Jeseň sa dá prežiť aj bez kašľa a upchatého nosa

Dorota Hudecová, Pravda | 30.10.2014 06:00
nádcha, chrípka, prechladnutie, sopeľ, choroba Foto:
Výtok z nosa, bolesti hlavy, pocit upchatých dutín či dusivý kašeľ často zhoršujú spánok a bránia organizmu v zotavovaní sa.
Jeseň je obdobím zvýšenej chorobnosti. Môžu za to napríklad výkyvy počasia, ktoré útočia na našu imunitu a prajú množeniu vírusov. Tie prinášajú ochorenia, ktoré trápia ľudí na celom svete – kašeľ, nádchu, prechladnutie.

„Tieto bežné prejavy jesenných viróz zvyčajne nie sú pre organizmus nebezpečné, ak sa neskomplikujú ďalšími ťažkosťami alebo ak nesúvisia s inými, vážnejšími ochoreniami – pľúcnymi, nádorovými či srdcovými ťažkosťami,“ hovorí otorinolaryngo­logička Renáta Kučerová z Ušno-nosno-krčnej ambulancie pre deti a dospelých Centra Kramáre.

„Aj v prípade, že ide naozaj len o zvyčajnú, nekomplikovanú virózu, jej príznaky nám môžu znepríjemniť viacero dní a nocí a ešte viac oslabiť obranyschopnosť organizmu.“

Podľa doktorky Kučerovej výtok z nosa, bolesti hlavy, pocit upchatých dutín či dusivý kašeľ často zhoršujú spánok a bránia organizmu v zotavovaní sa. „Sezónne virózy sa aj preto môžu skomplikovať pridruženými bakteriálnymi infekciami – zápalom priedušiek či pľúc, zápalom dutín či zápalom stredného ucha. Ak sa prejavy virózy nezlepšujú dlhšie než desať dní, prípadne stav komplikuje horúčka alebo sa objavia ďalšie príznaky, treba absolvovať vyšetrenie u lekára,“ upozorňuje otorinolaryngo­logička. Pretrvávajúca nádcha môže mať totiž viacero príčin – napríklad alergiu a dlhodobejší kašeľ môže byť aj sprievodným prejavom nádorových chorôb či ťažkostí so srdcom.

Ak však ide o nekomplikovanú virózu dýchacích ciest, zvyčajne sa liečia iba prejavy infekcie. Aj pri vážnejších diagnózach, pri ktorých sa vyskytuje kašeľ, pocit upchatých dutín, zápal slizníc či výtok z nosa, je však vhodné tieto nepríjemné príznaky odstraňovať alebo aspoň zmierňovať. „Pri zmierňovaní ťažkostí súvisiacich s kašľom, prechladnutím a nádchou je významným pomocníkom kyselina hyalurónová. Táto telu vlastná látka sa v ľudskom tele vyskytuje prirodzene. Celkovo sa jej v tele nachádza asi 15 gramov. Funguje v medzibunkových priestoroch ako špongia. Vzhľadom sa svoje vlastnosti má výraznú hydratačnú schopnosť a je prirodzenou súčasťou sliznice nosa. V dýchacích cestách udržiava vlhké prostredie, znižuje opuch a mierni zápal,“ približuje účinky kyseliny hyalurónovej doktorka Kučerová.

„Rozpad kyseliny hyalurónovej v ľudskom tele je však pomerne rýchly, pri dýchacích a iných infekciách je preto nutné dodávať ju zvonka. Prípravky s jej obsahom pomáhajú pri ochoreniach horných i dolných dýchacích ciest,“ konštatovala. Ako dodala, okrem toho zlepšuje aj hojenie po nosovohltanových operáciách, napríklad po vybraní nosných mandlí, priaznivo pôsobí aj v tkanivách dýchacích ciest, kde obnovuje fyziologickú štruktúru týchto tkanív, zlepšuje ich hojenie, zmierňuje kŕčovité sťahy priedušiek pri kašli. Zlepšuje tiež obranyschopnosť dýchacích ciest a uľahčuje vykašliavanie.

Pri nádche lekári odporúčajú aj zvýšený príjem vitamínov. Pomáhajú pri nej aj nosné kvapky, ich dlhodobé užívanie však môže poškodiť nosnú sliznicu, preto je dôležité riadiť sa radami na príbalovom letáku.

