Nie je jedno, v akej polohe a čím dieťa píše

Dana Závadová, Pravda.sk | 31.08.2012 14:00
žiak, žiačka, lavica, zošit, pero, písanie,... Foto:
Dieťa nesmie mať z písania stres, malo by sa cítiť príjemne.
V móde je naučiť deti písať skôr, ako prídu do školy. Špeciálny pedagóg a riaditeľ Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva vo Vysokých Tatrách Mgr. Marcel Kubinský to však rozhodne neodporúča.

Tvrdí, že jemná motorika sa nedá oklamať, dozrieva až v šiestom roku. Také dieťa, čo už pozná písmenká skôr, má v škole pocit, že už všetko vie. Kubinský tiež upozornil na to, že takéto deti bývajú na vyučovaní nesústredené a v školských laviciach sa začnú nudiť.

Aj písanie perom rozvíja jemnú motoriku. Podľa Kubinského možno túto činnosť vnímať ako „nácvik pre dospelosť“. Dieťa, ktoré sa v detstve naučí správne písať, v neskoršom veku bude krajšie kresliť a jednoduchšie zvládne iné činnosti, pri ktorých je jemná motorika potrebná. U detí, ktoré ju nevyužívajú, sa môže objaviť povahová dyspraxia. Hrozí aj tým deťom, ktoré písanie perom zanedbajú a z hrubej motoriky prejdú na písanie na počítači.

Dieťa si správne návyky písania vytvára už pri prvých pokusoch pri kreslení. Už keď prvýkrát chytí do ruky pero či ceruzu a čmára po stene či na papier, dá sa jeho držanie pera aj správny sklon opravovať. Marcel Kubinský radí rodičom detí, aby už od ranného veku venovali veľkú pozornosť všeobecným zásadám správneho písania.

Správna atmosféra

Dieťa nesmie mať z písania stres, malo by sa cítiť príjemne. K správnej atmosfére patrí aj motivácia. Na pochvalu by nemali zabúdať rodičia ani učitelia. Písanie by malo dieťaťu prinášať radosť a učitelia by mali poznať pojem „škola hrou“. Prvým predpokladom toho, že sa dieťa v budúcnosti bude nerado učiť, je rozkaz „musíš“.

Správne sedenie

Dieťa by malo sedieť stabilne a pohodlne na celej stoličke. Mierne v predklone a ruku, ktorou nepíše, opierať si o stôl. Chodidlá dieťaťa by mali byť celou plochou opreté o podlahu, čo tiež zvyšuje stabilitu. Vhodné sú polohovateľné lavice s nastaviteľnou výškou sedenia aj písania.

Čím písať

Ceruzku chytia malí prváci do rúk ako prvú. Podľa odborníkov je vhodnejšia ako pero. Prechádzajú na pastelky alebo plniace perá. Každý písací nástroj by mal mať ergonomickú úchopovú zónu v tvare trojuholníka – dieťa navedie na správne držanie pera. „Bez nácviku to nie je možné. Málokto chytí pero automaticky tak, ako sa od neho očakáva,“ upozornil Kubinský.

Správne držanie pera

Správne sa drží palcom a prostredníkom (vytvoria tzv. trojuholníkový úchop). Podľa slov M. Kubinského by malo byť dieťa už od druhého roka života vedené k správnemu držaniu pera, ceruzky. „Ak drží pero zle, mali by sme ho upozorniť a spraviť všetko pre to, aby ho držalo tak, ako sa držať má. Pretože ak ho drží všetkými prstami, zápästie bude oveľa viac namáhané a dieťa sa skôr unaví.“ Za nesprávne držanie pera sa pokladá aj nízky, kŕčovitý úchop.

Natočenie zošita

Sklon zošita ovplyvňuje aj sklon písma. U pravákov má byť pravý horný roh natočený na hornú hranu stola tak, aby ľavý smeroval dole, u ľavákov zas naopak. Správny sklon písma pozitívne ovplyvňuje aj správne sedenie a držanie pera.

Správne osvetlenie

Dieťa si nesmie tieniť, inak sa mu bude zhoršovať zrak. Z rovnakého dôvodu nesmie byť svetlo, pri ktorom dieťa píše, príliš silné a malo by dopadať na písaciu plochu – u pravákov mierne zľava a spredu, (nie priamo alebo zboku), u ľavákov naopak. Kubinský upozorňuje aj na podkladovú dosku. Podľa jeho slov je veľmi dôležité, aby nebola príliš lesklá, dieťaťu by sa skôr unavili oči. Nech je radšej matná, tá svetlo pohlcuje.

Čas písania

Spočiatku by nemala presahovať desať minút, aby dieťa nebolela ruka a nemalo k toho titulu odpor k písaniu. Túto situáciu by učitelia mali vedieť odhadnúť. Tiež vidia, kedy dieťa o písanie prestane javiť záujem – začne sa mrviť, je nepozorné – to sú znaky, že potrebuje prestávku. Istým „predpisom“, koľko by toho malo šesťročné dieťa zvládnuť napísať, sú štyri riadky. Podľa Kubinského je však aj toto individuálne.

Uvoľňovacie cviky

Ruku, ktorou dieťa píše, treba pravidelne uvoľňovať. Pred, počas a po písaní. Deti majú v obľube rôzne riekanky, s ktorými je spojený aj pohyb ruky. „Okrem zápästia uvoľňujeme aj celé ruky, nezabúdame na precvičovanie prstov,“ radí Kubinský. Dieťa môže imitovať hru na klavíri alebo zvieranie loptičky. „Všetko pomáha, každý cvik je dobrý. Podstatné je, aby bola ruka uvoľňovaná,“ uzavrel.