Mýty a fakty o kuracom mäse

Niet sa čomu čudovať. Je chutná, rýchlo hotová a možno ju upraviť na mnoho rôznych spôsobov. Vďaka výborným nutričným hodnotám ju odporúčajú výživoví špecialisti ako súčasť redukčných diét aj na bežnú konzumáciu. Aj napriek svojej obľúbenosti ide o potravinu, ktorú však istá časť ľudí zo svojho jedálnička vynecháva pre nepodložené informácie. Nasledujúci článok uvedie na pravú mieru niekoľko najznámejších mýtov v súvislosti s kuracím mäsom.

Mýtus: Kurčatá sa bežne kŕmia rastovými hormónmi a antibiotikami.

Pravda: Liečba antibiotikami je povolená u kurčiat v opodstatnených prípadoch. Na Slovensku sa antibiotiká pri chove kurčiat používajú len minimálne. Ich podanie musí nariadiť veterinárny lekár, musí byť dodržaná lehota na odbúranie antibiotík z tela kuraťa. Spotrebiteľ sa s takýmto kuracím mäsom v podstate ani nestretáva. V zahraničí bolo zistených viacero prípadov, keď sa antibiotiká v chove kurčiat používali ako stimulátor rastu (v minulosti boli takéto aféry v Poľsku aj v Brazílii). Preto je dobré vybrať si na konzumáciu kurča so slovenským pôvodom. U nás je kontrola používania antibiotík veľmi prísna. Sebestačnosť v produkcii kuracieho mäsa v SR je okolo 60 %. Hormóny alebo iné látky, ktoré podporujú rast svaloviny zvierat, sú zakázané v celej EÚ.

Mýtus: Rýchlo odchovaná hydina je nekvalitná.

Pravda: Staroba klasického bežného kurčaťa brojlerového typu je 35 dní a to platí v zásade v chovoch naprieč celou Európou. Ide o rýchlo rastúci druh, ktorý je takto vyšľachtený. Niektorí producenti obvyklý čas výkrmu predĺžili na 40 dní. Potom sú rôzne kategórie tzv. pomalšie rastúcich hybridov s dĺžkou staroby od 40 do 90 dní. Tieto kurčatá z dôvodu pomalšieho rastu majú tmavšie a tuhšie mäso. Spotrebiteľ je však zvyknutý na mäkké a krehké mäso, ktoré je zároveň vhodnejšie pre deti. Ďalším aspektom je, že čím dlhšie kurča rastie, tým dlhšie je vystavené chorobám z vonkajšieho prostredia.

Mýtus: Kurčatá z veľkochovov sa tlačia v klietkach alebo v halách.

Pravda: Z hľadiska hygieny je lepšie, ak sú kurčatá v halách, alebo sú nejako chránené pred vplyvmi vonkajšieho prostredia. Na „klasickom dvore“ číha rad parazitov. Zároveň sú kurčatá v halách chránené pred útokmi vtákov a mrazom. V chovoch kurčiat sa počítačovo riadi teplota a intenzita osvetlenia. Sleduje sa aj obsah oxidu uhličitého, amoniaku a vlhkosť vzduchu. U brojlerových kurčiat sa používa suchá sypká podstielka, v ktorej môžu kurčatá hrabať podobne ako na dvorčeku.

Mýtus: Kurča je vždy lepšie od malého farmára.

Pravda: Chovateľ „z dvora“ síce môže lákať na prirodzenejšie prostredie a poctivejší výkrm, ale nie je možné vždy celkom zabezpečiť bezpečnosť mäsa. Navyše sa mu nepodarí usmrtené kurča schladiť v jadre na 4°C v priebehu dvoch hodín. Ak chovateľ chová doma kurčatá bez kontroly, je to riziko. V neschválených domácich chovoch môže kura prichádzať do styku napríklad s ťažkými kovmi či škodlivými látkami. Domáce kŕmne zmesi nie sú kontrolované, na rozdiel od tých v certifikovaných chovoch.

Tip na koniec: Kuracie mäso je nutné pred konzumáciou tepelne spracovať na teplotu najmenej 70°C po dobu minimálne 20 minút. A to platí pre všetky časti kuraťa. Dôkladnou tepelnou úpravou sa zničia baktérie, ktoré majú všetky surové potraviny na svojom povrchu.