Ako užívať vitamín D? Raz týždenne vyššiu dávku alebo denne tú nižšiu?

Vitamín D, konkrétne D3, čiže cholekalciferol, môže byť aj na lekársky predpis. Sú to najmä vyššie dávkovania (napr. vitamín D3 Axonia má 7-tisíc aj 30-tisíc IU v jednej tablete, čo je terapeutická dávka, o ktorej môže rozhodnúť jedine špecialista). Na lekársky predpis sú aj známe "déčkové“ kvapky Vigantol, ktoré mamy dávajú deťom na prevenciu krivice v detskom veku a predpisuje ich pediater.

Foto: SHUTTERSTOCK

vitamín D, déčko, kvapky, slnko, slnečný vitamín Vitamín D sa predáva v rôznych liekových formách - tablety, kapsuly, kvapky, sprej do úst...

Veľké množstvo voľnopredajných liečiv i výživových doplnkov je k dispozícii v lekárňach i on-line lekárňach. Vitamín D, v skutočnosti hormón D, je jednou z najlacnejších foriem prevencie voči virózam, viacerým onko- aj kardiovaskulárnym ochoreniam, osteoporóze, metabolickému syndrómu a cukrovke a podobne. Vitamín D má rovnakú chemickú podstatu (tzv. steroidné jadro) ako kortikoidy či pohlavné hormóny. K vlastnostiam, ktoré nie sú typické pre vitamíny, patrí aj to, že si ho naše telo dokáže pri dostatku slnečného žiarenia samo syntetizovať, čiže vytvárať.

O imunologickom účinku vitamínu D sa vo zvýšenej miere začalo hovoriť a písať najmä v súvislosti s chrípkou a neskôr s nástupom COVID-19. Všetky biele krvinky (aj všetky bunky v tele) majú receptor pre vitamín/hormón D, čo znamená, že jeho deficit môže negatívne ovplyvniť obrovské množstvo buniek a ich funkcií. Vitamín D podporuje tzv. fagocytózu. Je to schopnosť niektorých typov bielych krviniek naviazať na svoj povrch a potom do seba „prehltnúť“ baktérie, vírusy, kvasinky, odumreté časti vlastných buniek, nádorové bunky a podobne. Toto „upratovanie“ je jedna z kľúčových častí vrodenej imunity.

"Vitamín D okrem toho reguluje zápal, tlmí cytokínovú búrku, priaznivo ovplyvňuje pomer dôležitých typov bielych krviniek tak, že nedostatok déčka niekoľkonásobne zvyšuje riziko neprimeranej imunitnej reakcie a následne ťažkého priebehu COVID-19 s vysokým rizikom úmrtia,“ píše MUDr. Igor Bukovský v svojej publikácii Zmazaný. Déčko navyše chráni sliznicu dýchacích ciest a podporuje jej hojenie.

Déčko patrí medzi vitamíny rozpustné v tukoch, ktorých vstrebávanie a transport sa viažu na tukovú formu a ako zásoba sa môžu ukladať v pečeni. Aj z tohto dôvodu nie je nevyhnutné dopĺňať si déčko denne, ale je možné urobiť tak hoci aj raz za týždeň (dokonca za mesiac). Na tlačovej konferencii sme sa na to opýtali doc. MUDr. Petra Jackuliaka, PhD., z V. internej kliniky Univerzitnej nemocnice v Bratislave.

„Pri vitamíne D sa diskutujú rôzne dávkovacie schémy,“ odpovedá. "Môžeme ho užívať na dennej, ale aj týždennej báze s tým, že ak by mal človek zabúdať užiť ho denne, môže byť preňho výhodnejšie užiť ho v konkrétny deň raz týždenne.“ Inými slovami, ak sa z hľadiska prevencie vírusových ochorení odporúča denná dávka déčka 1 000–2 000 IU až do maxima 4 000 IU (tzv. medzinárodných jednotiek), potom raz týždenne treba užiť sedemnásobok dennej dávky – až 7 000–14 000 IU. Ak má človek ťažký deficit vitamínu D (nedostatok, veľmi nízku hladinu v krvi), môže po konzultácii s lekárom začal aj tzv. loadovacou (úvodnou sýtiacou) dávkou 10 000 IU (a viac, ale naozaj iba pod lekárskou a laboratórnou kontrolou).

