Medúzy, hady, blesky či úpaly - najčastejšie prázdninové mýty

Po popŕhlení medúzou treba postihnuté miesto poliať morskou alebo sladkou vodou, aby tak nepálilo.
Nie je to pravda. Voda aj mokrý piesok podporujú uvoľnenie ešte väčšieho množstva toxínu do rany. V rámci prvej pomoci sa odporúča poliať postihnuté miesto octom, prípadne alkoholom alebo alkoholovým roztokom. Ak nič podobné poruke ani v plážovom bare nemajú, na poranenú kožu nasypeme akýkoľvek prášok, napríklad púder, múku, suchý piesok a následne zvyšky medúzy opatrne odstránime z kože pomocou drievka, tupého príborového nožíka, bankomatovej karty či karty na otváranie hotelovej izby. Miesto je vhodné potrieť gélom s protialergickou látkou, resp. gélom po uštipnutí, vhodné je aj čpavkové pero After bite.

Pichliač z ježka treba z rany odstrániť, aby miesto nehnisalo.
Nie je to tak. Ak spätné háčiky na konci ostňov znemožňujú vybratie z rany, prípadne sú zalomené tŕne príliš hlboko, je účelnejšie ranu vypláchnuť dezinfekčným roztokom, resp. postriekať dezinfekčným sprejom, obviazať a zákrok odložiť. Násilné odstraňovanie ostňov z rany v akútnom štádiu je nielen veľmi bolestivé, ale môže viesť aj ku zväčšeniu poranenia a predĺžiť tak čas hojenia. Zápalová reakcia cudzie teleso v rane ohraničí a neskôr vyberanie ostňa výrazne uľahčí. Prudká bolesť sa zmierňuje liekmi proti bolesti, prípadne obstrekom s pomocou anestetika či anestetickou masťou.

Pri náchylnosti na zápal močových ciest je vhodnejšie kúpať sa v jazere či v bazéne, nie v mori.
Práve naopak. More má liečivé účinky, už antickí lekári poznali priaznivé účinky morskej vody a talasoterapia je známa liečebná metóda. Soľ, ktorú morská voda obsahuje, pôsobí dezinfekčne. Zatiaľ čo v stojatých alebo pomalých vodách sa darí baktériám, morská voda je stále v pohybe. Morskú vodu teda pre jej prirodzené antibakteriálne účinky i obsah minerálov odporúčajú urológovia i nefrológovia (odborníci na liečbu obličiek). Po vyjdení z vody si oblečte suché plavky.

Úpal môžem dostať výlučne na slnku, takže pod strechou mi nehrozí.
Nie je to pravda. Treba rozlišovať úpal a úžeh. Úpal je prehriatie organizmu teplom a vlhkom a na jeho vznik nie je potrebné priame pôsobenie slnečných lúčov. Často k nemu dochádza napríklad v rozhorúčenom dopravnom prostriedku, keď následkom straty solí a telesných tekutín vzniká tepelný šok. V rámci prevencie treba nosiť vzdušné oblečenie, dostatočne piť, vyhýbať sa preplneným a zle vetraným priestorom. Pri poskytovaní prvej pomoci treba postihnutú osobu preniesť na chladnejšie miesto, uložiť do vodorovnej polohy so zdvihnutými dolnými končatinami, telo ochladzovať vodou a po malých dúškoch dávať piť nesýtenú minerálku čaj či rehydratačný roztok.

Auto človeka pred bleskom neochráni, pretože je z kovu.
Práve naopak. Auto slúži ako Faradayova klietka, blesk, ktorý zasiahne auto, neprenikne do kabíny, ale zvedie sa po povrchu karosérie do zeme. V prípade búrky, ktorá sa nachádza príliš blízko, je bezpečné schovať sa do auta so zatvorenými oknami, vypnúť rádio a nedotýkať sa kovových súčastí interiéru.

Po uhryznutí jedovatým hadom – zmijou – treba krv vysať ústami, ranu vypáliť a založiť škrtidlo.
Tieto postupy sú už dávno prekonané. Postihnutá končatina sa znehybní a aj pacient by mal ostať pokojný. Neodporúča sa nijaký zbytočný pohyb. Pre dospelého obyčajne uhryznutie zmijou neznamená smrteľné ohrozenie, no aj tak je potrebné volať zdravotnícku pomoc, rozhodne v prípade dieťaťa! Nástup závažnejších príznakov sa neskôr nedá vylúčiť, pretože nebezpečnejšia ako otrava hadím jedlom môže byť prudká alergická reakcia na jeho zložky. Jed zmije má skríženú imunologickú reaktivitu s jedom blanokrídleho hmyzu ako osa, včela sršeň a pri alergii na včelí jed sa pravdepodobne vyskytne aj alergia na jed zmije.