Čo je nádcha? Podráždenie a zápal vnútri nosa

Tento výraz sa vzťahuje na infekcie, alergie a ďalšie ochorenia prejavujúce sa zápalom nosovej sliznice, ktoré majú spoločné príznaky

Aké sú príznaky?

  • upchatý nos; podráždená, začervenaná a svrbiaca sliznica nosa; riedky sekrét a kvapkanie z nosa; zatekanie hlienov do hrtanu
  • infekčná nádcha je jedno z najbežnejších ochorení človeka, ročne na ňu ochorie až 30 percent dospelej populácie
  • zápal nosnej sliznice spôsobujú vírusy, baktérie, huby, plesne, dráždivé látky alebo alergény. Výsledkom zápalu je produkcia veľkého množstva hlienu. Pri infekčnej nádche sa infekcia môže skomplikovať sinusitídou (zápalom prínosových dutín, používa sa pojem rinosinusitída), zápalom stredného ucha alebo zápalom pľúc. Vo väčšine nekomplikovaných prípadov infekčnej nádchy sa liečia sa iba príznaky, ktoré zvyčajne odznejú do siedmich dní

Aké typy poznáme?

  • infekčná nádcha – je zvyčajne spôsobená vírusovou alebo bakteriálnou infekciou. Pôvodcom bývajú napríklad rhinovírusy, coronavírusy, adenovírusy a chrípkové vírusy. Z bakteriálnych pôvodcov sú to Streptococcus pneumonie, Haemophilus influenzae a Moraxella catarrhalis. Ďalšími pôvodcami sú huby a plesne (mykotická nádcha). Môže byť aj sprievodným javom infekčného ochorenia – napríklad pri osýpkach, polyomyelitíde či infekčnej mononukleóze. Jedným z typov je aj prechladnutie, ktoré sprevádzajú ďalšie príznaky, ako sú bolesť hrdla, kašeľ, zdurenie nosnej sliznice i sliznice hrdla a mierna bolesť hlavy
  • vazomotorická nádcha – je nealergická nádcha, ktorá postihuje hlavne cievy a sliznicu nosa, ale presný mechanizmus jej vzniku celkom nepoznáme. Pravdepodobne ide o nadmernú odpoveď nosovej sliznice na nešpecifický podnet. Môžu ju zhoršovať dráždidlá – chemické aj fyzikálne, napríklad chlad, slnko alebo námaha. Liečba patrí do rúk alergiológa v dlhodobej spolupráci s ORL špecialistom. Nemá však vždy požadovaný efekt. Okrem lokálnych liekov do nosa a antihistaminík sa pomerne dobré výsledky dosahujú úpravou životosprávy, preplachovaním nosa slanou vodou s kyselinou hyalurónovou a podpornou imunomodulačnou liečbou
  • alergická nádcha – je chronické, neinfekčné, zápalové ochorenie horných dýchacích ciest. Spôsobuje ho neadekvátna reakcia imunitného systému na bežné podnety z prostredia, na ktoré nealergickí jedinci nereagujú. Tento druh nádchy má svoje typické a tiež pridružené prejavy. K typickým patrí ustavičné svrbenie v nose, kýchanie, vodnatý výtok, upchávanie nosa, svrbenie a slzenie očí, opuchy viečok. K pridruženým patria prejavy, ktoré nie sú charakteristické pre nos, ale súvisia s ním – bolesti hlavy, zatekajúce hlieny či strata čuchu. Ďalšie prejavy sú nešpecifické, niektoré z nich sú totožné ako pri chorom srdci – únava, malátnosť, neschopnosť sústrediť sa. V prípade, že sa alergická nádcha nelieči, môže sa skomplikovať zápalmi prínosových dutín, ušnými zápalmi alebo dokonca astmou. Spúšťačmi sú peľové, roztočové, zvieracie, plesňové aj hmyzie alergény. Lieči sa anithistaminikami, kortikosteroidmi, alergénovou vakcináciou a doplnkovými liekmi na uvoľnenie nosa a horných dýchacích ciest
  • medikamentózna nádcha – stav spôsobený nadmerným užívaním nosových kvapiek a sprejov s obsahom vazokonstrikčných látok a agonistov alfa – adrenoreceptorov. Prejavuje sa sústavným pocitom upchatého nosa a zdurením nosovej sliznice, ktorý neustupuje pri ďalšom podávaní nosových kvapiek a sprejov ani pri prerušení podávania. Už desaťdňové pokračujúce užívanie kvapiek môže vyvolať vznik medikamentóznej nád­chy
  • liekmi vyvolaná nádcha – podávanie niektorých liekov môže vyvolať príznaky rinitídy
  • endokrinná nádcha – zmena hormonálneho stavu organizmu môže vyvolať rinitídu – tehotenstvo, puberta, menopauza, poruchy metabolizmu – napríklad znížená činnosť štítnej žľazy
  • chronická atrofická nádcha – je sprevádzaná atrofiou (úbytkom tkaniva) slizníc a žliaz. Môže byť sprevádzaná polypmi v nosovej dutine
  • suchá nádcha (nádcha sicca) – je chronická forma suchosti slizníc
  • profesionálna nádcha – vzniká kvôli prítomnosti rôznych dráždidiel vo vzduchu na pracovisku – srsť laboratórnych zvierat, múka (pekári), peľ, drevené piliny, latex, chemikálie a podobne
  • potravinová nádcha – príjem horúcej a ostrej potravy môže vyvolať príznaky rinitídy – výtok z nosa, upchatie nosa. Špecifické jedlá, alebo farbivá a konzervačné látky v potravinách môžu spôsobiť nádchu kvôli alergickej reakcii, ale aj nadmernej reakcii sliznice nosovej dutiny.<info-gul>emočná nádcha – rôzne emócie môžu vyvolať nádchu podráždením autonómneho nervového systému (stres, sexuálne podráždenie, depresia a podobne)

