Expert na výživu Michal Pálenik: Pri chudnutí nemusíte z taniera vyhodiť ani rezne, pozor však na to, ako často ich jete
Môže človek, ktorý chce schudnúť, jesť hocičo alebo musí vyradiť niektoré potraviny?
Ak si dáme biele cestoviny, ale v jedle je dostatok napríklad vlákniny zo zeleniny, ktorá v bielych cestovinách chýba, nič hrozné sa nestane. Ak zjeme biele pečivo, a k nemu listový šalát a niekoľko reďkoviek, opäť čiastočne vykompenzujeme to, čo chýba bielemu rožku. A hlavne, čím viac si niečo zakazujeme, tým viac sa k tomu z dlhodobého hľadiska priťahujeme.
Ako je to s vyprážaným jedlom a polotovarmi?
Opäť platí všetko s mierou. Aj vyprážaná ryba alebo rezeň na Vianoce je v poriadku. Otázka znie, či jed ávame rezeň päťkrát za týždeň a v MHD, alebo aute ho pochrumkávame miesto mrkvy, alebo ho jedávame skôr ako „sviatočnú pochúťku“. Ak ho neberieme ako príležitostné jedlo, ktoré si doprajem raz za týždeň, tak môžeme mať problém. Polotovary celkovo vyraďovať nemusíme, je však dobré obmedziť ich na maximálnu možnú mieru. Čím je potravina čerstvejšia a menej technologicky spracovaná, má menej aditív (prídavných látok ako konzervanty, syntetické farbivá a pod.), tým lepšie.
Prečo nie sú v stravovaní dobré extrémy? Jesť napríklad len proteíny, len zeleninu?
Extrémy nie sú dobré, pretože jednoducho priťahujú len ďalšie extrémy. Ideálny stav nášho tela je rovnováha. Nazýva sa to tzv. homeostáza alebo aj stálosť vnútorného prostredia. Akokoľvek sa niektoré dôležité parametre v našom tele odchýlia od normálu, telo robí všetko pre to, aby opätovne rovnováhu zabezpečilo. Extrémy v stravovaní vedia, zjednodušene povedané, vychýliť telo z rovnováhy. Ak jeme len proteíny a nemáme dostatok tukov, nemajú sa nám napríklad v čom rozpúšťať niektoré vitamíny, rýchlo vyhladneme a telo nemá ako tvoriť hormóny. Ak nemáme dosť sacharidov, lebo jeme len proteíny, sme hladní, podráždení, nevieme vykonávať intenzívnu pohybovú činnosť, zvyšuje sa riziko nedostatku mnohých látok prirodzene sa vyskytujúcich v potravinách bohatých na komplexné sacharidy, klesá schopnosť koncentrácie a podobne. Jednoducho, každý extrém sa skôr či neskôr niekde negatívne prejaví.
Môže sa pri chudnutí piť alkohol alebo je povolený napríklad pohár vína?
Alkohol všeobecne neodporúčam konzumovať. Zo zdravotného hľadiska je škodlivý a zvyšuje riziko mnohých ochorení. Akýkoľvek alkohol. To, že v červenom víne sa vyskytujú aj zdraviu prospešné látky, neznamená, že alkohol v ňom je prospešný. Je to karcinogén 1. typu a telo naň reaguje ako na jed. Jednoznačne odporúčam vyhnúť sa tvrdému alkoholu, ktorý nemá naozaj žiadny zdravotný benefit a vieme o mnohých negatívach. Čo sa týka piva, jedno malé pivo denne, prípadne 1–2 dl červeného vína denne. Benefity z látok, ktoré tieto nápoje obsahujú, čiastočne kompenzujú negatívny účinok alkoholu. Hovorím čiastočne, pretože sú oveľa vhodnejšie potraviny a nápoje, ktoré obsahujú rovnaké zdraviu prospešné látky a zároveň neobsahujú alkohol.
Čo sa dá robiť s neodolateľnou chuťou na sladké?
<A> Najprv je potrebné zistiť, prečo máte neodolateľnú chuť na sladké. Najčastejšie ide o zle nastavenú stravu z hľadiska zloženia, množstva a frekvencie jedenia. Väčšia chuť na sladké sa môže objaviť aj po intenzívnejšom, dlhšie trvajúcom športovom výkone, resp. pohybovej aktivite. Je prirodzené, že keď telo pri športe spáli veľa cukru, potrebuje ho doplniť. V takom prípade je v poriadku dať si trošku ovocia, prípadne smoothie alebo občas aj nejakú sladkosť. Problém nastáva, ak máme chuť na sladké takmer stále a aj mimo pohybových aktivít. Čoraz častejšie sa objavuje aj tzv. psychogénne jedenie, ktoré vyvoláva hlad aj napriek dobre nastavenej strave. Ide o problém, ktorý patrí do rúk psychológa.