplne prirodzená optická vlastnosť. Konečnú farbu získava napr. pridaním betakaroténu, ktorý sa bežne vyskytuje v žltých či oranžových druhoch ovocia a zeleniny. Aj farba masla sa mení podľa sezóny – od svetlejšej (v zimnom období) po žltšiu (v lete, keď kravy spásajú čerstvú trávu). Betakarotén sa niekedy pridáva aj do masla, aby sa celoročne zjednotila jeho farba.

Zdroj: Združenie pre zdravie a výživu