Z histórie: Prostata. Prebodnúť, prekrájať, páliť!

Bianka Stuppacherová, Pravda | 11.09.2020 12:00
vnútornosti, orgány, telo, nákres, Leonardo da... Foto:
Takto vyzerá jeden z nákresov Leonarda da Vinciho. Prostata na ňom však nie je.
Zväčšená prostata obťažuje mužov od čias, keď začali žiť dosť dlho na to, aby dosiahli "prostatický vek". Je to vek, keď sa prostata začne meniť, zväčšovať a spôsobovať ťažkosti.

„Muži v prostatickom veku močia príliš často (frekventúria), nie vždy vtedy, keď sa im to hodí (urgencia), často v zlom čase (noktúria) a niekedy sa nevedia vymočiť vôbec (retencia). Originálny význam prostatizmus sa v súčasnosti nahradil eufemistickým názvom syndróm dolných močových ciest,“ tvrdí MUDr. Vladimír Baláž, PhD., prednosta II. urologickej kliniky FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici.

Počas storočí ľudia dlho zisťovali, čo je to prostata vlastne za orgán a ako ho nazvať. Snažili sa ho liečiť rôznymi tajomnými preparátmi, snažili sa ho prebodnúť, preraziť, prekrájať, páliť a orezávať.

Je prekvapujúce, že v žiadnom medicínskom texte z antiky, Byzancie či islamského obdobia nie je prostata opisovaná ako nepárový orgán a nie je jasne definovaná. Pravdepodobne je to spôsobené tým, že pitvy zvierat, ktoré v tom čase poskytovali vedomosti o anatómii, nemohli dať správnu odpoveď. Psy, mačky, dobytok či kone majú prostatu jasne rozdelenú na dve časti a mäsožravce napríklad nemajú semenné vačky.

Ilustračné foto.

Jedným z najznámejších polyhistorov obdobia renesancie v medicíne bol Leonardo da Vinci. Jeho reprodukcie mužskej pohlavnej sústavy sú založené na autopsiách a sú pomerne presné a perfektne umelecky reprodukované. Napriek tomu na žiadnej z nich nie je znázornená prostata.

Prvýkrát prostatu opísal až v roku 1536 Niccolo Massa v diele Anatomiae Libri Introductorius slovami: „Pod hrdlom močového mechúra môžeme pozorovať žľazové teleso, na ktoré sa napájajú semenné cievy.“

V roku 1600 veľký francúzsky anatóm André du Laurens ako prvý nazval orgán veľkosti orecha pod močovým mechúrom termínom PROSTATAE. Dovtedy neexistoval priamy latinský názov tohto orgánu. Pokračoval však v pochybeniach svojich predchodcov a považoval prostatu za párový orgán. Až holandský anatóm Renier De Graaf pochopil, že je to jednoducho jeden špongiovitý útvar.

V roku 1811 publikoval sir Everard Home dielo, v ktorom opísal hypertrofiu (zväčšenie) prostaty tak presne, že po ňom bol nazvaný stredný lalok prostaty – Homov lalok. Prostata a jej možné chorobné komplikácie sa začali exaktne chirurgicky riešiť. Ambroise Paré už v 16. storočí vytvoril špeciálnu dutú sondu na kyretáž prostaty a Hugh H. Young vyvinul v roku 1909 „vyrezávač prostaty“. Lieky sa dostali na rad až neskôr.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