S novým liekom možno piť menej a menej
Foto: SHUTTERSTOCK
Od júla minulého roku je zdravotnými poisťovňami čiastočne hradený liek, ktorý spoločne s psychosociálnou podporou umožňuje odvykanie odlišné od doterajšieho radikálneho spôsobu vyžadujúceho okamžité úplné stop alkoholu. Aj o tom sa zhovárame s psychiatričkou a psychoterapeutkou MUDr. Silviou Lúčnou z Nového Mesta nad Váhom, ktorá patrí medzi prvých odborníkov uplatňujúcich pri liečbe alkoholizmu tento redukčný prístup.
Na akom princípe funguje nová farmakologická liečba?
Ide o liek vo forme tabliet, ktorý obsadí tzv. opioidné receptory v mozgu. To sú tie, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v našom systéme odmeny. Vypijem si a je mi dobre, pretože sa vyplavia endorfíny, hormóny šťastia. Pri závislosti vzniká v našom mozgu veľká nerovnováha – pocit odmeny nám chýba a zvyšuje sa nutkanie napiť sa. Liek tieto disharmonické vzťahy medzi prenášačmi našich mozgových vzruchov vyrovnáva, zníži túžbu po alkohole. Rovnováha sa posunie v prospech kontroly.
Takže ide o iný spôsob účinku ako napríklad pri známom Antabuse?
Áno, je to niečo celkom iné. Antabus je tzv. averzívny typ terapie – ak sa naň napijete, príde vám zle. Dokonca to môže až ohroziť pacientov život, ale to je o Antabuse známe už dávno. Ide teda o akýsi „donucovací“ efekt. Sú typy pacientov, ktorí si ho vyžadujú, tento spôsob liečby im vyhovuje, resp. majú s ním skúsenosť z minulosti. Keďže na Slovensku už nie je registrovaný, na slovenský recept si ho zakúpia v ČR alebo v Maďarsku. Niekedy sa namiesto Antabusu týmto spôsobom používa účinná látka metronidazol, ktorá inak patrí do antiparazitickej liečby, ale v kombinácii s alkoholom má podobné účinky ako Antabus a je to vlastne „off label“ indikácia (iné použitie, ako oficiálne odporúčané – pozn. red.).
Máte v tomto smere k dispozícii ešte iné lieky?
Ešte máme liek s účinnou látkou akamprosát, ktorý tiež potláča túžbu vypiť si. Tu je však terapeutická indikácia „udržanie abstinencie“. Ešte máme účinnú látku naltrexon, ktorý sa tiež používa na zníženie rizika recidívy, ako podporná liečba pri abstinencii a na zníženie chuti na alkohol. Niekedy nám trochu pomáhajú aj antidepresíva, pretože alkoholizmus je komplexnejší problém, nie je to len o pití a nepití, pacienti majú často aj depresie a iné psychické poruchy.
Prvoradá však musí byť vôľa.
My hovoríme, že vôľu si už pacient dávno prepil. Nazvime to snahou urobiť niečo v boji so svojou závislosťou.
Jedine spomínaná nová liečba sa však spája s postupným znižovaním dávok alkoholu. To odborníci dovolia napríklad počas odvykacieho pobytu na Prednej Hore pacientovi dať si za pohárik?
Samozrejme, počas odvykacieho pobytu v liečebni musia všetci pacienti abstinovať. Metóda umožňujúca postupné znižovanie dávok alkoholu je ambulantná. Pacient sa pokúša obmedziť pitie alkoholu doma a chodí na kontroly, kde má tzv. psychosociálnu podporu. Liek užíva podľa potreby, denne maximálne jednu tabletku, ale obyčajne v priebehu týždňa tak dve-tri tablety. Robí si záznamy o tom, koľko tabliet a kedy užil, aj koľko alkoholu vypil. Alebo či prípadne nepil vôbec. Mám pacienta, ktorému tento liek úplne zablokoval chuť na alkohol. Liečivo spolovice hradí poisťovňa, za 14-tabletové balenie pacient dopláca asi 28 eur, ale dávka mu niekedy vydrží aj dva mesiace. Určite by viac peňazí prepil. Samozrejme, ide o liečbu od 18 rokov.
Majú pacienti tendenciu vás klamať? O tom, že nepili a nepijú, kontrolujete ich nejako?
Nie je mojou úlohou „načapať“ ich pri podvode. Pacient si sám musí uvedomiť, že klame nie mne, ale predovšetkým sám sebe. Samozrejme, že najmä spočiatku majú tendenciu presúvať zodpovednosť na terapeuta, „ktorý ich zle lieči a oni preto ďalej pijú“. Je to najmä v prípadoch, keď sami nie sú dostatočne namotivovaní, ale do ambulancie prišli, lebo nad nimi visí Damoklov meč rozvodu s manželkou, výpoveď z práce a podobne. Ak ich z ambulancie vyhodím, pretože nie sú triezvi, nepomôžem im. Treba si s pacientom vytvoriť vzťah a on časom sám prizná, že áno, v úvode klamal a bol to sebaklam.