Diagnostika a liečba nádchy

  • závisí od jej prejavov, prípadných komplikácií a vážnosti stavu
  • používa sa: dôkladná anamnéza, klinické vyšetrenie, laboratórne vyšetrenia výtoku z nosa, krvné testy, endoskopia – zistí prípadné pridané problémy, napríklad polypy, cytológia nosovej sliznice – pomáha určiť druh nádchy
  • na bežnú infekčnú, zvyčajne vírusovú nádchu neexistuje žiadny špeciálny test, diagnóza je založená na symptómoch. U detí treba vylúčiť osýpky a ďalšie infekčné ochorenia. Ďalšie vyšetrenia sú potrebné, iba ak príznaky nádchy po týždni neodznejú a treba sa zaoberať možnosťou pridruženej bakteriálnej infekcie alebo alergie
  • liečba: závisí od intenzity príznakov, pôvodu, dĺžky trvania a prípadných komplikácií. Pri komplikáciách sa používa antimikrobiálna liečba (viaceré druhy antibiotík), kortikosteroidy, anitihistaminiká, lieky na uvoľňovanie a vykašliavanie hlienu, imunomodulačné prípravky, nosové výplachy

Čo je to nachladnutie?

Nachladnutie je najčastejšia vírusová infekcia horných dýchacích ciest a je jednou z foriem infekčnej nádchy – postihuje totiž najmä nos. Prejavy nachladnutia ustupujú do siedmich až desiatich dní, niektoré však môžu pretrvávať až tri týždne. Postihuje ľudí na celom svete – dospelí zvyčajne ochorejú dva- až päťkrát za rok, deti sa môžu nakaziť šesťkrát až desaťkrát do roka. Nachladnutie môžu spôsobiť až dve stovky vírusov, najčastejšia príčina ochorenia je nákaza rhinovírusom. Na toto ochorenie neexistuje žiadny liek, je však možné liečiť jeho príznaky