Treba dodať aj to, že ak má človek vyslovene deficit (nedostatok) vitamínu D, oficiálne odporúčaná denná referenčná hodnota 400–800 IU mu nepomôže dostať hladinu vitamínu D v organizme na optimálnu hladinu!

"Z osteologického hľadiska, čiže výlučne z hľadiska zdravia kostí, sa odporúča dávka vitamínu D 800–1 000 IU,“ dodáva doc. Jackuliak. Tam sa déčko, samozrejme, užíva aj spoločne s vápnikom. Pri prevencii a liečbe osteopénie (predstupeň osteoporózy) a rednutia kostí má význam aj vitamín K2, ktorý bráni ukladaniu vápnika do steny ciev, čiže pôsobí proti ateroskleróze.

Dôležité je vedieť, že vitamín D sa vstrebáva v tuku, preto je optimálne užiť ho s nejakým jedlom obsahujúcim tuk. Najmä ak nemáte výživový doplnok na olejovej báze (v olejových kvapkách či tobolkách s olejom). Je dobré po užití tabletky zjesť za lyžičku napr. olivového, tekvicového, panenského repkového, makového či akéhokoľvek iného oleja alebo kúsok chleba s maslom či vypiť plnotučné mlieko (napokon, vápnik z mlieka sa vstrebáva iba v prítomnosti déčka).

Stáva sa, že človek ani po dvojtýždňovom pobyte pri mori nedostane svoju hladinu vitamínu D v krvi do normy. Preto môže byť naša denná dávka predovšetkým v zimných mesiacoch vyššia. "Áno, vieme, že základný zdroj vitamínu D je jeho tvorba v koži. To však platí najmä u mladších ľudí. U starších schopnosť aktívnej tvorby klesá a slnenie už nemá požadovaný efekt, skôr tu môžu v lete prevážiť negatívne efekty slnenia v zmysle vzniku rakoviny kože. Navyše ľudia majú aj rôznu farbu kože, pigmentáciu, používajú aj krémy s UV faktormi, a to má tiež vplyv na (ne)vytváranie déčka v organizme,“ vysvetľuje doc. Jackuliak. „V rámci jednej staršej štúdie sme merali hladinu D vitamínu mladým ženám po lete, mali priemer 30 mikrogramov na liter, čo je v zásade norma. Ale bol tam rozptyl od 6 do 69 μ/l, čiže boli tam aj mladé ženy, ktoré mali po lete nedostatočnú hladinu. A to už nehovoríme o senioroch.“

Ako dostať do tela alebo si v tele zvýšiť hladinu vitamínu/hormónu D

• Nechránená expozícia UV žiareniu 10 minút denne okolo poludnia (v tomto období bez ochranných UV faktorov), odhalené ruky, tvár (ak je to možné z hľadiska vonkajšej teploty, aj dekolt či ramená)
• Maximálne denné dávky do 10 000 IU (250 mikrogramov) vitamínu D získaného z prírodných zdrojov. Deti do 2 rokov 1 000 IU (preventívne dávkovanie), terapeutické dávkovanie – deti a dospelí s ľahkým deficitom do 2 000 IU denne, deti a dospelí so stredne ťažkým deficitom od 2 000 do 5 000 IU, s ťažkým deficitom až 5 000–10 000 IU.
• Dôležité je kontrolovať laboratórne koncentráciu vitamínu a odporúčať dávkovanie podľa laboratórnych výsledkov (najmä pri užívaní vyšších dávok).
• Potraviny obsahujúce vitamín D (treščia pečeň, mastné ryby, napr. makrela, krevety, menej v mäse, vo vaječnom žĺtku, v mlieku a mliečnych výrobkoch, ale aj v avokáde a niektorých hubách).

(Podľa odporúčaní imunologičky prof. MUDr. Márie Šustrovej, PhD.)