V čom sa odlišuje alkoholizmus mužov a žien? Pijú dnešné ženy viac?
Štatistiky sú neúprosné. V starých učebniciach sa pomer od alkoholu závislých žien a mužov uvádzal jedna k dvadsiatim. Dnes je to jedna ku trom. Počet žien alkoholičiek určite stúpa. Aj môj pacient Antonín, ktorý sa lieči na Prednej Hore, mi vraví: Viete, že je tam polovica žien? Kedysi bolo výnimočné, keď žena prišla na protialkoholické liečenie. Ženský organizmus je vnímavejší voči škodlivým účinkom alkoholu, súvisí to s rozložením tukového tkaniva, hormónmi a podobne. Ženy zničí a dovedie do závislosti menšie množstvo alkoholu. Somatické poškodenia u žien sú teda závažnejšie a zatiaľ čo muži sa k cirhóze pečene či pankreatitídam prepracujú za 10–15 rokov, u žien to môže byť 4–5 rokov. Ako ženy však máme výhodu v tom, že sme prispôsobivejšie a flexibilnejšie, ak sa rozhodneme liečiť, sme dôslednejšie v zmenách životného štýlu i dodržiavaní odporúčaní lekára. Ťažko povedať, či sa ženy pre liečbu alkoholizmu rozhodnú skôr ako muži, častejšie totiž pijú tajne.
Môže byť takýmto štartovacím momentom materská dovolenka?
Často. Materstvo je životná zmena. Sú ženy, ktoré sú na materskej rady a užívajú si ju, nemajú problém ani so sociálnou izoláciou. Iné to ťažko znášajú a ak partner chodí neskoro večer domov, nekomunikuje s nimi a unavený si líha spať, môže vzniknúť problém. Svoje urobia možno aj neriešené popôrodné depresie či existenčné problémy. Určite je to z tohto hľadiska rizikové obdobie v živote ženy, ktoré môže viesť k rozvoju závislosti.
Veľa sa hovorí aj o tom, že alkohol pijú čoraz mladšie vekové kategórie, dokonca deti.
V roku 2004 som zastupovala v jednej detskej ambulancii a mala som 12-ročnú alkoholičku! Rodina jej od šiestich rokov dávala pivo. Samozrejme, dostalo sa to na súd, dieťa skončilo v detskom domove. Dnes majú deti prvý kontakt s alkoholom už v základných školách a 12– až 13-roční uvádzajú občasné pitie. Je to o príklade v rodine, o laxnom prístupe spoločnosti. V zásade máme dobré zákony, len keby sa tie sankcie viac dodržiavali v praxi. Alkohol je dostupný všade, ešte aj na benzínových pumpách. V malom obchode na dedine často takmer nič nepredávajú, fľaše s alkoholom tam však v regáloch musia byť.
Len 10 % závislých od alkoholu je liečených. Vieme, prečo tak málo?
V jednej štúdii, kde sa zisťovalo, prečo alkoholici častejšie nevyhľadajú pomoc, polovica tvrdila, že si nevedia predstaviť okamžitú abstinenciu. Na začiatku je to nedosiahnuteľný cieľ, ktorý ich veľmi demotivuje. Aj to viedlo k úvahe, že pozvoľnejší prístup by bol pre pacienta menej krutý a väčšmi ho motivoval vyhľadať pomoc. Samozrejme, svoju úlohu zohráva aj to, že nechcú, aby ich niekto videl na psychiatrii, alebo vôbec nevedia, kam ísť.
Čo si myslíte o gurmánskom pití alkoholu?
Gurmánske pitie je v poriadku. Dať si pohár kvalitného vína, to nemožno nikomu zakázať. U nás sa však musíme učiť kultúre pitia, to je na Slovensku tvrdý oriešok. Tí, čo pijú gurmánsky, obyčajne problém s alkoholom nemajú. K závislosti sa prepracujú takí, čo hľadajú drogový účinok alkoholu, hľadajú „svoju odmenu“. Narobení chlapi idú po ťažkej práci do krčmy a opijú sa do nemoty, lebo si „to zaslúžia“. Iným motívom je túžba zabudnúť a zahnať niečo zlé, napr. samotu, rodinné problémy a podobne.
Foto: SEESAME
Podmienkou protialkoholickej liečby je asi princíp dobrovoľnosti?
Pacient musí byť na liečbu zrelý, pripravený, odhodlaný. Občas mám telefonáty: Manžel pije, urobte niečo, dajte mi návod. Ja neviem, ako ho ku mne dostať, nie je možné chytiť ho za golier a privliecť do ambulancie, nepomohlo by to. Musí prísť sám a v úvode byť aspoň ochotný počúvať, čo hovorím. Nejestvuje zázračný prostriedok, ktorý by účinkoval na všetkých. Niekedy sú motiváciou zhoršené pečeňové testy, zlé výsledky vyšetrení u obvodného lekára, gastroenterológa a podobne. Samozrejme, jestvuje aj liečba nariadená súdom, ale tá sa týka ľudí, ktorí vykonali pod vplyvom alkoholu trestný čin.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