  • príznaky: kašeľ, bolesť v krku, nádcha, mierna horúčka. Ďalšie symptómy môžu zahŕňať bolesti svalov, únavu, bolesť hlavy a stratu chuti do jedla. Bolesť v krku cíti približne 40 percent ľudí, kašeľ sa vyskytuje až u polovice chorých. Horúčka je u dospelých neobvyklá, u detí je však pri nachladnutí bežná. Kašeľ pri nachladnutí býva v porovnaní s kašľom spôsobeným chrípkou miernejší. Farba hlienu vykašliavaného z dolných dýchacích ciest sa môže líšiť – od čírej až po žltú či zelenú
  • priebeh: má zvyčajne mierny priebeh a vymizne bez liečby, väčšina symptómov sa zlepší počas jedného týždňa. Ak sa objavia vážnejšie komplikácie, zvyčajne ide o starších ľudí či malé deti, alebo o ľudí s oslabeným imunitným systémom. Môžu sa vyskytnúť druhotné bakteriálne infekcie, ktoré spôsobujú zápal dutín, hrtana či ušné infekcie. Spočiatku sa prejavuje únavou, pocitom chladu, kýchaním a bolesťou hlavy. Ďalšie symptómy ako nádcha či kašeľ nasledujú po dvoch a viacerých dňoch. Symptómy vrcholia druhý až tretí deň od nákazy a potom začínajú ustupovať. Kašeľ trvajúci dlhšie než desať dní sa vyskytuje u 35 až 40 percent nakazených detí
  • prenos: vírusy spôsobujúce nachladnutie sa zvyčajne prenášajú dvomi hlavnými spôsobmi: buď vdýchnutím, alebo prehltnutím kvapôčok obsahujúcich vírus či kontaktom s infikovaným nosným hlienom a tiež kontaminovanými predmetmi. Vírusy môžu prežívať v prostredí veľmi dlho a z neumytých rúk sa prenesú do očí či nosa, kde vznikne infekcia. Typickými miestami prenosu vírusov nachladnutia sú škôlky, školy, mestská doprava, domácnosti. Chorí sú najviac nákazliví v prvých troch dňoch trvania ochorenia. Tradičná teória, že nachladnutie je spôsobené dlhým pobytom na chladnom vzduchu v zlom počasí – v daždi či v zime a podchladením tela, nie je celkom pravdivá. Nachladnutie je však známe ako sezónne ochorenie – niektoré vírusy, ktoré ho spôsobujú, sa totiž zvýšene vyskytujú na jar a na jeseň, v chladnom a sychravom počasí. Nárast počtu prechladnutí však môže súvisieť aj s oslabením imunity v niektorých obdobiach roka a ľahším prenosom infekcie. Šírenie nákazy podporuje aj nízka vlhkosť v bytoch či spoločných priestoroch – v suchom vzduchu sa infekčné kvapôčky šíria rýchlejšie a dlhšie
  • prevencia: najlepšou prevenciou je dôkladné umývanie rúk, prípadné nosenie tvárových rúšok či masiek, zvlhčovanie vzduchu v bytoch, správna životospráva – otužovanie, pohyb na čerstvom vzduchu. Vakcinácia proti prechladnutiu neexistuje
  • diagnostika: jednotlivé infekcie horných dýchacích ciest sprevádzajúcich nachladnutie sa diagnostikujú podľa miesta výskytu príznakov v tele. Nachladnutie postihuje najviac nos a krk. Určovanie vírusového pôvodcu ochorenia nie je bežné a väčšinou ani možné
  • liečba: sústreďuje sa na potláčanie alebo aspoň zmiernenie symptómov. Používajú sa lieky na zmiernenie bolesti, na zníženie horúčky, lieky s pseudoefedrínom môžu byť užívané len krátkodobo. Na dlhšie užívanie je vhodný nosový sprej s kyselinou hyalurónovou Aliamare. Užívanie antibiotík sa spája až s druhotnými bakteriálnymi infekciami dutín, dolných dýchacích ciest či uší. Pri samotnom prechladnutí antibiotiká neúčinkujú

Čo je kašeľ? Prudké uvoľnenie vzduchu z dýchacích ciest proti uzavretým hlasivkám

Je to automatický pokus tela vyčistiť dýchacie cesty – reflex slúžiaci na ochranu pľúc. Najčastejšími príčinami kašľa sú vírusové a bakteriálne infekcie. Kašeľ môže byť príčinou porúch spánku, bolestí hlavy, problémov s dýchaním či porúch srdcového rytmu. Často sa vyskytuje ako prvý príznak chronickej obštrukčnej choroby pľúc. Býva akútny (do troch týždňov trvania) a chronický (trvá dlhšie ako tri týždne).

akútny kašeľ zvyčajne sprevádza:

  • 1. infekcie horných dýchacích ciest – najčastejšia príčina akútneho kašľa – sú spôsobené vírusovou infekciou, kašeľ mizne väčšinou do týždňa bez špecifickej liečby
  • 2. infekcie dolných dýchacích ciest – menej časté – môžu viesť k vážnej infekcii pľúc. Sú spôsobené vírusmi alebo baktériami – bakteriálne infekcie sa liečia antibiotikami
  • 3. sinobrochiálny syndróm pri sinusitíde (zatekanie hlienu do hrdla, dráždenie zadnej steny hrdla hlienom)
  • 4. astmu – pri astme môže vznikať príležitostný akútny kašeľ napríklad v noci, pri cvičení, v chladnom vzduchu
  • 5. cudzie teleso v dýchacích cestách – telo sa snaží zbaviť sa prekážky kašľom – napríklad vdýchnutého jedla
  • 6. pôsobenie dráždivých látok – dym, cigaretový dym či chemické výpary môžu podráždiť dýchacie cesty a vyvolať kašeľ

