Pele už strpčujú život alergikom

Dorota Hudecová, Pravda | 25.03.2021 06:00
žena, alergia, štipec Foto:
Neplatí, že alergia musí pacienta sprevádzať už od detstva. Nepríjemné však je, že už raz vzniknutá alergia je trvalým ochorením.
Alergia v súčasnosti postihuje jedného z troch ľudí a podľa odhadov ňou bude do roku 2025 trpieť až polovica svetovej populácie. Nejakou formou alergie trpí viac ako 30 percent populácie. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sú alergické ochorenia štvrté najčastejšie sa vyskytujúce vo svete a v oblasti kvality života predstavujú nielen spoločenskú, ale aj ekonomickú záťaž. Alergológovia uvádzajú, že je dôležité pristupovať k alergii ako k závažnému ochoreniu, správne ho liečiť, nielen potláčať jeho príznaky, a sústrediť sa na ďalšie investície do modernej a kvalitnej liečby.

Alergia je neprimeraná reakcia imunitného systému nášho organizmu na nejakú látku z okolitého prostredia, ktorú zdravý jedinec toleruje. Alergik tieto látky vníma ako "falošné‘ ohrozenie a jeho imunita na ne nadmerne reaguje. Látky, ktoré reakciu spôsobujú, nazývame alergény, a keď sa náš organizmus s alergénom stretne, nastáva reakcia ako kýchanie, svrbenie, začervenanie očí a iné.

Príznaky alergií skúmali lekári už od začiatku 19. storočia. Ako prvý však použil výraz alergia rakúsky pediater Clemens von Pirquet. V roku 1905 si všimol, že pacienti s niektorými infekciami, ktorí dostali liečbu v podobe konského antiséra, reagovali na opakovanú dávku prehnane a neprimerane. Pirquet správne vyvodil, že príznaky toho, čo nazval sérovou chorobou, boli spôsobené tým, že imunitný systém produkoval protilátky proti antigénom alebo cudzím látkam obsiahnutým v konskom sére. Najprv daný stav nazval supersenzitivita. Následne v roku 1906 vytvoril nový termín pre túto interakciu protilátka¤-¤antigén: alergia.

Vedci sa zhodujú, že alergia je geneticky podmienená – to značí, že každý alergik má vrodenú náchylnosť na vývoj alergie. Ochorenie sa však väčšinou prejaví až pod vplyvom vonkajšieho prostredia. To značí, že u niektorých ľudí s geneticky danou náchylnosťou na alergie sa alergia nemusí prejaviť nikdy. Na druhej strane iní majú príznaky alergie prakticky od narodenia. Väčšinou sa však alergické príznaky objavia až neskôr v priebehu života.

Neplatí, že alergia musí pacienta sprevádzať už od detstva. Nepríjemné však je, že už raz vzniknutá alergia je trvalým ochorením. Jej priebeh je veľmi individuálny – od ľahkých príležitostných ťažkostí až po závažné choroby.

I keď je len začiatok marca, oddelenie lekárskej mikrobiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici už začalo s peľovým spravodajstvom. Ako zdôraznila doktorka Janka Lafférsová, začiatok roka 2021 priniesol so sebou okrem pomerne teplej zimy a početných daždivých dní aj sneh a veľmi silné mrazy vo februári.

„Sneh, vietor a silné mrazy boli hlavnou príčinou toho, že sme z bezpečnostných dôvodov nemohli spustiť prevádzku našich monitorovacích staníc,“ uviedla. V súčasnosti je však monitoring už v prevádzke a alergici tak majú k dispozícii peľové spravodajstvo za celé Slovensko.

„Prudké oteplenie, dostatok vlahy a slnečného svitu priniesli so sebou prudký nárast denných koncentrácií peľu. Peľová sezóna jelše a liesky je naplno rozbehnutá na celom území a v najbližších dvoch týždňoch ich denné koncentrácie budú dosahovať vysoké hladiny. Denné koncentrácie peľu drevín z čeľadí cyprusovité-tisovité budú narastať aj na ostatnom území. Stúpnu denné koncentrácie peľu topoľa a brestu. Ďalší nárast denných hladín predpokladáme aj pri spórach húb (plesní). Pokles denných hladín peľu môže byť ovplyvňovaný nočným ochladením a zrážkovou činnosťou,“ dodala doktorka Janka Lafférsová.

Podrobnejšie a pravidelne aktualizované informácie o koncentrácii peľu v jednotlivých krajoch nájdu alergici na webe www.alergia.sk.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