Mýty o darovaní krvi

1. Keď idem darovať krv, musím byť nalačno.
Darca krvi by nemal prísť na odber s prázdnym žalúdkom. Dokonca sa odporúča, aby nebol hladný! Už 24 hodín pred odberom by mal zvýšiť príjem tekutín, tesne pred odberom ich vypiť aspoň pol litra. Najmenej 12 hodín pred odberom vylúčiť alkoholické nápoje. Čierna káva je povolená. Večer pred odberom sa treba vzdať potravín s vysokým obsahom tuku (syry, maslo, smotana, mäsové jedlá, údeniny). Vhodné je jesť ovocie, zeleninu, sucháre s džemom či medom, vločky, nízkotučný jogurt.

2. Odber 450 ml krvi bude telu chýbať. Predsa len je to takmer pol litra.
V ľudskom tele koluje približne 5–6 litrov krvi, v závislosti od hmotnosti. Aj to je dôvodom, prečo musí mať darca krvi najmenej 50 kg. Necelého pol litra krvi (niekedy sa odoberie aj menej) je 1/10 až 1/12 objemu. Toto množstvo si organizmus pomerne rýchlo doplní.

3. Po odbere krvi bude pacientovi nevoľno.
To sa, samozrejme, nedá vylúčiť. Ak sa však darca pred darovaním krvi dobre vyspí (nie je vhodné ísť na odber napr. po nočnej službe), nepodáva náročný športový výkon, nejde do sauny, konzumuje len ľahkú stravu a prijme dostatok tekutín, zníži riziko nevoľnosti na minimum. Ak sa aj stane, že by sa po odbere necítil celkom fit, zdravotný personál v odberovom centre sa oňho postará. Môže si oddýchnuť na lôžku či v odberovom kresle. Mnohí ľudia sa dokonca po darovaní cítia lepšie, ľahšie, menej ich bolieva hlava – dôvodom sú aj vyplavené endorfíny.

4. Darca krvi sa pri odbere krvi môže nakaziť.
Už tri desiatky rokov sa v transfúznej službe používa výlučne jednorazový materiál – ihly, striekačky, krvné vaky. Naopak, každý darca krvi absolvuje vyšetrenia, ktoré overia jeho zdravotný stav, je to niečo ako dôkladná preventívna prehliadka.

5. Keby sa za darovanie krvi platilo, nebol by taký nedostatok krvi.
Aj pred 20 rokmi, v čase plateného darcovstva, boli vždy v januári či počas letných mesiacov problémy s nedostatkom krvi. Navyše pre plateného darcu sú motiváciou peniaze a v snahe zarobiť si sa môže pokúsiť zatajiť niektoré zdravotné problémy či promiskuitný spôsob život. Z tohto hľadiska je teda omnoho rizikovejší.

6. Ak mám akékoľvek ochorenie, nemôžem byť darcom krvi.
Sú viaceré chronické diagnózy, s ktorými je možné bez problémov darovať krv. Málokto je predsa absolútne zdravý. Napríklad aj hypertonici, v prípade, že majú svoj krvný tlak aj pomocou farmakoterapie pod kontrolou, môžu darovať krv. Takisto môžu byť darcami alergici, ak sú mimo svojej peľovej sezóny, podobne pacienti s ekzémom, ak práve nemajú akútny stav. Podobne aj pacienti užívajúci levotyroxín z dôvodu problémov so štítnou žľazou a podobne. Aj preto sa pred odberom vypĺňa dotazník a overujú sa niektoré údaje z darcovho zdravotného stavu.

Bezradní v poradni

Môžem darovať krv, ak mám mykózu?
Počas liečby nie, najskôr 14 dní po jej ukončení.

Mám psoriázu, môžem byť darcom krvi?
Ak je ochorenie v pokojovom štádiu, darovanie je možné. Pri pretrvávajúcom zápale kože nemožno darovať krv.

Prepichovali mi prínosové dutiny, je to kontraindikácia darcovstva?
Nie je, ale darovať krv je možné až tri mesiace po zákroku, pretože dôvodom zákroku bola pravdepodobne infekcia v prínosových dutinách. Konkrétnu situáciu posúdi transfúzny lekár.

Čo v prípade, ak mám anémiu?
Ak trpíte anémiou, nesmiete darovať krv. Predtým, ako krv darujete, urobia vám test na hemoglobín, ktorý zistí, či je jeho hladina akceptovateľná pre uskutočnenie odberu.