chronický kašeľ postihuje asi 10 % všetkých dospelých. Vyskytuje sa pri: chronickej bronchitíde (zápal priedušiek), astme, takzvanom fajčiarskom kašli, chronickej obštrukčnej chorobe pľúc, rakovine pľúc – nádory sprevádza zvyčajne suchý kašeľ, únava a chudnutie bez zjavnej príčiny, sarkoidóze, vplyve liekov – niektoré lieky vyvolávajú kašeľ, napríklad ACE inhibítory, ktoré sa používajú na liečbu vysokého tlaku, refluxe žalúdočných štiav – žalúdočná kyselina sa pri refluxe dostáva do dýchacích ciest a dráždenie vyvoláva kašeľ, pľúcnom edéme, tuberkulóze, zriedkavejších ochoreniach pľúc, ako je infekčný čierny kašeľ, cystická fibróza či emfyzém – rozdutie pľúc, srdcová nedostatočnosť, psychogénny kašeľ – pri neurózach a iných psychických poruchách

Kedy vyhľadať lekára: ak sa kašeľ výrazne zhorší, ak máte zároveň teplotu vyššiu než 38 stupňov Celzia, ktorá trvá dlhšie ako dva dni, ak máte zimnicu, zväčšené a citlivé uzliny na krku, povlak na mandliach, ak vykašliavate hlien zafarbený do žlta, zelena či s prímesou krvi, ak cítite bolesť na prsiach, píska vám v prieduškách a zle sa vám dýcha, ak sa kašeľ nezlepšuje po tom, čo iné príznaky už odznejú, ak vykašliavate krv

Diagnostika: lekár musí posúdiť anamnézu. Pýta sa na: trvanie kašľa – ak trvá viac ako tri týždne, bežná infekcia je už nepravdepodobná; dobu kašľania a okolnosti jeho výskytu: či ide o akútny záchvatovitý kašeľ, alebo o chronický kašeľ, či sa záchvaty kašľa opakujú (pri astme, chronickej bronchitíde), či kašeľ sprevádza horúčka a vykašliavanie, či kašeľ sprevádza chrapot alebo bolesti na hrudi, či pacient fajčí, aké lieky pacient berie, či je produktívny, alebo bez vykašliavania hlienov

Fyzikálne vyšetrenia: vyšetrenie celkového stavu, fyzikálne vyšetrenie pľúc, príznakov srdcovej nedostatočnosti, vyšetrenie kože, slizníc, hrdla, priechodnosti nosa, poklepovej citlivosti nad vedľajšími nosovými dutinami, zhodnotenie psychického stavu

Prístrojové vyšetrenia: RTG hrudníka – pri kašli trvajúcom dlhšie ako tri týždne, pri podozrení na zápal pľúc, pri horúčke, pri podozrení na karcinóm dýchacích ciest či aspiráciu cudzieho telesa; bronchoskopia – podozrenie na karcinóm dýchacích ciest či aspiráciu; laryngoskopia – pri chrapote, ak je podozrenie na postihnutie hrtana

Laboratórne vyšetrenia krvi a laboratórna diagnostika spúta: spútum je sekrét sliznice dýchacích ciest a vedľajších nosných dutín. Jeho farba a vlastnosti tiež vypovedajú o príčine kašľa

Ako sa lieči: pri terapii kašľa je rozhodujúci typ kašľa. Ak je kašeľ suchý (najmä na začiatku infekcie) a je obťažujúci, tíši sa antitusikami (kašeľ tlmiacimi liekmi). Pri ťažkom odkašliavaní hustého spúta (kašeľ sa stáva produktívnym) a pri vlhkom produktívnom kašli sa podávajú mukolytiká a expektoranciá – lieky na uľahčenie odkašliavania a zlepšenie vykašliavania. Ich účinok spočíva v znižovaní viskozity hlienu (hlien je redší, obsahuje viac vody), preto treba dbať na pitný režim. Pozor na kombináciu antitusík s expektoranciami alebo mukolytikami kvôli riziku hromadenia hlienov v dýchacích cestách. K doplnkovej liečbe zlepšujúcej stav dýchacích ciest patrí aj inhalačný prípravok v ampulkách s kyselinou hyalurónovou

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